Sezóna: DROBNÉ BOBUĽOVÉ OVOCIE

V záhradách i lesoch začínajú dozrievať najdrobnejšie ovocné skvosty plné najhodnotnejších prírodných farbív, látok a vitamínov. Nepoznám nikoho, kto by aspoň jeden druh bobuľového ovocia nemal rád. Maliny, čučoriedky, černice – mám ich plné čapice ... Hmmm, veru nemám. Z našich malín v záhrade tento rok nebolo nič. Sucho sa na nich podpísalo a dĺžka mojej záhradnej hadice (40 m) k nim žiaľ nedočiahla. Tak hádam sa o rok spamätajú, rovnako ako počasie.

Bobuľové ovocie je drobné, vzácne a v obchodnej sieti i na trhoviskách poriadne drahé. Ale niet sa čo čudovať. Na to, aby ste si nazbierali aspoň misku ovocia, potrebujete pomerne dosť veľa kríkov a zároveň dosť času na oberanie.

Ja osobne navyše, prešľachteným záhradným verziám akosi neviem prísť na chuť. Veľkosť je nafúknutá, vizuálne vyzerajú atraktívne, ale chuť ... tá mnohým chýba. Ak ste v detstve mali niekedy možnosť okoštovať v lese pravé divoké maliny, černice a nebodaj i čučoriedky, viete porovnať. Jednoducho, iná liga. Najhoršie sú na tom záhradné čučoriedky. Bez chuti, bez zápachu a čo je najhoršie, i bez farby. Kto má pod nosom lesík, má vyhraté, tak hor sa na oberačku. Strávite chvíľu na čerstvom vzduchu a donesiete domov bohatstvo.

Dvojfarebné černicovo-malinové smoothie

bezlaktózové, bez cukru, vegan


Tento mini recept som pripravovala do časopisu Dobré jedlo, kam sa k mojim ostatným receptom nevošiel, a tak si ho užime aspoň tuná na blogu, nech nevýjde nazmar. Na prvý pohľad jednoduchý recept, ale celková produkcia ma vytrápila poriadne. Najviac som sa tešila na čučoriedkovú verziu smoothie, ale po rozmixovaní kupovaných, zrejme kanadských, čučoriedok prišlo k najväčšiemu sklamaniu. Tipnete si farbu, akú mali? Prosím pekne – hnedú!!! No, foť ich! Nástrah však bolo omnoho viacej, smoothie mi dalo zabrať, ale aspoň som sa znovu niečo nové naučila.

Suroviny: (na 1 veľkú porciu)
sezónne bobuľové ovocie (125 g)
kokosové mlieko (0,5-1 dl)
jemné ovsené vločky (50-100 g)
hustý sirup (agávový, ryžový, datľový, jačmenný) – množstvo podľa chuti
vanilkový struk
mletá škorica

Náhrada za suroviny pri nulovej intolerancii na potraviny a alergény:
– ak nemáte k dispozícii hustý sirup, použite miesto neho cukor s melasou – trstinový demerera alebo muscovado
– kokosové mlieko môžete nahradiť kravským mliekom alebo akýmkoľvek rastlinným nápojom (mandľovým, ryžovým, špaldovým a pod.)

Postup:
Ovsené vločky premyte v studenej vode. Po premytí ich dajte na cca 20 min. do teplej vody nabobtnať, následne ich zlejte a vyžmýkajte z nich prebytočnú tekutinu. Umyjte, prípadne očistite ovocie. Ovocie spolu s vločkami dajte do misky a rozmixujte tyčovým mixérom. Prilejte kokosové mlieko aj s trochou hustého kokosového krému. Množstvo si regulujte podľa toho, aké husté smoothie chcete mať. Oslaďte podľa chuti hustým sirupom a dochuťte korením – škoricou alebo semiačkami z vanilkového lusku. Ak použijete viacero druhov ovocia, mixujte a ochucujte každý druh zvlášť, pri servírovaní tak vytvoríte viacero efektných farebných vrstiev. Pred podávaním dajte zachladiť do chladničky.

Sezónne ovocie: JAHODY – Nápoj, dezert či malé jedlo?

Keď záhradka a príroda dávajú, užívam ich dary naplno. Naše jahody začínajú byť po 2 rokoch v zemi v plnej kondícii a dávajú nám krásnu úrodu. Tie mladšie, namnožené len na jeseň, iba získavajú na sile, ale o rok očakávam veľké ja-hodovanie. Nenapadlo mi, že jahody možno v plnej sezóne zbierať denne. Jeden deň si poviem, že ešte nie je súca a druhý ju už na 100% vkladám do košíka alebo rovno do úst. Dozrievajú aj v tomto všelijakom počasí. Sú také zrelé a tmavé, že chytajú intenzívnu príchuť lesných jahôd. Jeme ich len tak surové, v ľahkých letných koláčoch alebo mixnuté v osviežujúcich minidezertoch či drinkoch. Jeden deň v kombinácii s vločkami, iný deň v galetkách, dnes v ľahučkej bublanine žltej ako mladé kuriatka – jarné domáce vajcia robia divy. A keď sa mi nechce vypekať alebo na to nie je dosť času, spravím rýchle a ľahké smoothie. 

Jahodové smoothie s ovsenými vločkami

vegan

Keď sme boli decká a sezóna jahôd bola v plnom prúde, pripravovali nám naši doma Jahodovú džamaninku. Tak sa u nás doma hovorilo popučeným jahodám s čímkoľvek. Dôležité bolo pomliaždiť jahody len tak vidličkou, nechať väčšie i menšie kusy a dochutiť. Robili sa vo verzii s práškovým cukrom, sladkou smotanou, kyslou smotanou, jogurtom či šľahačkou – vždy podľa aktuálnych zásob. Biely práškový cukor ani žiadne mliečne výrobky u mňa doma už svoje miesto dávno nemajú, ale džamaninky sa nemienim vzdať. Pripravujem tak doma zdravšiu a stráviteľnejšiu verziu. Kombinácia obilnín a ovocia síce prekysľuje organizmus, ale mlieko a všetky mliečne výrobky robia to isté, takže volím plnozrnné obilniny (najlepšie aj s klíčkom) ako omnoho stráviteľnejšiu a nutrične hodnotnejšiu potravinu v porovnaní so všetkým mliečnym.  

Suroviny: 

jahody

jemné ovsené vločky (lámané)

kokosové mlieko (alebo iné obilné mlieko) 

ryžový sirup

Postup: 
Ovsené vločky prepláchnite viac krát v studenej vode – vyplavíte z nich otruby, nečistoty a zároveň aj časť lepku. Po prepláchnutí ich nechajte pár minút napučať v teplej vode. Vločky zmäknú a budú trošku slizké. Do mixéru vhoďte umyté jahody, vločky, pridajte kokosové mlieko aj s trochou kokosového krému, ktorý zozbierajte z povrchu vášho balenia (dodá smoothie intenzívnejšiu chuť). Rozmixujte, ochuťte pár lyžicami hustého sirupu. Môžete podávať ihneď, ale pár minút či hodín v chladničke pomôže prepojiť chute a osvieži ešte viac.

Dobré drobné rady:
Pomer surovín zámerne neuvádzam. Ak chcete smoothie ako nápoj, pridajte viac kokosového mlieka. Ak chcete ľahký dezert či menšie jedlo, spravte si hustejšiu verziu s väčším množstvom jahôd a vločiek. Husté smoothie ako mini jedlo zasýti, ale dobre poslúži ako rýchly a efektný dezert.

Jahodový tip na záver:
Tento rok som prišla na chuť kombinácii jahôd, sladučkého karamelového light muscovado cukru a hustého balzamika. Ak ste neokúsili, je to rozprávka. Možno jesť len tak (i keď balzamiko je pomerne intenzívne), skúsiť zdžemovať, alebo napácovať a použiť na koláč. Ja som ich v tomto páce použila na celozrnné galetky a výsledok bol neopísateľný. Balzamiko v jahodách podtrhne presne to, čo robí jahody jahodami. Neviem viac popísať, kto nevyskúšal, nevie a ani sa nedozvie. Podotýkam, treba kvalitné balzamiko, čím hustejšie, tým lepšie, to moje sa ledva leje.

Otváračka

Pred rokom som jahodovú sezónu a samozber stihla len tak-tak, tento rok sezónu naopak otváram. Na jahodové polia som sa vybrala hneď v prvý týždeň po ich otvorení. Trochu mám o tohtoročnú úrodu jahôd obavy. Počasie, ktoré panovalo pred pár týždňami, jahodám vôbec neprospelo. Nepomulčované jahody na poliach hnijú a plesnivejú a chýbajú im slnečné lúče. Verím však, že sa to najbližšie dni a týždne stihne napraviť a jahôdky si užijeme plnohodnotne.

