VEĽKÝ TEST PARENÍC

Môj syrový vkus a chute sa postupne v rokoch vyvíjali. Stále viac som zisťovala, ktoré syry mi ľahšie trávia, ktoré mi viac chutia, ktoré mi viac pasujú v rámci ročných období, do ktorých sa oplatí investovať. Na vrchole rebríčka sú u mňa jednoznačne syry talianské a nemyslím si, že sa na piedestál miesto nich dostanú nejaké iné. Lenže v našich končinách k dobrým talianskym syrom najideálnejší prístup nie je, najmä nie k tým špecifickým regionálnym, sústredila som svoju pozornosť na syry rýdzo domáce (Pozn.: veľkými koncernami vyrábané "talianske" mozzarelly, ricotty nerátam – považujem ich za bezpohlavné). Ak trváte na kvalite, do veľkého krámu po dobré slovenské syry veľmi nechoďte (aj keď nájde sa aj tam výnimka) a radšej hľadajte alternatívy. Ja som posledné roky (kým sme radikálne neobmedzili mliečne výrobky) kupovávala syry výhradne na tržniciach, v malých drevených či iných stánkoch s prevažnou ponukou slovenských výrobkov. Išlo o čerstvé či polozrejúce kravské či ovčie výrobky od malých výrobcov – parenice, hrudky, bryndza, tvaroh. Ale keďže ani ja sa občas veľkoformátovým obchodom nevyhnem, skúsila som ponuku daných syrov aj v reťazcoch a tam vo mne vzkriesla myšlienka na miniprojekt – na veľký parenicový test.

V rámci svojho miniprojektu som sa pustila do testovania mne dostupných pareníc. Dostupných, čo sa týka geografickej blízkosti, a tak prevažná väčšina testovaných pareníc bola zakúpená na rôznych miestach v Bratislave a jedna vzorka v Mekke ovčích syrových výrobkov – v Žiline (dostupná aj v Bratislave).

Ponuka pareníc v sieťových obchodoch:
Tesco – Liptov, Agrofarma, Milsy, Syrex Zázrivá, Spišská + privátna značka Tesco (vyrába Agrofarma)
Kaufland – Liptov, Milsy + privátna značka (buď Agrofarma alebo Milsy, priznávam, nepamätám si)
Billa – Liptov, Milsy + privátna značka Billa (vyrába Milsy)
Lidl – parenice nepredával (v čase môjho testu)
Hypernova / Albert / Carrefour – nesledovala som (ak máte prehľad, napíšte do Komentárov)

RÝCHLE EXAKTNÉ INFO O PODMIENKACH TESTU:

druh testovanej parenice – neúdená

druh použitého mlieka – kravské, okrem vzorky č. 7 (100 % ovčie)

počet testovaných vzoriek – 8

počet testovaných / sledovaných kritérií – 11

počet testujúcich osôb – 2 

počet nákupných miest – 4 (reťazce – 1, špecializované syrové stánky – 3)

hodnotiaca škála – od 0 po 6 bodov (0 - minimum, 6 - maximum)

TESTOVANÉ PARENICE:

1. Tesco gazdovská parenica (vyrába Agrofarma Červený Kameň) / Tesco

2. Gazdovská parenica Agrofarma Červený Kameň / Tesco

3. Spišská parenica (vyrába Kľuknavská mliekareň) / Tesco

4. Parenica Liptov / Tesco

5. Bánovecká parenica Milsy / Tesco

6. Neúdená parenica Plachtinská farma / drevenička pri Tescu Kamenné námestie / Špitálska

7. Parenica čerstvá OVČIA (vyrába Jozef Zvara) / Farmárska tržnica (predávaj aj stánok na trhovisku Miletičova)

8. Parenica Syry zo Zázrivej (vyrába Pavol Mandinec) / drevené búdky Žilina, alebo drevenička trhovisko Šustekova alebo Miletičova

OBAL

OBAL

NIEČO VIAC O TESTOVANÝCH KRITÉRIÁCH:

OBAL grafika – vizuálne spracovanie etikety, obalu – ľúbivosť a atraktivita obalu

