Zobrazujú sa príspevky s označením priatelia. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením priatelia. Zobraziť všetky príspevky

20. decembra 2012

Vianočné darčeky v júli

Tento rok je všetko inak. Je to výnimočný rok, kedy objavujem strašne veľa nových vecí, pocitov, vnemov z môjho vlastného spolužitia s prírodou. Nechávam ich na seba vplývať a ďalej sa nimi formovať. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby som v strede leta pomyslela na Vianoce. Lenže, keď ste v dobrej nálade a psychickom rozpoložení, všetko okolo vás vám robí radosť, vtedy sa krásne uvažuje, trebárz aj na pol roka dopredu.

V najhorúcejšom lete mi najväčšiu radosť v záhrade robili mirabelky. Malé žlté a ružovo-purpurové guľôčky. Rástli veselo na susednom grunte a keby som ich neobrala ja, opadli by a zhnili. To by ale bolo škody! A preto, okrem fantastických koláčov, čo nás úplne opantali, som sa v lete prvý raz v živote pustila do výroby domácej marmelády – môjho prvého domáceho džemovania.



Bolo mi jasné, že pri príprave nepoužijem žiadnu chémiu, pektín, želírovací cukor a iné "super pomôcky". Chcela som sa vyhnúť dlhočiznému vareniu a miešaniu, a tak som pred samotnou prípravou trochu prekutrala web. Na blogu u maškrtnice Farfally a tiež u Cukeťáka som našla príjemné čítanie a marmeládovú inšpiráciu. Pustila som sa do výroby mirabelkovej marmelády a dnes už viem, že pri väčšine ovocia, do iného spôsobu prípravy ako je uvedený nižšie, nepôjdem.


Mirabelle – to najlepšie pre tohtoročnú zaváraninovú sezónu

Mirabelky dozrievali postupne a tak som narobila hneď niekoľko rôznych várok a trochu si zaexperimentovala. Pohrala som sa s rôznymi druhmi mirabel, odlišnými koreninami, množstvami a druhmi cukru. Skúsenosti som nadobudla – už sa nesmierne teším na najbližšiu letnú sezónu!

S výsledkom som bola spokojná tak veľmi, že som si povedala, že práve toto je skvelý vianočný darček pre mojich najbližších. Dar, za ktorým bude veľa zo mňa. Vyrobený vlastnými rukami, s množstvom pozitívnej energie, obrovskou dávkou slnka a pripravovaný s láskou. A tak som počas horúceho leta plnila utešené fľaštičky zlatučko-žltou marmeládkou, balila ich a tešila sa na moment, kedy ju s hrdosťou budem môcť na Vianoce darovať.

























Domáca mirabelková marmeláda 


Suroviny:
mirabelle
hnedý cukor / biely cukor
koreniny – škorica, klinčeky, badián (kombinujte podľa vlastnej chuti)

Postup:
Mirabelky umyjte, rozpoľte a vykôstkujte. Niektoré kúsky môžu byť červivé, tie recyklujte a šupnite ich na kompost. Rozpolené ovocie zasypte cukrom, pridajte k nemu koreniny, zľahučka premiešajte štýlom, že sem tam ponorte lyžicu do ovocia a vmieste tak medzi ovocie trochu cukru. Cukor nasypaný na vrchu by mal ovocie aj po letmom premiešaní pokrývať. Prikryte utierkou či gázou (aby vám ovocie neoslizoval hmyz) a nechajte na noc stáť (ak budete mať pocit, že je príliš horúco, šupnite túto zmes do chladničky – aj keď zakonzervované ovocie cukrom do ďalšieho dňa bez problémov vydrží). Ovocie do rána pustí vlastnú šťavu a vy sa môžete pustiť do varenia marmelády. Predtým však, ako pustíte horák a začnete zohrievať ovocie, pripravte si zaváraninové poháre. Ja ich iba poriadne umývam a sterilizujem v trúbe pri cca 75 – 90 °C, asi 20 – 30 minút (počas fázy varenia marmelády). Poháre vkladám do studenej rúry a nechám ju spolu s pohármi zohrievať. Ovocie s cukrom a korením začnite pomaly zohrievať. Keď dosiahnete var, znížte teplotu skoro na minimum a udržujte tak, aby vám zmes vytvárala malinké lesklé bublinky. Miešajte podľa potreby, nechajte bublinkovať. Dajte určite pozor, aby ste marmeládu nepripálili. Celý kumšt varenia by vám mal trvať okolo 30 minút. Začnite testovať hustotu – zoberte si varechu a tanierik, kvapnite na neho kus marmelády, nechajte ochladnúť a keď ste s výslednou konzistenciou spokojní, vypnite zdroj tepla a nechajte chvíľočku marmeládu chladnúť. Po pár minútkach začnite plniť zaváraninové poháre, ktoré ste tesne predtým vytiahli z horúcej trúby či vody. Ak by ste horúcu marmeládu začali plniť do studených pohárov, mohli by vám popraskať. A aj keď črepy prinášajú šťastie, bola by to predsalen škoda prísť o fantastickú domácu marmeládu aj vlastný kus energie, čo ste do prípravy vložili. Po naplnení zvyknem poutierať ocapkané fľaštičky aj vrchnáky handričkou namočenou v alkohole. Ihneď uzavrite fľašky víčkom, požiadajte muže, nech vám fľašky poriadne dotiahne, otočte ich na cca 10 minút hore dnom, následne obráťte a máte hotovo! Marmelády, džemy, lekváre nikdy nesterilizujem, cukor a horúca teplota ich zakonzervujú dostatočne.