Po mojom nezávislom poste o naklíčovaní semiačok ma medzičasom oslovila firma Sonnentor, či by som neochutnala a neotestovala vo svojej kuchyni pár ich výrobkov, a tak mi domov dorazil balíček s peknou nádielkou čajov a korenín. Podobných ponúk od firiem mi chodí pomerne dosť, avšak je len málo značiek (doteraz sa nenašla žiadna), s ktorými sa bytostne stotožňujem a som ochotná ich podporiť.

Značku Sonnentor mám rada. Používam ju doma už dlhšie. Páči sa mi produktové portfólio, obalový dizajn, filozofia a smerovanie značky. Avšak po tom, ako som priamo v Sonnentore popátrala po informáciách, ktoré ma zaujímali, sa mi značka páči ešte viac. Firma vznikla pôvodne v Rakúsku, pár rokov na to bola založená dcérska spoločnosť na južnej Morave, kde spoluzakladateľom je Čech. Firma tak dala prácu aj Čechom priamo v závode, v ktorom sa vyrábajú všetky porcované čaje a čajové zmesi a všetky bylinné čaje. Ešte viac ma však zaujímalo, či produkciu pre Sonnentor značka odoberá aj od miestnych a dozvedela som sa krásne číslo. V Čechách je aktuálne 25 dodávateľov od malých producentov, rodinných fariem až po veľké firmy. Svojich pestovateľov má značka aj v Rakúsku a dokonca aj na Slovensku. Takto si predstavujem zmysluplné poslanie firmy a dobro, ktoré so sebou podnikanie prináša.


Dnes si predstavíme Líbezné koření, ktoré je aktuálnou novinkou značky. Ide o netradičnú zmes kvetov, ovocia a cukru. Pochopiteľne, všetky zložky sú v Bio kvalite. No uznajte, napadlo by vám dávať do zmesi dokopy: mrkvu, okvetie slnečnice, kvety bazy čiernej, kvet ruže, kúsky malín a repný cukor? Nevedela som, čo od korenia čakať a výsledok ma vcelku prekvapil. Korenie je naozaj veľmi jemné, ale pre mňa stále pomerne "exotické" z dôvodu a počtu zvolených surovín (osobne preferujem jednoduché chute a čo najmenej kombinácií), takže som s ním narábala opatrne a nepoužila ho veľa. Ak máte v kuchyni pocit, že sa trochu nudíte, skúste ho – pridá vám iný rozmer v uvažovaní, budete nútení kreovať a hľadať inšpiráciu, ako ho použiť. U mňa nápad, ako korenie použijem, prišiel úplne sám. Stačilo pár dní slniečka, plný košík jahôd a chuť pripraviť si na začiatku jahodovej sezóny zdravšiu verziu ťažkého tiramisu dezertu.

Jahodový silken tofu dezert s domácou granolou a balzamikom

vegan

Tofu u vegánov nahrádza mliečne výrobky ako tvaroh, mascarpone, ricotu, ale aj syry. Možno ho použiť naozaj veľmi všetranne, v slanom i slanom prevedení. Tofu je nízkokalorické a obsahuje pomerne veľa bielkovín rastlinného pôvodu, vápnik aj magnézium. Ale pozor, je to produkt, ktorý sa vyrába zo sóje, ktorá neprechádza fermentáciou, takže pre trávanie nie je úplne bezproblémový. Sója je najmenej stráviteľnou strukovinou. Pri výrobe sa zahrieva na pomerne nízku teplotu, presuje a spracováva sa skoro surová. Preto tofu nie je určené na každodenné použitie. Tofu má ochladzujúce účinky, preto je na leto a teplé dni veľmi vhodné, čo sa týka energie, ktorú so sebou nesie. Moje prvé skúsenosti s tofu "syrom" staré niekoľko rokov ma od tofu skôr odrádzali. Časom sa však na trhu objavili rôzne ochutené verzie (chutí mi len tofu značky Sunfood, aj to nie všetky, a žiaľ slovenské AlfaBio je pre mňa neakceptovateľné). Povedzme si však otvorene, neochutené tofu je pekný hnus! Treba sa s ním vedieť a chcieť popasovať, ak z neho chcete vykúzliť funkčnú surovinu. Ochutiť ho treba riadne, inak z neho budete neustále cítiť pachuť sóje. Za posledný rôčik sa mi vcelku darí, ako ho okabátiť, ale v dnešnom recepte sa mi to podarilo obzvlášť. Citrónová šťava je základ, ostatné ochucovadlá sú už len na vašich chutiach a fantázii. Pri ochucovaní tofu z dnešného receptu hralo svoju rolu určite aj Líbezné koření, ale najväčšmi zabrali light muscovado cukor a 2 struky vanilky. Bez posledných dvoch surovín by to ozaj nešlo.

Suroviny: (množstvá považujte za orientačné, toto je typ dezertu, pri ktorom použijete čo máte a koľko máte)
čerstvé jahody (500 až 750 g)
silken tofu (moje balenie malo 300 g)
kokosové mlieko (cca 5 PL, ale môžete ho vynechať)
ryžový sirup (3 PL – môžete vynechať a sladiť iba cukrom. Ja som pôvodne myslela, že sirup mi bude stačiť, ale tofu žiadalo výraznejšiu chuť)
light muscovado cukor (podľa chuti, ja som použila 4 PL)
šťava z citrónu (1,5 ks)
Líbezné korenie Sonnentor (2 KL – množstvo si upravte podľa vlastnej chuti)
struky vanilky (2 ks)
domáca granola (alebo iné zapekané müsli)
husté balzamiko (u mňa Balsamico di Modena – 3 kvapky na každú porciu)

Postup:
Do nádoby dajte silken tofu, pridajte trochu kokosového mlieka a tyčovým mixérom rozmiešajte do hladka. Pridajte šťavu z citrónu, korenie, cukor (sirup), vyškrabané semiačka z vanilkového struku. Premixujte alebo premiešajte lyžicou. Korenie, sladidlá a dochucovadlá pridávajte dovtedy, kým úplne nepreplácnete chuť tofu. Jahody umyjte a rozdeľte ich na 2 polovice. Jednu polovicu rozmixujte tyčovým mixérom, druhú pokrájajte na kúsky. Pripravte si nádoby alebo misky a vrstvite. Na spodok granola alebo müsli, potom vrstva tofu, rozmixované jahody, opäť granola, tofu a na vrch pokrájané kúsky jahôd. Zakvapnite pár kvapkami hustého balzamika a dajte do chladničky na min. 2 hodiny.

Dobré drobné rady:
Pri ochucovaní tofu buďte ozaj trpezliví. Chce to dávku sebazaprenia – tofu bude spočiatku naozaj hnusné a možno prídete o entuziazmus pokračovať v prípravách. Ale vydržte – noazaj je možné ochutiť ho dokonale a zastrieť chuť sóje!

Môj muž tento dezert označil takto: Ešte nič také dobré s jahodami som nejedol! Počas jedenia ho chválil slovami: to je teda našlapané, to je bomba a na tento dezert spomína pri každej dávke jahôd, na ktorých si pochutnávame. Takže, smelo do toho!

Nájde sa niekto, kto naberie odvahu a ochutná?

Čerstvé, lokálne a priamo zo stromu aj v januári?

Na čerstvé ovocie v zime nemusíme len do supermarketu, kde v tomto ročnom období zoženieme prevažne exotiku privezenú cez pol Zeme (proti exotike som zásadne proti). Ak máme zálusk na mieste lokálne ovocie, môžeme skúsiť trhoviská a poobzerať sa po zimných jabĺčkach či hruškách od miestnych pestovateľov. Lenže, ja zbožňujem ten pocit, keď sa môžem vybrať do záhrady s miskou v ruke a strhnúť si ovocie priamo zo stromu. Pár kusov ochutnať hneď pod stromom a vychutnať si ovocie najčerstvejšie ako sa dá. Tak som tento víkend zobrala misku a s mačkou v pätách vyrazila na oberačku. Ak ste doteraz nepočuli, aj v zimných mesiacoch si v našich zemepisných šírkach môžeme pochutnať na ovocí, čo strhneme priamo zo stromu. Reč je o mišpuli nemeckej.

Málokto ju pozná, málokto pestuje a ešte menej ľudí ju konzumuje. Niekde som čítala, že mišpuľa je pre skutočných gurmánov a lesnú zver. Myslím, že vcelku výstižné. Ide o strom, čo na jar nádherne kvitne, je veľmi odolný voči mrazom a ovocie dozrieva počas jesene a vydrží aj zimu. Mišpuľu sa treba vedieť naučiť konzumovať. Poznať, kedy ju zbierať. Prekonať predsudky. Prísť jej na chuť. Som nováčik a k mišpuli som prvý raz pričuchla minulú jeseň. Máme skvelého suseda, ktorý sa mile rád podelí o svoje výpestky. Sused jeden strom na záhrade má a naučil ma, ktoré plody sú zrelé, kedy a ako ich jesť. Vravel, že pokojne aj na Vianoce si na mišpuliach budeme pochutnávať. Čumela som, ale s rešpektom dôverovala. So susedom si ponúkame všetko možné jedlé i nejedlé, čo máme k dispozícii. Raz on mne ovocie, ja jemu koláč. On iné ovocie, ja sirup, džem alebo kompót. On mne malý ovocný strom, ja jemu med. A tak bártrujeme jedna radosť. Keď je barter obojstranne výhodný – je to jedna veľká nádhera. Zlepšuje medziľudské vzťahy a v mojom prípade pomáha rozšiťovať medzinárodné chute, spoznávať miestne zvyky a učiť sa cudzí jazyk. Ak ste bártru neprepadli, skúste, vrele odporúčam.