OBAL praktickosť – otvoriteľnosť, vhodnosť pre transport, možnosť uskladnenia v obale po otvorení

SPÔSOB OTVÁRANIA – otvoriteľnosť obalu (s/bez použitia noža), rožky na otváranie

VZHĽAD – vizuálna atraktivita produktu, tvar a páčivosť spôsobu zatočenia

FARBA – odtiene bielej, po bielo-žltú, žltkavú 

KONZISTENCIA – tuhosť, vlhkosť, suchosť, pružnosť (od verzie blato po verziu pevne držiacu tvar a dostatočnú tuhosť)

CHUŤ – chuťové vlastnosti produktu (rýdzo subjektívne: nechutí / chutí)

SLANOSŤ – pocitové množstvo soli v produkte 

SPÔSOB BALENIE – napr. hermeticky uzavretý obal, ochranná CO2 atmosféra, vzduch

INFO NA OBALOCH – uvedenie dôležitých info na obale (tuk v sušine, zloženie, info o alergénoch)

CENA – v € za 1 kg

VZHĽAD / FARBA

VZHĽAD / FARBA

VÝSLEDKY A SUBJEKTÍVNE ZHRNUTIE:

UPOZORNENIE: Všetky bodované kritériá označené bodmi 1 – 6  (1 - minimum, 6 - maximum) sú čisto subjektívnym hodnotením vyplývajúcim z osobných preferencií a chutí.

Nechcem robiť zhrnutie a poradie na základe priemernej hodnoty z tabuľky, pretože som v svojom teste sledovala aj kritériá, ktoré vo výsledku o spokojnosti s produktom nerozhodujú (ako napr. praktickosť a grafika obalu, spôsob otvárania). Najdôležitejšie kritériá pre výber produktu sú chuť, konzistencia a vzhľad.

Obal z marketingového hľadiska predáva, ale platí to jedine v obchodnej sieti, kde máte na výber viacero produktov rovnakého druhu. V malom špecializovanom obchode vás obslúžia, tam nemáte čo vymýšľať. Obal napomáha ku kúpe vtedy, ak nepoznáte produkt, neviete sa rozhodnúť a necháte sa ovplyvniť prvým dojmom. Za mňa – zabudnite na obaly. Otestujte viacero výrobkov a riaďte sa svojimi chuťami. Či už bude na obale čokoľvek, chuti parenice to nijako nepomôže.

Spôsob otvárania má na vás vplyv iba v momente, keď sa rozhodnete svoj produkt skonzumovať. Ak budete v danom momente doma vo funkčne vybavenej kuchyni, prekážky nemáte žiadne. Ak sa však rozhodnete výrobok skonzumovať mimo domova a vaša výbava bude nulová, môže dôjsť k miernemu nasrdeniu. Najmä pri vákuovo balených produktoch potrebujete k otvoreniu nôž alebo nožnice. Pri výrobkoch v ochrannej atmosfére naopak trochu viacej sily. V tomto smere produkt zabalený v obyčajnom igelitovom vrecku vychádza ako najjasnejší víťaz – tento obal otvorí aj decko. Na druhej strane, igelitový sáčok nemusí vždy a za každých okolností prežiť transport bez újmy.

Vzhľad parenice patrí ku kritériám, ktoré pri opakovaných nákupoch priamo ovplyvňujú nákupné rozhodovanie. Spôsob zatočenia parenice je u všetkých producentov rovnaký – zatočenie do slimáka. Niektoré parenice sú krásne spracované – držia tvar, vidno všetky vrstvy a keď pareničku konzumujete, je možné si slimáka pekne odmotať, jednotlivé vrstvy sa prirodzene odlupujú. Podľa mňa je to možné docieliť iba pri ručnej výrobe. Na trhu sú však aj parenice, ktoré vyzerajú ako jedna hruda syra, poriadne sa nedajú oddeľovať a vyzerajú nevkusne. Pri ovčej parenici som bola sama prekvapená, lebo išlo o dvojparenicu, pri ktorej sú 2 ks spojené, zatočené každý opačným smerom a vytvárajú tak pekné esíčko. Jedinečné, krásne, originálne – tlieskam.

