Purpurové francuzáky

Vonku je čarovne. V noci občas poprší, cez deň je slnečno, sem-tam sa objaví nejaký mráčik, ale čo je najskvelejšie, teploty sú stále fajnové, takže sa počas dňa nemusíme babušiť. Naopak, niektoré rána už bývajú vcelku chladné, vtedy je najlepšie ostať v teplej posteli a poriadne sa vyhriať do ďalšieho krásneho dňa. So znižujúcimi sa teplotami bude kalorická hodnota našich pokrmov rásť a my sa viac sústredíme na výdatné jedlá, čo zahrejú. Tak to má byť, kopírovanie sezóny a prispôsobovanie sa jej aj jedálničkom by malo byť prirodzenou súčasťou každej racionálnej domácnosti. Netreba na to mať žiadnu vysokú školu, stačí sa riadiť vlastným telom a potrebami. Jediné čo k tomu treba je vedieť počúvať sa a vyhodnocovať vlastné procesy. Aj metóda pokus / omyl je viac, ako ignorácia.

Sezónna zelenina – CVIKLA

Čas purpurovej je tu! Cviklu mám veľmi rada, ale na jej skutočnú hodnotu a čistú chuť som si pár rôčkov musela počkať, kým som ju nezačala spracovávať vo svojej vlastne kuchyni! Pre mňa je cvikla podklad. Má fantastickú farbu, jedinečnú, sladkú a čistú chuť. Cvikla je doslova vitamínová bomba plná antioxidantov a výživných prvkov.
V slovenskej kuchyni je podľa mňa cvikla absolútne nedocenená zelenina. Všetci si z detstva pamätáme iba nakladanú cviklu s chrenom alebo sterilizovanú cviklu v sladkokyslom náleve (nakrájanú na kocky, hranolky, vlnovkové hranolky alebo beztvaré plátky), ktorú nám podávali ako šalát v školských jedálňach. Maximálne sa ešte cvikla dávala do skvelého boršču a tam jej využitie v našich chotároch končilo. Dodnes neviem pochopiť prečo, keďže je to plodina nenáročná na pestovanie. Urodí sa na juhu aj na severe a muselo jej byť v minulosti naozaj dostatok. Nejako upodozrievam našich predkov, že ju používali ako kŕmnu zeleninu pre zverinec. Ale môžem sa mýliť, všetko bolo inak a len si nechceli špiniť ruky. Našťastie, v tomto sa doba zmenila v dobrom a dnes už viacerí varíme cviklu bežne.

U môjho muža mala cvikla od detstva STOPKU, ale vďaka minuloročnej dovolenke a jeho objednávke dusenej zeleniny došlo k dramatickej zmene, kedy prvý raz ochutnal cviklu inak ako nakladanú. Odvtedy jedlá s cviklou označuje za geniálne. Takže, vďaka grécky kuchár aj pani hostiteľka – už môžeme doma cviklu pokojne a s chuťou servírovať! 

Francúzske zemiaky s cviklou

Francúzske zemiaky sú pre mňa jedlom, ktoré by som mohla jesť hocikedy. Samozrejme, bavíme sa o domácej verzii francuzákov, nie o pokusoch v rámci obedových menučiek. Francúzske zemiaky sú vždy chutným, voňavým a výdatným jedlom. Originál Frantíci by síce nad našou verziou francúzskych zemiakov zalamovali ruky, ale povedzte, nemáte ich radi? Nepripomínajú vám detstvo a domov?
Keď sme boli malí, mali sme pani susedu, ktorá sa s nami z času na čas prišla podeliť o svoje chutné výtvory z kuchyne. Bývala hneď vo vedľajších dverách a vždy keď sme sa vracali domov, na spoločnej chodbičke rozvoniavala jej kuchyňa. Z jej jedál si pamätám najfantastickejšie francúzske zemiaky, vynikajúcu podbitú fazuľovú polievku z obrovskej fialovej fazule a jablkový koláč. Tieto 3 jedlá mi utkveli v pamäti, a ich vzhľad i chuť si viem vyloviť. Neskutočné, vynikajúce, dokonale dochutené tým najcennejším korením – veľkým srdiečkom a láskou.