Poviem otvorene, mišpuľa ma dostala. Hneď, na prvé ochutnanie. Mišpule mi zachutili natoľko, že kedykoľvek si na ne spomeniem, hneď by som si ich pár dala. Chuť je taká špecifická, že ju k ničomu inému neviem prirovnať. Výzorovo plody pre mnohých nemusia byť atraktívna. Vyzerajú podobne ako hnedé jablká, alebo veľké hnedé chlpaté šípky. Mišpule určite nie sú pre všetkých. Môj chlap ani neochutná, pre neho je ovocie "zhnité". Nenutim, chápu.

Lenže, nie je mišpuľa ako mišpuľa. Po mojej prvej ochutnávke vynikajúcich mišpulí od suseda som na mišpule natrafila aj na trhovisku. Srdce mi poskočilo a hneď som si pár kúskov začala baliť. Starostlivo som si vyberala len mäkké kúsky, na čo ma predavač upozornil, že či vidím, aké kusy som si nabrala. V duchu som sa pobavila, že vlastne nepozná ovocie, čo predáva a len som sa usmiala, že áno, viem, že je to zámer. Lenže, zrejme iná odroda, iný strom, iné podmienky spôsobili , že mi trhovníkove mišpule vôbec nechutili. Preto bude určite záležať, na aké mišpule pri svojej prvej koštovke natrafíte. Mne už sused ponúkal, či mi na jar zoženie sadenicu stromčeka, ale myslím, že skúsim zasadiť semienko a stromček vypiplat. Uvidíme.

Máte aj vy nejaké ovocie, ktorému ste podľahli?

Atmosféra mosonského trhu

SOBOTA je môj deň. Deň na malé rituály, včasné vstávanie a kúsok vzrušenie z toho, čo ma v ten deň prekvapí. Ešte predtým, ako odbije ôsma hodina ranná – auto mám zaparkované, vhadzujem mincu do parkomatu a vrhám sa do atmosféry mosonského trhoviska.

Sú trhy a trhy. Tento mini tŕžik v maďarskom Mosonmagyaróvári má svoje neskutočné čaro a veľmi príjemnú rodinnú atmosféru. Každú sobotu tu nájdete rovnaké tváre predajcov. Väčších či menších trhovníkov, skupinky, rodiny i babky či dedkov jednotlivcov – takmer všetci sú usmiati a najmä – núkajúci. Svoj tovar chcú naozaj predať a je to cítiť. Niektorí si ma už pamätajú, a tak radi ponúknu, čo majú v ten deň najlepšie. A to ma veľmi baví – mať osobný vzťah s predajcom je na nezaplatenie.

Ponuka tovaru je všakovaká, vždy závislá od sezóny (aj keď i tu nájdete pár trhovníkov, ktorí núkajú dovezené ovocie). Gro však tvorí sezónny tovar, výhradne domáceho pôvodu a tak je to správne.
Čo môžete na trhu kúpiť? Ovocie, zeleninu, ovocné stromy, cibuľky kvetov, letničky, sukulenty, domáce vajcia, domáce syry či tvaroh, klobásky, údené i sušené mäso, jaterničky, kury, husy, kačice i pečienky, nakladanú zelenina od kyslej kapusty, cvikly, kukuričky po papriku; domáce džemy, sirupy, ovocné šťavy, pestá, čatní, sušenú papriku, mletú papriku v darčekovom balení, čerstvé i sušené byliny, strukoviny, orechy, naklíčené semená, med a výrobky z neho, sušené cestoviny, prútené koše. Podľa sezóny zoženiete aj kraslice, adventné vence, vianočnú dekoráciu. Ak vás chytí hlad na mieste, viete ochutnať: trdelníky, štrúdle, pečené mäsko i klobásky, pečené gaštany, špeciálne zemiakové vruty alebo zákusky. Z nápojov sa viete zahriať kávou, čajom a určite aj frťanom či vínom. Z hotových jedál na mieste poradiť neviem, neskúšala som nič – všetko jedlo z ponuky je mimo môj jedálniček.

Pri mojej mojej návšteve trhoviska s foťákom som bola veľmi milo prekvapená, ako radi si nechali majitelia odfotiť svoj tovar. Dokonca mi jeden trhovník vtisol do rúk svoju e-mailovú adresu, aby som mu poslala fotky a ešte som od neho dostala malú pozornosť v podobe mini paprikovej pasty. Bisťu, vždy ma vedia Maďari milo prekvapiť.

Prevádzkové hodiny: v pondelok, štvrtok a v sobotu (7 - 12 h). Rozhodne sa oplatí prísť v sobotu, kedy je trhovníkov i návštevníkov najviac. Budete cítiť život. Na dobrú náladu vám bude hrať živá husličková hudba a môžete navštíviť aj blšák či klasické handrové trhovisko v druhej časti námestia. No a neľakajte sa, budete počuť veľa slovenčiny a češtiny z radov návštevníkov. Trhovníci sú domáci, niektorí hovoria po nemecky a predajú aj za eurá. Nenechajte sa však zlanáriť, ceny v eurách sú neúmerné, o dosť drahšie. Stiesnenosť robí trhovisko útulným a priateľským – určite sa ho oplatí navštíviť, ak budete mať cestu okolo.

Sezónne ovocie: SLIVKY

Krásna jeseň, ale studená je ... brrr. Užívam si posledné lokálne slivky tejto sezóny. Dokonca som včera na vlastné oči videla ešte mirabelky! (kto by to bol povedal, takto v októbri ..) Musím povedať, tento rok som sa o slivkách naučila dosť. Nemám na mysli konkrétne druhy (s tým sa dnes moc žiaden obchodník / trhovník nepáre). Ale tvary, chute, farby, ako sa správajú rôzne druhy pri varení / pečení. Vo svojej kuchyni (koláčovej aj džemovej) som si ich užila dosť – veď cez ruky mi ich prešlo niekoľko desiatok kíl. A ja stále verím, že som s nimi ešte neskončila. Slivkové variácie džemov, povidiel či čatní – sú tým najlepším z mojej džemovej sezóny.

Slivkové galetky s ovsenými vločkami a makom (komplet vegan)

Aby som nebásnila iba o džemoch, je čas predstaviť vám nové galetkové cesto. Všežravci – choďte kľudne do verzie s maslom, vegáni použite napr. rastlinné "maslo". Olej osobne neodporúčam, viď moje letné nepodarky. Spoľahlivo však toto cesto funguje aj s zachladeným kokosovým olejom! Vzhľadom na druhy použitej "múky", 0 ks vajec a takmer žiadneho cukru v ceste – nečakajte krehké, na jazyku sa rozplývajúce cesto. Toto je verzia s celozrnnými múkami, ktoré v ceste jednoducho spravia svoje. Cesto bude tuhšie a ťažšie. Ak ste skúšali piecť a robiť dezerty z vločiek, budete mať jasno. Neznamená to však, že galetky nebudú chutné, budú len jednoducho iné.

Suroviny: 
125 g celozrnnej špaldovej múky
125 g rozmixovaných ovsených vločiek
120 g tuku (u mňa BIO Alsan)
50 g nemletého maku
1 PL cukru (u mňa trstinový)
50 ml studenej vody
štipka soli
vlašské orechy (nahrubo nasekaná - cca 3-4 hrste)
Náplň: slivky, škorica + 1 hrsť trstinového cukru

Postup: 
Všetky suroviny na cesto zmiešajte v miske čo najrýchlejšie, aby sa vám stuhnutý tuk roztopil čo najmenej. Rýchlo vypracujte v miske a zabaľte do fólie. Vložte min. na 1/2 do chladničky. Medzitým si pripravte plnku: slivky umyte, nakrájajte, premiešajte so škoricou a cukrom. Po vybratí cesta z chladničky ho medzi dvomi papiermi na pečenie vyvaľkajte. Do stredu nasypte 1-2 hrste orieškov, navrstvite ovocie, prekryte kraje cesta. Preložte na plech vystlatý papierom na pečenie. Okraje cesta môžete potrieť vodou (nevegáni rozhabarkovaným vajíčkom / žltkom). Pečte cca 40 - 45 min. pri 180 °C (podľa typu rúry). Z uvedeného množstva cesta robievam 2 menšie galetky.