K farbe sa moc vyjadriť neviem, netuším akú farbu by parenica mala mať. Preto som toto kritérium nebodovala a iba slovne popísala farbu danej vzorky.

Chuťové rozdiely si človek naplno uvedomí iba vtedy, ak pred seba položí viacero vzoriek a chutná jednu vzorku za druhou. Diametrálne rozdiely určite nezbadáte, jedná sa predsalen o ten istý produkt, ale sú výrobky, ktoré sú chuťovo výraznejšie, iné sú naopak mdlé a totálne bez chuti. Niektoré parenice napriek tomu, že deklarujú, že sú neúdené, majú v sebe príchuť údenosti (určite sa údené a neúdené parenice nevyrábajú na dvoch miestach v jednom závode – rýpať sa v tom nejdem. Aký je proces výroby údenej / neúdenej parenice a prečo k tejto pachuti u neúdenej parenice dochádza by sa bolo treba opýtať priamo výrobcov).

Pri konzumácii pareníc určite zaregistrujete ich slanosť. V niektorých pareniciach je soli naozaj dosť, takže vzniká potreba bezprostredne uhasiť smäd. Osobne preferujem slanšie parenice, ale len do istej hranice. Keď už soľ vyslovene v ústach štípe, nie je niečo dobre.

Konzistencia je hneď po chuti pre mňa najdôležitejším kritériom dobrej parenice. Blatové parenice, ktoré sú mazľavé, sú podľa mňa veľký omyl a chybou pri výrobnom procese. Naopak, pevné, hutné, kompaktné parenice, ktoré držia tvar, ale nie sú vysušené, sú presne také, čo mi chutia.

Spôsob balenia vás ovplyvniť môže, ale nemusí. Osobne mám lepší pocit z vákuovo uzavretých obalov ako z obalov napustených CO2 plynom, ktorému sa vznešene hovorí "ochranná atmosféra". Dať preč vzduch mi príde prirodzenejšie a čistejšie, ako k produktu vpustiť plyn.

Pri študovaní Informácií na obaloch ma predovšetkým zaujímala vyspelosť našich producentov v tom, či myslia širokospektrálne a či si uvedomujú zásadnosť poskytnutia / utajenia informácií o svojich produktoch. Napriek progresívnosti dnešnej doby, info o Alergénoch na niektorých obaloch stále absentujú. Je to smutné, keďže sa jedná o fakty, ktoré môžu ohrozovať zdravie a ľudský život.

Cenovo sú parenice kupované v špecializovaných syrových obchodoch výhodnejšie, ako najlacnejšie privátne značky vo veľkoobchodoch. Kvalita a vlastnosti sú neporovnateľné – parenice od malých výrobcov majú navrch aj cenovo (čo je pre mňa tak trochu paradox).

VZHĽAD / KONZISTENCIA

Vzorka č. 1 / 2 – Gazdovská parenica Tesco / Agrofarma: VERDIKT: NIE. Nenašla som jediný dôvod na kúpu. Konzistencia na blato, vizuálne prepadák, pri rozkrúcaní sa poriadne neodlupuje, obal katastrofa. Chuťovo je síce dosť výrazná a nie je vyslovene nechutná, ale skôr som mala pocit, že jem parenicu údenú, než neúdenú. Ani cenové hľadisko nemôže byť v tomto prípade dôvodom. Na trhu nájdete za nižšiu cenu neporovnateľne vyššiu kvalitu. V tomto prípade musím skonštatovať, že značkový produkt sa od produktu predávaného pod privátnou značkou chuťovo, konzistentne, výzorovo nijako nelíšil.

Vzorka č. 3 – Spišská: VERDIKT: NIE. Za mňa Nekupovať. Nezaujímavá, chuťovo mdlá, konzistentne blátivá, nedrží tvar, nie je možné ju lúpať.

Vzorka č. 4 – Liptov: VERDIKT: Z núdze cnosť. Za pekným obalom sa skrýva vo veľkom vyrábaný produkt, ktorému chýbajú výrazné benefity. Liptov je možno lídrom na trhu, ale iba čo sa týka množstva vyrobených / predaných kusov. Ak máte prístup k iným domáckejším pareniciam, tak NIE.