V našej rodine pripravoval francuzáky otec. Teda, tak si to pamätám odkedy som začala stravu a deľbu práce v domácnosti registrovať. Francuzáky našej susedy sme mali ochutnané všetci, ale nikdy sme neprišli na ten grif ako na ne, takže ostali nedosiahnuteľné. Roky som skúšala a testovala, v čom by mohlo tajomstvo vláčnych, šťavnatých a krémových zemiakov spočívať. Dalo mi to zabrať opustiť tradičné postupy odkukané od otca a vydať sa inou cestou. Kto sa však nebojí, ide do lesa a môže si doniesť cenné ovocie. Finta je odhalená: Vláčne zemiaky – Vitajte!

Spomínam si na francuzáky zo školy, ku ktorým sa podávala zvyčajne cvikla alebo kyslé uhorky. Tak mi raz napadlo, prečo nedať cviklu priamo k zemiakom. Zakomponovala som ju k ostatným surovinám a piekla. Francúzske zemiaky takto pečiem z času na čas, keď mám cviklu alebo chuť. Za mňa – delikatesa. 

Suroviny (množstvá si zvoľte sami podľa veľkosti pekáčika a množstva stravníkov):

zemiaky

vajíčka – uvarené natvrdo

klobása (najlepšie domáca alebo poctivá z iného overeného zdroja, napr. z trhoviska)

cvikla

cuketa (zvyčajne nedávam, ale ja som ju pre tentoraz prišupla, jednoducho, chcela do francuzákov!)

šľahačková smotana

soľ, čierne korenie (čerstvo namleté)

olivový olej (na vymastenie pekáča)

Postup:

Očistite si zemiaky aj cviklu. Vajíčka uvarte natvrdo. Všetku zeleninu, vajíčka aj klobásku si nakrájajte na kolieska. Pekáčik vymastite olejom, ukladajte – zemiaky (+ soľ, peper), cviklu, vajíčka, klobásku, zemiaky a dookola. Končite vrstvou zemiakov. Všetku zeleninu prelejte šľahačkovou smotanou. Vrchnú vrstvu zemiakov po preliatí osoľte, okoreňte. Pekáčik prikryte vrchnákom či alobalom a dajte piecť na 180 °C. Ja pečiem min. 60 minút prikryté a potom, keď sú zemiaky hotové (skúšam nožom) ich ešte odkryté dopekám 10-20 minút, kým sa na povrchu neopečú do zlatista. 

Dobrá drobná rada:

Ak chcete experimentovať s vašou tradičnou receptúrou, kúste niekedy pre zmenu pridať pór – dodá im veľmi jemnú cibuľovinovú chuť, šťavnatosť a svojskú pikantnosť.
Aj cuketa sa mi vo francuzákoch osvedčila. Jedlo odľahčila a osviežila.

Sme na konci a je čas na odhalenie tajomstva. Pýtate sa, v čom bol fígeľ? Smotana! Jedine šľahačková, s čo najväčším obsahom tuku, čo najhustejšia (škoda, že náš trh poriadne hustú smotanu neponúka!) a hlavne veľa. Nech vám ani nenapadne rozšľahať v nej vajíčko. Pekne, tak ako je, smotanou preliať zemiaky – po upečení budú fajnovo šťavnaté, krémové a smotana sa do nich nádherne vpije. Ak vám počas pečenia bude bublinkovať, ste na dobrej ceste. Vyskúšajte.

Ako varievali cviklu vaše mamy? Pamätáte si nejaké cviklové jedlá z vášho detstva?

MASLO – časť II.

Avizovala som, že v osvete budeme pokračovať a ani som netušila, ako skoro to bude. Krátko po tom, čo som napísala na tému "maslo", som sa dostala k viacerým veľmi zaujímavým stránkam, ľuďom, článkom. Som človek, čo verí v energiu. Energiu ľudí, vecí, duše – proste všetkého, čo je okolo mňa viditeľné aj neviditeľné. Jednoducho, vyslané signály zapôsobili a vrátili sa ku mne, tak je čas poslať ich naspäť, napr. aj k vám.