Dobré drobné rady:
– cukor – množstvo cukru v mojom recepte je naozaj minimálne – ak chcete, pridajte
– alternatívne sladidlá – miesto cukru môžete použiť aj iné sladidlá, ako napr. agávový / javorový sirup (množstvo podľa osobných skúseností s daným sladidlom)
– múka – kľudne použite druh múky, s ktorým sa vám dobre pracuje alebo ktorá vám vyhovuje
– ovocie – použite akýkoľvek druh v kombinácii s korením, ktoré sa vám k danému ovocku hodí
– galetky sú najlepšie ešte trošku teplé. Po noci uskladnenia v chladničke cesto prestane byť chrumkavé.

Dnes sme v Sme

V spolupráci s nezávislou novinárkou Erikou Farbiakovou vychádza v dnešnom denníku Sme krátky článok o tom, ako možno zavárať doma aj bez kilogramov cukru. Ak ste zvedaví, šup šup – nech sa páči – zabehnite do trafiky a víkendové vydanie novín vám prezradí viacej. Erika, ďakujem ti, že si sa na mňa s dôverou obrátila.

Broskyňovo-marhuľová marmeláda

Ak sa neviete rozhodnúť, či máte radšej marhule alebo broskyne, pokojne si spravte marmeládu s obomi druhmi ovocia. Spolu fungujú veľmi dobre a ulahodíte tak obom svojim nerozhodným poloviciam.

Suroviny:
broskyne – 1 kg
marhule – 1 kg
hnedý cukor – 300 g (začnite s menším množstvom cukru, pridať môžete kedykoľvek počas varenia)
koreniny – škorica (koreniny môžete kombinovať podľa vlastnej chuti a použiť aj klinčeky, badián, vanilku) 

Postup:
Ovocie umyjte a očistite. Broskyne pred krájaním blanžírujte, aby ste ich zbavili tuhej šupky. Dajte zovrieť vodu, na každej broskyni spravte nožom krížik, vložte do misky a zalejte vriacou vodou. Nechajte stáť asi 1 minútu a následne šupu ošúpte. Ak ste mali zrelé broskyne, ide to ľahko. Broskyne aj marhule si nakrájajte na osminky, alebo ešte menšie kúsky. Rozkrájané ovocie zasypte cukrom, pridajte k nemu koreniny, zľahka premiešajte, aby sa cukor dostal aj medzi ovocie, ale stále by mal ostať aj na vrchu – zabráni tak hnednutiu ovocia. Prikryte utierkou, gázou či pokrievkou a nechajte na noc stáť na chladnejšom mieste (ak budete mať pocit, že je príliš horúco, šupnite túto zmes do chladničky). Ovocie do rána pustí vlastnú šťavu a vy sa môžete pustiť do varenia marmelády. Pripravte si zaváraninové poháre – poriadne vyumývajte a sterilizujte vo vriacej vode (asi 10 minút) alebo v trúbe (pri cca 75 – 90 °C, asi 20 – 30 minút). Ovocie s cukrom a korením začnite pomaly zohrievať. Keď dosiahnete var, znížte teplotu skoro na minimum a udržujte tak, aby vám zmes vytvárala malé lesklé bublinky. Miešajte podľa potreby, nechajte bublinkovať. Dajte určite pozor, aby ste marmeládu nepripálili – varte do zhustnutia (môže to trvať aj 2 hodiny, niekedy viac – záleží od ovocia a množstva cukru – čím viac cukru použijete, tým rýchlejšie začne ovocie želírovať a marmeláda hustnúť). Testujte hustotu – zoberte si varechu a tanierik, kvapnite na neho kus marmelády, nechajte ochladnúť a keď ste s výslednou konzistenciou spokojní, vypnite zdroj tepla a nechajte chvíľočku marmeládu chladnúť. Po pár minútkach začnite plniť zaváraninové poháre, ktoré ste tesne predtým vytiahli z horúcej trúby či vody (ak by ste horúcu marmeládu začali plniť do studených pohárov, mohli by vám popraskať). Po naplnení môžete hrdlo pohárov a vrchnáky vydezinfikovať handričkou namočenou v alkohole. Ihneď uzavrite fľašky víčkom, otočte ich na cca 10 minút hore dnom, následne obráťte a máte hotovo! Marmelády, džemy, lekváre sterilizovať nemusíte, cukor a horúca teplota ich zakonzervujú dostatočne.

Dobré drobné rady:
(1) Pomer cukru a ovocia vám v konečnom dôsledku nezabezpečí len výslednú sladkosť marmelády, ale aj jej hustotu. Čím viac cukru použijete, tým viac prirodzeného pektínu a vody z ovocia dostanete a marmeláda vám pri varení bude rýchlejšie hustnúť. Pri menšom množstve cukru marmeláda tak rýchlo nehustne, budete musieť predĺžiť dobu varenia. Skúsiť môžete rôzne pomery ovocia a cukru – 2:1 (2 diely ovocia, 1 diel cukru), 3:1, ale ak je v ovocí cukru dosť, môžete cukru ešte ubrať. Marmeláda chutí vždy výborne, ale líši sa hustotou.
(2) Druh cukru či iného sladidla. Ak sa budete rozhodovať, či použiť hnedý alebo biely cukor, prikláňam sa skôr k hnedému cukru, ale môžete zvoľiť kompromis a mix. Pri použití tmavého cukru rátajte s karamelovejšou chuťou a tmavšou farbou džemu – cukor tak dobre neželíruje a džemy hustnú pomalšie. Pri svetlých odtieňoch ovocia (marhule, broskyne, jablká, hrušky) skúste radšej viacej svetlého a menej tmavého cukru. Hroznový cukor príliš nesladí, takže ho kvôli chuti budete musieť použiť viacej.
(3) Kvalitu surovín je pri varení / pečení / konzervovaní vo všeobecnosti alfa-omega úspechu. Ideálne ovocie je bio, z vlastnej záhrady, z overeného zdroja, od susedov, rodiny z vidieka, alebo z trhoviska. Lokálne chutí vždy najlepšie – je plné miestneho slnka.

Osviežujúce letné rýchlovky

Ideálny dezert na horúce letné dni. Je raz-dva hotový – nepotrebujete zapínať trúbu, vystačíte si s mixérom, miskou a jednou panvicou. Kompletná príprava vám zaberie naozaj pár minút a po krátkom dochladení dezertu v chladničke sa môžete tešiť na sviežu dobrotu.

Silken tofu puding s chia semiačkami a mirabelkami 

vegan

Ak obľubujete hotové kupované chladné pudingy, možno vás tento dezert k danej chuti priblíži a zároveň prekvapí, s akou rýchlosťou si podobný pamlsok môžete pripraviť doma. Jediným obrovským rozdielom bude to, že budete mať po kontrolou kompletný výrobný proces a suroviny. Takže – zbohom E-čka a polročné záruky!

Suroviny:
silken tofu (ja som mala 275 g balenie – možno kúpiť v bio predajniach a aj v ázijských obchodoch)
1 – 2 PL trstinového cukru
1 PL holandského kakaa
šťava z citróna
1 PL chia semiačok (zohnať v bio predajniach)

Na ovocný topping:
mirabelky (použite ovocie, ktoré je v sezóne a ktoré máte na dosah)
1 PL trstinového cukru
klinčeky
1 KL kukuričného škrobu + voda

Postup:
Ovocie očistite, vykôstkujte, rozpoľte. Hoďte na panvicu, pridajte trochu cukru, klinčeky a nechajte zovrieť. Keď ovocie pustí šťavu (trvá to len pár minútiek, pozor, aby ste ovocie nerozvarili) rozmiešajte si kukuričný škrob v troške vody a pridajte k ovociu, aby malinko zhuslo. Regulujte hustotu a pripravte si zálievku hustú ako vám bude vyhovovať. Nechajte chladnúť.

V miske spolu rozmixujte silken tofu, kakao, cukor, dochuťte citrónovou šťavou a mixujte do hladka. Keď máte hotovo, pridajte chia semiačka a premiešajte. Puding je hotový, stačí ho naliať do pohárov. Z ovocia vyberte klinčeky, navrstvite ovocie na puding a dajte na min. pol hodinku do chladničky. 

Nepresvedčila som vás? Alebo poznáte ešte jednoduchší dezert?

Sezóna: Marhule

Marhule susedom dozrievajú priamo na stromoch a aj vďaka tomu si ich viem užiť aj ja. Vývesné tabule na dedine sú geniálnym zdrojom informácií, takže aj odtiaľ sa dozvedám, kde kto čo predáva. Prasce, ovocie, rastlinky, kvety, hydinu. Kiežby takých susedov, ktorí berú dedinské tabule ako skvelý predajný kanál, bolo viacej – o dosť by mi zjednodušili pátranie po lokálnych a domácich surovinách. No ale čo sa na tabuli nedozviem, vykukám a vyňúram si po vlastnej linke (na bicykli) inak.

Marhule sú pre mňa veľmi lukratívnym ovocím. Dostať sa k vynikajúcim marhuliam, ktoré by ulahodili môjmu jazyku, je v dnešných umelohmotných časoch čím ďalej tým ťažšie. Ideálna šťavnatosť, vôňa, chuť, mäkkosť / tvrdosť, štádium zrelosti – to sú všetko faktory, ktoré u mňa zavážia. Či sú nádherné na pohľad alebo jedna ako druhá? To mi je naozaj fuk. Krása je ukrytá inde. Dôležitá je súhra všetkých faktorov a priblíženie sa chuti, ktorú si pamätám z detstva. Marhule z východoslovenského juhu – júj, tých vždy bolo! Najskôr oberačka a potom rodinná manufaktúra plnenia do kompótových pohárov.