Dobré drobné rady:
Pri výrobe domáceho džemu či marmelády veľmi rýchlo prídete na kľúčové faktory, od ktorých bude závisieť výsledok vašej práce. Sú nimi: (1) druh ovocia a množstvo vody a cukru v ňom, (2) množstvo a druh použitého cukru, (3) kvalita použitých surovín.
(1) Tento faktor nikdy vopred nebudete vedieť zhodnotiť, ale tak či tak s ním musíte pri výrobe rátať. Keďže som robila marmeládu na viac krát, ovocie dozrievalo postupne, bolo z rôznych stromov, vždycky sa marmeláda vo výsledku správala konzistentne inak.
(2) Pomer cukru a ovocia vám v konečnom dôsledku nezabezpečí len výslednú sladkosť marmelády, ale aj jej hustotu. Čím viac cukru použijete, tým viac prirodzeného pektínu a vody z ovocia dostanete a marmeláda vám pri varení bude nádherne hustnúť. Pri menšom množstve cukru marmeláda tak rýchlo a krásne nehustne, budete musieť predĺžiť dobu varenia. Skúšala som rôzne pomery ovocia:cukru, 1:0,8, 1:0,6, 1:1/2. Marmeláda chutí vždy výborne, ale líši sa hustotou.
Ak sa budete rozhodovať, či použiť hnedý alebo biely cukor, kľudne zvoľte kompromis a mix. Pri použití tmavého cukru rátajte s karamelovejšou chuťou a tmavšou farbou. Pri svetlých odtieňoch ovocia skúste radšej viacej svetlého a menej tmavého cukru. Variant, pre ktorý sa rozhodnete, bude určite správny – záleží iba od vašich osobných preferencií.
(3) Kvalitu surovín nijak zvlášť spomínať nechcem. Ovocie ideálne bio, z vlastného overeného zdroja, od susedov, rodiny z vidieka, z trhoviska. Pre mňa je menej viac. Preto používam vo svojej kuchyni tie najkvalitnejšie suroviny, v malom množstve, nenakupujem na kvantá, ale len toľko, čo dokážeme za čerstva spotrebovať, uvariť, zjesť.


Dary sú už u svojich majiteľov a podľa prvých ohlasov, nemýlila som sa a spravila dobre s tohtoročným darom. Priatelia, s láskou užívajte – nech je váš čas s marmeládou sladký a plný lásky. Som rada, že vás mám, že ste, akí ste – nič nemeňte, ostaňte sami sebou. Keď budete čítať tieto riadky vedzte, že sa už nesmierne teším na naše tradičné budúcoročné predvianočné stretnutie s vami. Som nesmierne rada, že naša rodina funguje lepšie, ako tie naše pokrvné a som za to vďačná. Tak dovi o rok, priatelia. 

10. decembra 2011

Prípravy sa začali

Alebo radšej zavčasu ako so stresom
Vianoce nám už pomaly dýchajú na krk, aj keď vonku po zime zatiaľ ani chýru, ani slychu. Mám pocit, že si na zmeny v počasí postupne zvykáme a napriek tomu, že v kútiku duše všetci túžime po Bielych Vianociach, veľmi v ne už neveríme. Veď uvidíme, čo nám príroda nadelí za najbližšie 2 týždne.

Minulý víkend sme si dali predvianočné stretnutie s priateľmi z rôznych kútov republiky a teraz už aj sveta. Naša tradícia je už niekoľkoročná a každý rok naberá na sile a hodnote. Vždy okolo Mikuláša sa stretneme v Bratislave, v sobotu sa ide na viedenské vianočné trhy a ostatné dni sa testujú tie bratislavské. Varíme popritom doma, alebo jeme niekde vonku a všetko sa točí popri dobrom jedle a pití. Najkrajšie na našich stretnutiach je, že sa mnohí vidíme iba ten jeden krát za rok a to je pre nás to najvzácnejšie, čo si navzájom môžeme dať.