1) Už dlhšie som viedla komunikáciu s Katkou zo Sashe a cez jej FB stránku som sa dostala na veľmi zaujímavú webku viescojes. Autor webky Simon Kolár píše veľmi aktuálne o témach, ktoré ho štvú. Posúva svojim čitateľom informácie o potravinách, životnom štýle, ofajčoch na trhu. Je veľmi fajn si prečítať a vedieť, že veci, ktoré štvú mňa vytáčajú viacerých, sú rozhodnutí o nich písať, diskutovať a hlavne rýpať (v dobrom) do zadubencov, čo si súčasný stav ešte neuvedomili. Vďaka ti Simon.
U Simona si môžete prečítať krátky článok o masle a o zavádzaní spotrebiteľa obalmi.

Dobrá drobná rada:

Čítajme obaly. Nie je všetko pozlátko, čo sa bliští. Preto ak raz niečo vložíme do nákupného vozíka, bude to naše slobodné rozhodnutie. Len my sami vieme ovplyvniť, čo jeme. Nadávať je zbytočné, lebo môžeme vynadať akurát sami sebe. 

2) Asi 2 týždne dozadu som natrafila na web a časopis dTest. Väčšina informácií na webe je uzamknutá a podmienená predplatným, ale pre rýchlu orientáciu, čím sa dTest zaoberá, vám poslúži dosť. Ide o vydavateľa, ktorý sa zaoberá testovaním – rôznych produktov, potravín, služieb. Nespornou výhodou tohto časopisu je, že je úplne bez reklamy. A to sa počíta! Samozrejme, realizované testy sa týkajú českých výrobkov, ale čítanie je to naozaj zaujímavé.

Keď som webku objavila prvý raz, prečítala som si vtedy pár útržkov a na webku za pár dní v množstve informácií pozabudla. Ale darmo, zákonitosti akcie–reakcie fungujú a webka sa ku mne vrátila prostredníctvom Cuketkovho blogu. A tak som sa ocitla znova na ich stránke, stiahla si ich 2 hodnotenia, aj jedno elektronické vydanie ich časopisu. Grátis, výmenou za mailovú adresu (budúci mailing je možné kedykoľvek zrušiť). Jasné, ide o marketingový ťah ako nalákať spotrebiteľa na predplatné, ale jedným z testov bol test masiel (čo viac som si mohla priať). Ak sa preklikáte cez všetky možné linky v cuketkovom článku, môžete sa k testom dostať aj vy a prečítať si, ako sú na tom české maslá. Ako by obstáli v teste tie slovenské netušíme, ale veľa sa dá z daného testu vyčítať, mnoho nového dozvedieť a aplikovať na naše podmienky. Takže, to čo som pri prvej časti o maslách iba načrtla, je v teste dokázané exaktne – jedna vec je hodnotenie senzorických vlastností a subjektívne dojmy, druhá sú laboratórne testy. Zaujímavé čítanie, všetkým vrele odporúčam.

Dobrá drobná rada:
Čítajme obaly ešte pozornejšie!! Všímajme si názvy i popisky, zloženie, dátum výroby a spotreby, krajinu pôvodu, krajinu, v ktorej sa výrobok balí. Tieto informácie nás už pri nákupnom rozhodovaní môžu navigovať. Že na to nemáme čas? To je ako keby sme povedali, že nemáme čas na seba! A to je najvyšší druh sebaklamu. Neodrbávajme sa!











Najdôležitejšie, čo som si z testu odniesla, je pre mňa potvrdenie hodnoty masla. Maslo je čisto prírodný produkt! Je zakázané pridávať doň akékoľvek konzervanty, stabilizátory a iné E-fajnovosti. Samozrejme, nie je maslo ako maslo, pred samotnou kúpou treba veľmi dobre vyberať. Na privátne značky naozaj veľký pozor a pri značkových produktoch kupovať len overenú kvalitu, ktorá sa samozrejme v čase môže meniť. Neostáva nám nič iné, iba byť neustále v strehu. Veľa šťastia nám všetkým!