Marhuľové galetky – komplet vegan

Dnes si dáme galetkové repete, tentoraz však čisto veganskú verziu. Vynechaním vajca vskutku nič nepokazíte a na krehkosti cesta to naozaj neuberie. Galetky si ešte určite zopakujeme a recept ešte viacej ozdravíme, aby v ňom nebol použitý ani stužený rastlinný tuk.

Suroviny: 
250 g múky – 125 g celozrnná špaldová, 125 g hladká
125 g Alsanu (stužený rastlinný tuk, kvázi náhrada za maslo; možno ho kúpiť v bio predajniach)
4-5 PL studenej vody
štipka soli
1 PL trstinového cukru
kokos na posypanie cesta pod marhuľovú zmes
Na plnku: marhule + škorica + 2 hrste trstinového cukru

Postup:
Je rovnaký ako pri jahodových galetkách. Všetky suroviny na cesto jednoducho zmiešajte v miske, poriadne prepracujte rukami, zabaľte do fólie a hotovú hrudu cesta nechajte chladnúť min. 1 hodinu, ideálne celú noc. Na druhý deň finalizujte. Marhule umyjte, očistite a nakrájajte na kusy veľkosti, ktorá vám bude vyhovovať. Pridajte mletú škoricu a za 2 hrste trstinového cukru – nechajte chvíľu macerovať. Cesto vyvaľkajte, posypte kokosom, navrstvite naň marhuľovú zmes a galetky uzavrite. Pečte cca 40 min. pri 180 °C (záleží od rúry – takže ich nezabudnite sledovať). Skvelé sú teplé aj vytiahnuté z chladničky.

Ak nežijete na marhuľovom ostrove, ako my tuná na juhu, tak vám fakt neviem pomôcť. Ale poradiť pri kúpe vám viem, určite sa riaďte svojím nosom, ak marhule nevoňajú – nebrať. Veľa šťastia.

Neskoro, ale fajnovo!

Tohtoročný samozber jahôd v okolí som takmer nestihla. Už som si úfala, že sa k väčšiemu množstvu lokálnych jahôd nedostanem, a predsa. Dala som si posledný pokus a po dlhom otáľaní som sa na konci sezóny zašla na jahodové polia pozrieť. Oplatilo sa – vo všetkých smeroch. Páni, ktorí k poľu nejakým spôsobom patrili, ma sprvoti otočili, že je zavreté. Ale milá pani, čo prišla tiež zbierať, sa miestnymi odbyť len tak ľahko nedala (znalosť jazyka jej v tom bola určite veľkou prednosťou) – ma vrátenú vrátila zasa naspäť so slovami, že zavreté už síce majú, ale trochu jahôd si nazbierať môžeme. Tak nás na celom obrovskom jahodovom poli bolo všeho všudy zberačov 4 kusy. Ľudí nikde a posledné jahody čakali na svoje poslanie. Luxus nad luxus. Čo viac som si mohla priať?! Počas hodiny a pol, kedy som s veľkou radosťou napĺňala svoj košík, som celý čas len neveriacky krútila hlavou, že to hádam ani nemôže byť pravda. Akosi som tušila, že tie jahody budú zadarmo. No uznajte ... existuje väčšie jahodové šťastie?

Jahodové galetky

Galette som obzerala na nete už dlhšie. Strašne sa mi páči ich rustikálnosť, nedbalé tvary a nedokonalosť, čo z nich srší. Galetty majú francúzske korene a frantíci ich pripravujú na sladko i slano. Po tom, čo Zuzka na svojom tanieri odprezentovala tie svoje, jahodovo-rebarborové, nebolo najmenších pochýb, čo z nazbieraných jahôd upečiem. Zuzi, ďakujem ti moc, moju galetkovú ságu tvoj post iba urýchlil, je to láska na prvé ochutnanie. Recept som si upravila na svoje potreby a trochu ho zveganizovala (aj keď nie úplne dokonale).

Suroviny:
na cesto:
250 g hladkej múky – 125 g pšeničná alebo špaldová, 125 g celozrnná špaldová
125 g Alsanu (rastlinný tuk)
50 ml studenej vody
soľ
1 PL práškového cukru
1 žĺtok (určite skúsim v ďalšej verzii vajce nahradiť vegánskym vajcom – ľanovým semiačkom a vodou)

na plnku:
jahody
2 hrste light muscovado cukru
kôra z bio citróna
mandle / vlašské orechy nahrubo nasekané
vaječný bielok (na potretie cesta)
hrsť trstinového cukru na posypanie (môžete vypustiť)

Postup:
Všetky suroviny určené do cesta spolu zmiešajte a rukami spravte tukové cesto. Vypracujte ho v miske alebo na doske, zabaľte ho do fólie a odložte na min. 1/2 hodinu odpočívať do chladničky (odporúčam nechať ho v chlade dlhšie). Medzitým si očistite jahody, nechajte ich vcelku alebo nakrájajte, nastrúhajte na ne kôru z bio citróna, posypte cukrom, zľahka premiešajte a nechajte macerovať. Nasekajte alebo narýchlo na mixéri posekajte pár hrstí orechov. Cesto po vytiahnutí z chladničky pomúčte zhora aj zdola a vyvaľkajte medzi dvomi papiermi na pečenie. Je to geniálny trik, nechápem, že som na neho natrafila až teraz – dvojnásobná vďaka Zuzi! Stred cesta, kam budete dávať plnku (tak cca 3-4 cm od okrajov) posypte orechami, navrstvite macerované jahody, poprehýbajte okraje. Vrch cesta potrite rozšľahaným bielkom a môžete ich posypať hrsťou trstinového cukru (nie je nutné). Ja som ešte vrch jahôd posypala orechami. Keďže komplet skladanie a zdobenie galetiek prebieha na papieri na pečenie, premiestnite ich spolu s papierom na plech a môžete dať piecť. Pečte pri 175 - 180 °C cca 30 minút (kontrolujte, môže to byť viac i menej), kým cesto nie je upečené do zlatova. Z uvedeného množstva cesta mi vyšli 2 galettky.

Dobré drobné rady:
Neskúšajte dať do cesta celé vajce, ale iba žĺtok – cesto bude pripomínať viac lístkové ako krehké cesto a bude chrumkavé.
Odporúčam nevynechať citrónovú kôru, je to kľúčová surovina, ktorá spolu s jahodami vytvorí fantastickú symbiózu.
Cukor môžete použiť aký uznáte za vhodné, všetky druhy okrem bieleho sú menšie zlo (aj keď, stále je to cukor ...) 
Keďže som galetky piekla až 2x, skúšala som raz s vlašskými, raz s mandľami – mne v kombinácii s ostatnými surovinami viacej chutili vlašáky.


Tento rok to bolo "o fouz", ale nazbierala som posledné kusy jahôd z tohtoročnej sezóny. Jahôdky boli po pár chladných dňoch fajnovo vyzreté a sladučké. Voňali, mali všakovaké tvary a chutili nenormálne dobre. Žiadne umelohmotniny – normálne nefalšované jahody, čo dozreli na miestnom slniečku.

Z tohtoročných jahôd sa u nás v kuchyni zrodili: galetky, jahodová dreň, drobné krehké koláčiky, jahodové gule (macrobiotic friendly z pšena) s jahodovou merendou a samozrejme – jedli sme ich aj samotné len tak, za surova.

Vďaka vám jahôdky, spravili ste mi ohromnú radosť, tak zasa o rok.

Jarné džemovanie

Konečne dozrieva lokálne ovocie i zelenina. Aj u vás už prepukol zber?
Ovocíčko si treba vedieť užiť. V surovom stave priamo pri zbere, len tak si ho hádzať do pusy. Alebo ho dať do skvelých domácich letných koláčikov. Pri správnom výbere koláča, ideálnom zostavení surovín, môžeme aj z obyčajných (ale kvalitných) surovín vydupať omnoho viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. A ak je ovocia naozaj nazvyš a nechceme, aby vyšlo navnivoč, môžeme ho zamraziť, vysušiť alebo si uvariť sladučkú voňavú marmeládu, džem, či lekvár.

Ja som tohtoročnú džemovaciu sezónu začala čerešňovou marmeládou. Z čerešní čiernych ako noc. Fajnových a šťavnatých. Čuduj sa svete – bez jediného červíka. Fantastickú chuť čerešní som vyzdvihla šťavou z citróna a doplnila škoricou. S rôznymi pomermi a druhmi cukru – trstinovým, bielym. Je krásne sledovať, ako sa každá surovina správa úplne inak. Je to veru alchýmia, veľa pozorovania a učenia sa.