Pomaly badám, že foodblogeri sa rozbiehajú, a aj keď nábeh je iba pozvoľný a vianočnými dobrotami sa to u kolegov zatiaľ nehemží, tuším, že najbližšie dni bude rušno. Tak to má byť, každý ideme vlastným tempom. Ja som prípravám na Vianoce akosi prirodzene privolila až po stretnutí s priateľmi. Doma si počas víkendov a po večeroch púšťame staré jazzové vianočné pesničky a máme veľkú pohodu. Ak ste duša nostalgická, čo prichádza až s vekom, alebo sa chcete vianočne naladiť, vrelo odporúčam: iTunes/Radio/Jazz/Adore Vocal Jazz. Tento týždeň som si spravila čas na spísanie zoznamu na naše vianočné menu a všetky dobroty. Z mojich zozbieraných bookmarkov s názvom Vianoce som si vybrala, čo bude "na programe" tento rok a pripravila si nákupný zoznam, aby som na nič nezabudla. Mnoho skvelých surovín máme doma, ale predsalen zásoby priebežne míňame, tak bolo treba skočiť medzi vytrvalých trhovníkov a nakúpiť v predstihu. Skvelé pikantné klobásky na kapustnicu už rozvoniavajú v chladničke, kilo masla čaká na svoje upotrebenie v koláčikoch a dokonca nám už na balkóne nasáva vodu vianočný stromček. Tomu sa teším tento týždeň najviac. Po minuloročnej naháňačke za stromčekmi jeden deň pred Vianocami som poverila muža, aby sme tento rok nevyberali z posledných stromčekov na trhu, aj keď ten náš bol krásny. Misia splnená a Vianoce môžu prísť. Ak patríte k ľuďom, ktorým záleží na prírode okolo, možno aj vám spraví radosť stromček z Ikea. Je za skvelú cenu, môžete ho po Vianociach vrátiť, dostanete späť časť peniažkov, z vášho stromčeka sa vyrobí ďalší nábytok a v okolí Bratislavy za stromček, ktorý bol vyťatý pre vás, zasadia nový. Výborný nápad: marketingovo aj ekologicky.

Dorazila som domov s plnými taškami zásob, uviazala si zásteru a pustila sa do roboty. Výsledok je, že v chladničke odpočívajú 2 cestá a doma nám už rozvoniavajú víkendové koláčiky. Stal sa zo mňa tradicionalista. Aj to prichádza s vekom. Moja babička zvykla piecť každý víkend a táto milá tradícia prešla na mňa. Darmo, láska ide cez žalúdok a nikto mi tento fakt nevyvráti. Skúste sa niekedy zamyslieť nad tým, aké sú vzťahy v rodinách, v ktorých sa nevarí. Vcelku zaujímavá téma na rozmýšľanie a analyzovanie. Ale späť k tradíciám. Čím som staršia, tým sú mi všetky tradície srdcu bližšie. Vidím za nimi históriu, veľa úsilia a energie, ktorá sa z dnešného sveta vytráca. Tradície majú hodnotu. Pripájam preto jeden historický tradičný recept z kolekcie receptov, ktoré mám po babičke. Je ultra jednoduchý, zapamätateľný a veľmi chutný.

Tvarohové koláčiky (ako) od babičky


Suroviny:
tvaroh – hladká múka – maslo (pomer: koľko tvarohu, toľko masla, toľko múky; robievam z 250g)
štipka soli
trochu cukru (práškového, 1-2 PL)
lekvár na plnenie


Postup:
Maslo si nakrájajte na menšie kocky a nechajte chvíľu stáť. Pridajte tvaroh, múku, štipku soli a cukor a spracujte na cesto. Môžete ho dať na chvíľu do chladničky alebo s ním môžete pracovať hneď, podľa toho, ako veľmi sa na výsledok tešíte. Rozdeľte cesto na 2 rovnaké časti a vyvaľkajte na hrúbku max. 2 mm. Radielkom si pripravte štvorčeky podľa veľkosti, ktorú chcete dosiahnuť a plňte lekvárom. Zlepte všetky konce do tvaru taštičky. Pečte do ružova, na 180°C približne 10-12 minút podľa typu rúry.

Dobré drobné rady:
Použite hrudkovitý tvaroh, z vaničkového by ste dostali dosť blatové cesto. Pri hrudkovitom tvarohu bude cesto vláčnejšie a nadýchanejšie. Tvaroh však nesmie byť príliš suchý.
Mne sa v tomto recepte veľmi osvedčil jahodový lekvár. Perfektne sa hodí k chuti krehkého tvarohového maslového cesta. Skúšala som aj čierno-ríbezľový a pár kúskov s čokoládovou plnkou, ale jahody sú jahody.
Čím menšie kúsky sa vám podaria, tým budú taštičky roztomilejšie a jediteľnejšie.