Vzorka č. 5 – Milsy: VERDIKT: Kúpou nič nepokazíte, ale ani nič nezískate. Pre mňa osobne, najkrajší obal – som fanúšikom obalového minimalizmu a čistého dizajnu. Veľká nevýhoda obalu – nepriehľadnosť – jediný produkt na trhu, ktorý nie je možné si pozrieť. Ak nemáte inú možnosť, kúpte, ale za mňa to nie je ono – NIE.

Vzorka č. 6 – Plachtinská: VERDIKT: jedinečný tvar – úzky, plochý, zaujímavý. V rámci produktov na trhu, myšlienka vyrobiť svojský tvar zabezpečuje produktu jednoznačnú odlíšiteľnosť od konkurencie. Vyvážená chuť. Za mňa – rozhodne ÁNO. TOTO je PARENICA! – za mňa Benchmark (líder, vodca, top na trhu – netuším, ako tento výraz preložiť zmysluplne do slovenčiny).

Vzorka č. 7 – Ovčia: VERDIKT: unikátne zatočenie, dvojparenica, krásna biela farba, 0% kravského mlieka. Chuťovo je v porovnaní s kravskými parenicami jednoznačne iná, výraznejšia. Pre mňa však ťažšia, sýtejšia a hodne mastná. Ako spestrenie, z času na čas – ÁNO.

Vzorka č. 8 – Zázrivá: VERDIKT: v každom prípade ÁNO. Perfektná konzistencia, pekný vzhľad, výborná chuť. Pri nákupoch v minulosti sa mi stalo, že táto parenica bola dosť presušená, ale keďže sa nejedná o veľkovýrobu, kvalita mlieka sa počas roka mení a môže sa stať, že aj pri výrobe spravia z času na čas niečo inak – rada im to prepáčim a moju loyalitu tým nenabúrajú.

VZHĽAD / KONZISTENCIA

Moje TOP poradie:
1. Plachtisnká parenica - vzorka č. 6
2. Parenica Zázrivá - vzorka č. 8
3. Ovčia čerstvá parenica - vzorka č. 7

Vzorka, čo sa mi nedostala do testu: často som kupovávala aj parenice firmy Syrex Zázrivá, ale v čase testu som ju nevedela zohnať. Podľa toho, aké s ňou mám skúsenosti, je de fakto identická so vzorkou č. 8 (farebne, konzistentne, chuťovo). Akurát má krajší obal a výrazne vyššiu cenu (Tesco – 14,90 €/kg). Syrex Zázrivá robí aj vizuálne veľmi atraktívnu verziu Minipareničky.

Na záver:

V skutočnosti dnes neviem povedať, ako má pravá parenica naozaj chutiť. Dnešné technologické postupy, spôsob chovu, "čistota" krmiva a ovzdušia zmenili výrobný proces natoľko, že dnešné parenice od tých starých dobrých tradičných musia byť diametrálne odlišné. Z ponuky na trhu si však vybrať môžete. Stačí si nájsť tú svoju, ktorá bude predstavám o tradičnej parenici najbližšia. Ja som rozhodne za nefabrikové parenice od drobných výrobcov: parenice sú chutnejšie, krajšie, pružné a krásne sa dajú lúpať. Podporím tak tých, ktorí sa aj napriek globalizácii rozhodli zachovať tradície a venujú sa krásnemu remeslu. To má pre mňa vyšší zmysel, to je pre mňa dobro.

Aké sú vaše parenicovské skúsenosti a obľúbené značky? Badáte rozdiely medzi jednotlivými značkami?

Ďalšie zlato pre Maďarsko

Olympiáda sa blíži ku koncu a aj keď maďarskí športovci získali v porovnaní so slovenskými olympionikmi omnoho viac medailí, z môjho pohľadu si ich ako národ zaslúžia ešte viac (ale to už nehovorím o športe). O športové medaily tu vlastne vôbec nejde. Športovcom fandím všetkým, aj keď v dnešnom svete je aj šport biznis a často aj špinavá politika. (Sama som si niečim podobným aj keď v omnoho menšom meradle prešla.) Ale, nie o tom som chcela – načo si zbytočne špiniť ruky a myseľ.