Po čerešniach dozreli v zápätí aj višne, tak užívam aj tie. Nové chute som objavila vo fantastickom višňovom tarte s mandľami a následne som uvarila ďalšiu várku marmelád – višňových. S klinčekami, škoricou či zázvorom. Každá chutí inak.

Postup pri výrobe čerešňovej a višňovej marmelády je identický, ako pri mirabelkovej, ktorú som uverejnila minulý rok. Jediný zásadný rozdiel je v dĺžke varenia. Varíte omnoho dlhšie – cca 2 - 2,5 h do zhustnutia, ktoré vám vyhovuje. Ovocie nemágam, nemixujem – zachovávam veľké kúsky ovocia.

Takže – je najvyšší čas poobzerať sa po ďalšom ovocí.

Cherry Cherry Lady

Počasie vonku besnie a ja si teraz zo všetkého najviac prajem, aby sa nám všetka veľká i malá voda vyhla. Ako na potvoru, práve v tomto čase vonkajšej nepohody začínajú dozrievať čerešne aj jahody. Bisťu, to je časovanie!
Ešte 2 dni dozadu mi dedinský prieskum spôsoboval krásne pocity. Len tak nakuknúť do záhrad a zistiť, čo dobrého sa práve rodí u susedov. Dnes chodím skôr kontrolovať vodné toky a zábava a radosť je ta preč.

Hm, sezóna v porovnaní s tým, čo sa deje okolo, mi teraz príde taká nepodstatná a malicherná.
Tak šup, aspoň sa pokochajte z ďalšej várky náladového pečenia.

Čerešňový frangipane – koláč s mandľovým krémom

Bublanina ľahká a vláčna ako pierko

Veľký čerešňový koláč z krehkého cesta s posýpkou a 2 malé frangipane

Vianočné darčeky v júli

Tento rok je všetko inak. Je to výnimočný rok, kedy objavujem strašne veľa nových vecí, pocitov, vnemov z môjho vlastného spolužitia s prírodou. Nechávam ich na seba vplývať a ďalej sa nimi formovať. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby som v strede leta pomyslela na Vianoce. Lenže, keď ste v dobrej nálade a psychickom rozpoložení, všetko okolo vás vám robí radosť, vtedy sa krásne uvažuje, trebárz aj na pol roka dopredu.

V najhorúcejšom lete mi najväčšiu radosť v záhrade robili mirabelky. Malé žlté a ružovo-purpurové guľôčky. Rástli veselo na susednom grunte a keby som ich neobrala ja, opadli by a zhnili. To by ale bolo škody! A preto, okrem fantastických koláčov, čo nás úplne opantali, som sa v lete prvý raz v živote pustila do výroby domácej marmelády – môjho prvého domáceho džemovania.

Bolo mi jasné, že pri príprave nepoužijem žiadnu chémiu, pektín, želírovací cukor a iné "super pomôcky". Chcela som sa vyhnúť dlhočiznému vareniu a miešaniu, a tak som pred samotnou prípravou trochu prekutrala web. Na blogu u maškrtnice Farfally a tiež u Cukeťáka som našla príjemné čítanie a marmeládovú inšpiráciu. Pustila som sa do výroby mirabelkovej marmelády a dnes už viem, že pri väčšine ovocia, do iného spôsobu prípravy ako je uvedený nižšie, nepôjdem.

Mirabelle – to najlepšie pre tohtoročnú zaváraninovú sezónu

Mirabelky dozrievali postupne a tak som narobila hneď niekoľko rôznych várok a trochu si zaexperimentovala. Pohrala som sa s rôznymi druhmi mirabel, odlišnými koreninami, množstvami a druhmi cukru. Skúsenosti som nadobudla – už sa nesmierne teším na najbližšiu letnú sezónu!

S výsledkom som bola spokojná tak veľmi, že som si povedala, že práve toto je skvelý vianočný darček pre mojich najbližších. Dar, za ktorým bude veľa zo mňa. Vyrobený vlastnými rukami, s množstvom pozitívnej energie, obrovskou dávkou slnka a pripravovaný s láskou. A tak som počas horúceho leta plnila utešené fľaštičky zlatučko-žltou marmeládkou, balila ich a tešila sa na moment, kedy ju s hrdosťou budem môcť na Vianoce darovať.

Domáca mirabelková marmeláda 

Suroviny:

mirabelle
hnedý cukor / biely cukor
koreniny – škorica, klinčeky, badián (kombinujte podľa vlastnej chuti)

Postup:
Mirabelky umyjte, rozpoľte a vykôstkujte. Niektoré kúsky môžu byť červivé, tie recyklujte a šupnite ich na kompost. Rozpolené ovocie zasypte cukrom, pridajte k nemu koreniny, zľahučka premiešajte štýlom, že sem tam ponorte lyžicu do ovocia a vmieste tak medzi ovocie trochu cukru. Cukor nasypaný na vrchu by mal ovocie aj po letmom premiešaní pokrývať. Prikryte utierkou či gázou (aby vám ovocie neoslizoval hmyz) a nechajte na noc stáť (ak budete mať pocit, že je príliš horúco, šupnite túto zmes do chladničky – aj keď zakonzervované ovocie cukrom do ďalšieho dňa bez problémov vydrží). Ovocie do rána pustí vlastnú šťavu a vy sa môžete pustiť do varenia marmelády. Predtým však, ako pustíte horák a začnete zohrievať ovocie, pripravte si zaváraninové poháre. Ja ich iba poriadne umývam a sterilizujem v trúbe pri cca 75 – 90 °C, asi 20 – 30 minút (počas fázy varenia marmelády). Poháre vkladám do studenej rúry a nechám ju spolu s pohármi zohrievať. Ovocie s cukrom a korením začnite pomaly zohrievať. Keď dosiahnete var, znížte teplotu skoro na minimum a udržujte tak, aby vám zmes vytvárala malinké lesklé bublinky. Miešajte podľa potreby, nechajte bublinkovať. Dajte určite pozor, aby ste marmeládu nepripálili. Celý kumšt varenia by vám mal trvať okolo 30 minút. Začnite testovať hustotu – zoberte si varechu a tanierik, kvapnite na neho kus marmelády, nechajte ochladnúť a keď ste s výslednou konzistenciou spokojní, vypnite zdroj tepla a nechajte chvíľočku marmeládu chladnúť. Po pár minútkach začnite plniť zaváraninové poháre, ktoré ste tesne predtým vytiahli z horúcej trúby či vody. Ak by ste horúcu marmeládu začali plniť do studených pohárov, mohli by vám popraskať. A aj keď črepy prinášajú šťastie, bola by to predsalen škoda prísť o fantastickú domácu marmeládu aj vlastný kus energie, čo ste do prípravy vložili. Po naplnení zvyknem poutierať ocapkané fľaštičky aj vrchnáky handričkou namočenou v alkohole. Ihneď uzavrite fľašky víčkom, požiadajte muže, nech vám fľašky poriadne dotiahne, otočte ich na cca 10 minút hore dnom, následne obráťte a máte hotovo! Marmelády, džemy, lekváre nikdy nesterilizujem, cukor a horúca teplota ich zakonzervujú dostatočne.

Dobré drobné rady:

Pri výrobe domáceho džemu či marmelády veľmi rýchlo prídete na kľúčové faktory, od ktorých bude závisieť výsledok vašej práce. Sú nimi: (1) druh ovocia a množstvo vody a cukru v ňom, (2) množstvo a druh použitého cukru, (3) kvalita použitých surovín.
(1) Tento faktor nikdy vopred nebudete vedieť zhodnotiť, ale tak či tak s ním musíte pri výrobe rátať. Keďže som robila marmeládu na viac krát, ovocie dozrievalo postupne, bolo z rôznych stromov, vždycky sa marmeláda vo výsledku správala konzistentne inak.
(2) Pomer cukru a ovocia vám v konečnom dôsledku nezabezpečí len výslednú sladkosť marmelády, ale aj jej hustotu. Čím viac cukru použijete, tým viac prirodzeného pektínu a vody z ovocia dostanete a marmeláda vám pri varení bude nádherne hustnúť. Pri menšom množstve cukru marmeláda tak rýchlo a krásne nehustne, budete musieť predĺžiť dobu varenia. Skúšala som rôzne pomery ovocia:cukru, 1:0,8, 1:0,6, 1:1/2. Marmeláda chutí vždy výborne, ale líši sa hustotou.
Ak sa budete rozhodovať, či použiť hnedý alebo biely cukor, kľudne zvoľte kompromis a mix. Pri použití tmavého cukru rátajte s karamelovejšou chuťou a tmavšou farbou. Pri svetlých odtieňoch ovocia skúste radšej viacej svetlého a menej tmavého cukru. Variant, pre ktorý sa rozhodnete, bude určite správny – záleží iba od vašich osobných preferencií.
(3) Kvalitu surovín nijak zvlášť spomínať nechcem. Ovocie ideálne bio, z vlastného overeného zdroja, od susedov, rodiny z vidieka, z trhoviska. Pre mňa je menej viac. Preto používam vo svojej kuchyni tie najkvalitnejšie suroviny, v malom množstve, nenakupujem na kvantá, ale len toľko, čo dokážeme za čerstva spotrebovať, uvariť, zjesť.


Dary sú už u svojich majiteľov a podľa prvých ohlasov, nemýlila som sa a spravila dobre s tohtoročným darom. Priatelia, s láskou užívajte – nech je váš čas s marmeládou sladký a plný lásky. Som rada, že vás mám, že ste, akí ste – nič nemeňte, ostaňte sami sebou. Keď budete čítať tieto riadky vedzte, že sa už nesmierne teším na naše tradičné budúcoročné predvianočné stretnutie s vami. Som nesmierne rada, že naša rodina funguje lepšie, ako tie naše pokrvné a som za to vďačná. Tak dovi o rok, priatelia. 

Stále sezónne – štrúdľovanie (II.)

Zrejmä je to obdobím a ročnými cyklami, ale moje telo evidentne funguje každým rokom veľmi obdobne. Samo si diktuje, čo by si dalo, čo mu chýba a z čoho by malo radosť – vždy v nadväznosti na ročné obdobie. Vďaka týmto cyklom sa u mňa rokmi vyvinuli jedlá, ktoré zvyknem pripravovať iba v danú ročnú dobu. Patria v mojom jedálničku k sezónnym záležitostiam a inokedy sa mi ich robiť nežiada. Keď vonku trochu poklesne teplota, chce sa mi tráviť v kuchyni viacej času a vyhrať sa so zložitejšími jedlami. Variť a piecť chutné a voňavé jedlá, čo zahrejú a prevoňajú dom.

Presne v tomto období dostávam chuť na štrúdľovanie. Predstava zabalenia voňavých plniek do fajnového cesta je presne typ dezertu, čo sa mi na tieto dni hodí. Kupované lístkové cesto má do mojej kuchyne zákaz vstupu, kysnuté štrúdly sa mi spájajú s Vianocami a tak prichádza čas na pravú domácu ťahanú štrúdľu. Riadne som sa interne pobavila, keď som sa vrátila k svojmu minuloročnému štrúdľovému príspevku a zbadala dátum. Tohtoročné ťahané štrúdly som piekla skoro na deň presne. Tomu sa hovorí "trefa"!

Jesenné štrúdly na 3 spôsoby – jablkovo-orechová, tvarohovo-hroznová a stredomorská

Recept na prípravu cesta aj postup prác nájdete v mojom minuloročnom príspevku. Po ročnej prestávke a žiadnom tréningu medzitým môžem úprimne povedať, že tohtoročná príprava bola ešte jednoduchšia a rýchlejšia, ako tá predošlá. Výroba plniek vám zaberie viac času, ako hrajkanie sa s cestom.

Tento rok sa mi chcelo pohrať sa trochu viac s príchuťami. Dve základné suroviny boli jasné – jablká a tvaroh. Nad treťou som hútala, či sa pustiť do mletia maku, lúskania orechov, ... až som sa vrhla na netradičný a pomerne exotický experiment. Hop alebo trop, rozhodla som sa skúsiť Mediteránsku štrúdľu, ktorej hlavnou zložkou je jesenná tekvica.

Jablkovo-orechová štrúdľa

Suroviny: 
Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)
Jablká (použila som 8-9 malých kusov)
Vlašské orechy (nasekané nahrubo)
Hnedý cukor (podľa potreby a chuti)
Citrónová šťava
Klinčeky, škorica

Postup:
Jablká ošúpte, postrúhajte na uhorkovom (plátkovom) strúhadle. Pridajte k nim tmavý cukor, ochuťte rozdrvenými klinčekmi, pridajte trošku škorice a citrónovej šťavy. Chuť plnky si dolaďte podľa svojich preferencií, u mňa mierne prevažovala chuť klinčekov, škorica chuť iba dopĺňala. Jablkovú zmes vrstvite na už natiahnuté a štrúhankou vysypané štrúdľové cesto. Keď budete mať plnku rozvrstvenú, nasypte na vrch nahrubo nasypané orechy. Štrúdľu zaviňte, premiestnite opatrne na plech s papierom na pečenie a potrite rozpusteným maslom.

Tvarohovo-hroznová štrúdľa

Suroviny:

Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)

Tvaroh – 500 g mäkký hrudkovitý
Cukor (podľa chuti)
Citrónová šťava
Tmavé hrozno (vykôstkované)

Postup:
Tvaroh zmiešajte s troškou cukru, pridajte citrónovú šťavu a ak chcete, aj kôru z citrónu. Dolaďte chute a plnka je hotová. Navrstvite ju na natiahnutý a strúhankou vysypaný plát cesta. Tvarohovú vrstvu posypte vykôstkovaným hroznom. Zaviňte, premiestnite na plech a poriadne potrite roztopeným maslom.

Stredomorská štrúdľa (tekvicová)
(inšpirácia: http://mydailypumpkinrecipe.blogspot.hu/2008/12/mediterranean-pumpkin-tart.html)

Z detstva si pamätám pečenú jesennú tekvicu. Nakrájanú a mesiačiky, poukladanú na plech, jednoducho upečenú – jedli sme ju len tak. Bola sladučká a rozpadala sa v ústach. V štrúdli s voňavým korením som si ju predstaviť nevedela, ale kto neskúsi – nevie. Chce to trocha odvahy. Musíte byť pripravení aj na to, že vám takáto štrúdľa chuťovo nemusí vyhovovať. V porovnaní s originálnym receptom som vynechala nové korenie – to už bolo na mňa priveľa experimentu.

Suroviny na plnku:

Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)

Tekvica

Hrozienka

Škorica, klinčeky

Hnedý cukor

Postup:
Tekvicu očistite, nastrúhajte na rezančeky. Pridajte tmavý cukor a hrozienka vopred namočené vo vode. Ochuťte klinčekmi, škoricou. Nebojte sa pridať viac korenia, potrebujete, aby plnka bola výrazná a prebila chuť zeleniny v tekvici. Zaviňte, potrite maslom a dajte piecť.

Dobré drobné rady:
Mediteránsku štrúdľu odporúčam nechať min. 1 deň odstáť. V prvý deň z nej ešte pomerne silno cítiť zeleninu z tekvice, ale na druhý deň už tekvica získa chute a vône korenia.

Ak ešte stále máte vnútorné zábrany pred ťahaným cestom, zbavte sa ich! Ťahané štrúdľové cesto si rešpekt určite zaslúži, to však nie je dôvod, prečo sa doň nepustiť. Aj staré mami sa ho museli naučiť. Navyše, po prvom pokuse môžete zistiť, že práca s ním je veľmi jednoduchá. Verte mi, naozaj, je to zábava.

Je preč!

Definitívne. Leto nám odišlo.
Nevadí, bolo dlhé, nádherné, slnečné a poriadne teplé. Stačil jeden poriadne chladný deň minulý týždeň a akoby uťal, jeseň je tu! Výmena natvrdo. Listy žltnú a opadávajú, dni sa krátia, po západe slnka všetky kúty olizuje chlad. Našťastie – závany leta tu máme stále a dni sú ešte vždy prevoňané slnkom.
Leto nám nahradila nádherná jeseň a milé radosti, ktoré sa s ňou spájajú. Padajú gaštany. Aj orechy! Onedlho bude čas na zber šípiek, rýľovanie záhradiek, ranné hmly, kopy popadaného lístia, ... ale to ešte predbieham. Vôňu jesene mám veľmi rada, je špecifická. Chladno-teplý vzduch sa mieša s rannou vlhkosťou, cítiť posledné dozrievajúce plody a vône prírody.

Sezónne ovocie – JABLKÁ
Keď žijete sezónne, s jeseňou automaticky prichádzajú do vašej kuchyne jablká. Je ich nespočetné množstvo druhov, farieb, tvarov i veľkostí. Z ponuky na trhu i v sadoch si hádam vyberie každý. Chce to len nájsť to svoje osudové jablko a môžete sa ľahko preniesť do raja. Jablko je univerzálne ovocie vhodné na sladkú aj slanú kuchyňu i uchovávanie na zimu a veľa ponúka aj pri konzumácii za surova. Navyše, z hľadiska pôvodu potravín je pre nás absolútne ideálne. V našich geografických podmienkach je jablko doma a tak sa v našich bunkách a génoch určite objavujú informácie od našich predkov o tom, že jablká sú pre nás jedným z najvhodnejších a najprirodzenejších druhov ovocia. Preto by sme jablká do nášho jedálnička mali zaraďovať čo najčastejšie, neurobia nám žiadnu galibu.

Preferujem druhy jabĺk, ktoré si podľa vzhľadu a vône pamätám ešte z detstva. Samozrejme, týchto druhov je stále menej – je to ako hľadať ihlu v kope sena. Nie je to nemožné, ale chce to viacej času i energie. Neviem ako vaša, ale moja chuťová a čuchová pamäť je na tom omnoho lepšie ako tá mozgová, preto si viem mnohé chute a vône vybaviť hocikedy, keď si na ne pomyslím. Ovocie aj zeleninu nakupujem podľa čuchu, rovnako je to aj pri jablkách. Minulý víkend som v našich dedinských potravinách mala na výber z 2 druhov jabĺčiek. Jedny klasika Golden Delicius, druhé netuším. Tie neznáme ma pritiahli hneď na prvý pohľad a to som ešte netušila, ako nádherne budú voňať. Červeno-oranžovo-žĺtkavé s pásikmi a omamnou vôňou, čo sa šíri v celej kuchyni.

Jablkový koláč – Torta speziata alle mele
(zdroj: časopis La Cucina Italiana)
Tento koláč som objavila pred mnohými rokmi a odkedy som ho prvý raz ochutnala, automaticky si získal miesto medzi obľúbenými dezertami. Je jednoduchý, veľmi vyvážený, voňavý a rýchly na prípravu. Žiadne špekulácie – iba čisté chute. Na jeseň a na zimu ako stvorený.

Suroviny: 
180 g hladkej múky
180 g masla
180 g práškového cukru (kľudne môžete pár gramov ubrať)
3 vajcia
1 KL prášku do pečiva (bezfosfátový Alnatura, predáva DM)
kôra z citróna (bio)
mletá škorica (cca 1 KL)
štipka soli
2 jablká (originálny recept vraví: jabĺčka Golden Delicius)
trstinový cukor na posypanie
maslo a krupica na vymazanie a vysypanie formy na pečenie

Postup:
Zmäknuté maslo vymiešajte do peny s práškovým cukrom a štipkou soli. Pridajte vajcia a šľahajte. Následne pridajte preosiatu múku s práškom do pečiva, mletú škoricu, nastrúhajte kôru z bio citrónu. Cesto bude tuhšej konzistencie a možno trochu vytrápi váš mixér. Formu na pečenie si vymastite maslom, vysypte detskou krupicou a rozotrite do nej cesto. Očistite si jablká, nakrájajte ich na 2-3 mm plátky a naukladajte na povrch cesta tak, že jednu dlhšiu stranu do cesta zatlačíte. Jabĺčka posypte menšou hrsťou trstinového cukru – koláčik tak získa chrumkavosť a krásnu zlatistú farbu. Pečte vo vyhriatej rúre na 180 °C cca 45 minút. Koláč je hotový, keď pichnete do cesta špajlu a ostane vám čistá (pichajte do nejablkovej časti).

Dobré drobné rady:
Tento koláč nemá žiadne úskalia, môžete ho akurát prepiecť a potom bude suchý.
S jablkami Golden Delicius sa harmonicky dopĺňa, ale ak použijete inú odrodu (nie suchú) – bude koláč rovnako delikátny aj bez (Golden) Delicius.

Nech sú vaše jesenné jablkové hody sladké a voňavé. Krásnu slnečnú jeseň všetkým.

Ovocníčkovia

Aj keď mnohí už hovoria o jeseni (aj ja ju vidím, ako prichádza každým dňom), u nás stále panuje leto. Denné teploty vyháňajú teplomer k 30-tke a ja sa z toho teším. To samozrejme platilo do včera, ale predsa, nenecháme si jedným chladným dňom pokaziť náladu, všakže? Už 5 mesiacov vegetujeme a jedávame na terase. No a dávam tomu ešte minimálne mesiac, že na terase jedávať ostaneme. Nie je lepší pocit, ako si dať raňajky, ovocie či večeru spoločne na čerstvom vzduchu v tichom prostredí. Ak je to navyše priamo u vás doma, je to ultra bonus!

Ovocíčko vonku stále dozrieva a tak si ho neustále užívame. Vymýšľam, akú sladkú dobrotu zo sezónneho ovocia vykúzliť, aby som sa v kuchyni neopakovala. Tentoraz som nešla do monotónnej jednozložkovej verzie ovocných dezertov – lebo ovocný mix skvele ulahodí oku aj chuťovým bunkám.

Dvojfarebný čokoládovo-ovocný cheesecake

Tento cheesecake som pripravovala ako dar pre kamaráta Peťula, tak som si dala vážne záležať. Pred rokom som mala presne v tomto období silnú sériu cheesecakov, kedy som ich viacero pripravovala na zákazku, a tak som sa trochu na tejto tvarohovej dobrote "odvarila". Možno to poznáte sami na sebe – keď niektoré jedlo pripravujete častejšie ako iné, poriadne ho odvaríte, vychytáte muchy, chytíte správny gryf, zdokonalíte sa. Tak vzniknú jedlá, ktoré máte "v ruke". Kedy možno premakať a upiecť dokonalý cheesecake? Koľko pokusov potrebujete? Asi je to individuálne. Treba mať v oku a poznať svoju trúbu, vedieť vybrať správne suroviny, vychytať správnu teplotu (pri príprave aj pečení), dĺžku pečenia, konzistenciu, ... Zrádností pri tomto dezerte je viacero, ale báť sa ho netreba. Keď pečiete svoj X-tý cheesecake a podarí sa vám ho aj ochutnať (ak neputuje mimo, kedy sa nedostanete ani k omrvinke), pri istom pokuse č. X vám bude jasné, že ho viete! Ak ste doteraz váhali a báli ste sa, prečítajte si dobré rady cheesecakekovej guru Lucie. Bez ohľadu na to, ktorý z jej tvaroháčov si vyberiete, návod je takmer identický a veľmi užitočný.

Receptom sa nejdem opakovať, frčala som podľa svojho overeného receptu, ktorý nájdete v starých článkoch, len som ho malinko vylepšila. Mala som vnútornú potrebu trošku zaexperimentovať. Ubratie množstva cukru za veľký experiment nepovažujem. Menej cukru tomuto koláču neuškodí, koláč je vďaka ostatným tučným surovinám kalorický viac než dosť. Chcela som otestovať 2 farby tvarohovej zmesi – bielu a hnedú. Použila som preto 2 druhy čokolády – bielu a tmavú. Pri poslednom nákupe som natrafila na dosiaľ nevidenú bielu čokoládu zn. Carla – Czech Choco. Pre mňa má určite navrch nad Orion (čo chutí ako Sunar) i Milku (ktorá je ako všetky fialové čokolády bezpohlavná). Fotku koláča v reze nemám (keďže bol konzumovaný mimo domova a poriadneho svetla), ale poviem otvorene – farebné kreácie vnútri cheesecaku musím ešte natrénovať! Skúšala som viacfarebnú špirálu, ale nebolo to to, čo som chcela dosiahnuť. Konzistentne – za mňa super, ale vzhľadom na nedostatočnú funkčnosť chladničky u oslávenca, torta nebola správnej teploty a to jej ubralo pár drahocenných bodov. Navyše, niekto z pozvaných svojvoľne otvoril krabicu a vyžral pár kúskov malín. Hanba! Nič to preto, hádam chutili.

Dobrá drobná rada:
Podávať cheesecake studený vytiahnutý priamo z chladničky je psou povinnosťou – spravte pre to maximum – inak koláču uberiete z jeho chuťovej krásy.

Kysnutý koláč s tvarohom a ovocím

Ďalší deň po milej oslave a návšteve večerného veľkomesta bolo načim pripraviť nedeľný dezert. V poslednom čase moje telo prahne po kysnutom ceste, tak prečo mu ho nedať. Nad rámec klasiky som cesto posypala tvarohom vymiešaným s trochou cukru. Ako vidíte, použila som všetky druhy ovocia, ktoré som doma a na záhrade našla. Tak sme si každý neskôr užívali svoj kúsok kysnutého cesta s malinami, černicami, broskyňami, jabĺčkami alebo slivkami. Pri takýchto príležitostiach, keď mám možnosť ochutnať viacero "rôznych" koláčov, robím si vnútorne hitparádu poradia, ktorá verzia mi chutila najviac. U mňa tentoraz vyhrali maliny.

Ak máte pocit, že malín a černíc je na "obyčajný" kysnutý koláč škoda, zbavte sa toho nevedomého pocitu šmahom ruky. Choďte do toho a nielenže prevoniate celú kuchyňu, ale na jazyku sa vám po ochutnaní rozplynie nádherná čistá chuť tohto bobuľového ovocia. Keď navyše natrafíte na nie 100% vydarené a zrelé bobuľoviny, po tepelnej úprave sa tento ich nedostatok preklopí v neočakávanú výhodu. Verte, budete chcieť takýchto voňavých kúskov viac! Mne osobne táto várka malín a černíc (kupovaných) chutila naozaj viac v koláči ako za surova v cheesecaku. Aj môj muž označil práve tieto kúsky za nenormálne a kľudne by si dal viac!

Nechajme teda nostalgicky odísť tohtoročné nádherné leto a tešme sa na voňavú, farebnú, slnečnú a veternú jeseň. Ste na ňu už pripravení? 
Naša záhradka nám už podstrkuje prvé žlté dyne, takže sezónu sme zahájili starou dobrou klasikou – dyňovou polievkou.