Nie je všetko zlato čo sa bliští. Maďari sú pre mňa víťazmi vo viacerých ohľadoch a keby to bolo možné, pár medailí by som rozdala. Nie tých olympiských, ale ľudských. Len tak, lebo si ich zaslúžia. Napr. za skvelú maďarskú pôdu. Hej, poviete si, že za tú nijako nemôžu a jednoducho ju získali vekmi. Hm, nie je to úplne pravda. K pôde majú miestni ľudia omnoho väčší vzťah a úctu. Pôda ich živí a Maďari vedia ako prírodné zdroje vyťažiť. To, že aj sem preniká globálne devastovanie, hnojenie a chemizovanie je na niekoľko samostatných postov (aj k nim sa určite dostaneme ;-). Mnohí sa živia prácou v poľnohospodárstve – gazdujú, pestujú, chovajú. Niekoľkokrát za deň nám po miestnej ceste okolo prejdú vozy s koňmi. Jasné, že aj traktory, ale nijako nám ani oni, ani kone nevadia. Práve naopak.

Nebyť ich skvelej maďarskej pôdy, zrejme by nám záhrada neprekvitala a nebujnela. Nejakých pár záhrad som už vo svojom živote videla, ale tej našej mám pocit, že šiblo – len v tom dobrom zmysle. Už keď som ju z jari rýľovala, mala som z tej hliny medzi rukami skvelý pocit. V sezóne sa prejavila naplno a tak byľky, rastlinky a semiačka krásne prosperujú. Jasné, niektoré rastlinky (najmä byliny) mi vôbec nevzišli (zožrali ich mravce), niektoré rastlinky rastú pomalšie, ale pripisujem to tomu, že som mnohé sadila a siala pomerne neskoro (ako mi vyšiel čas) + som záhradkár začiatočník – učím sa. Záhrada chce čas a veľa pozorovania. Robím na tom, čítam, študujem, zaznamenávam reálny stav, čo sa na našej zemi deje.

Záhrada – šibnutá a nádherná – polovica rajčín má 2 metre

Začala nám rajčinová sezóna. Vypestovala som 3 druhy rajčín z malilinkých semiačok a ešte s obavami presádzala do pôdy. Práve vtedy bolo pomerne chladno, tak som ich denne chodila kontrolovať, ako sa im vodí v chladnom počasí. Keď si spomeniem, aké boli drobné a jemnučké a vidím ich teraz – sama nechápem. Z najmenších cherry rajčiniek sa stali obry, čo majú 2 metre (nekecám!). Pár prvých kúskov sme chutnali už v týždni, ale len dnes som domov doniesla zlato. Červené, malinké, voňavé a neskutočne chutné. Pre nás majú nevýslovnú hodnotu a od dnešného dňa čakáme ďalšiu úrodu týchto malých prckov. Postupne sa k nim pridajú štandardné veľké rajčiny (prvé červené kúsky už sa hotovia) a aj San Marzano, na ktoré som obzlášť zvedavá.

Ďalšie zlato, ktoré by som Maďarom udelila, je za ich fantastický chlebík. Už som ho pred časom spomínala, ale je pre nás neustálym zdrojom fascinácie a neskutočných chutí. Jednoducho ho vedia robiť a basta! (Samozjreme, neglobalizujem, aj tu si treba vedieť vybrať pekára). Je voňavý, chrumkavý, vnútri hebučký ako pena a navyše, vydrží. Správa sa ako kedysi poctivý chlebík, ktorý bol jedlý aj po 3-4 dňoch. Neplesnivie, neobsychá. Poctivá robota sa nezaprie. Klobúk dolu. Vždy sa neskutočne tešíme na naše tradičné víkendové raňajky – čerstvý chlebík, rajčiny a syr (primárne hrudka). V syroch Maďari neexcelujú, tak sme verní overeným slovenským zdrojom z malých farmičiek a mliekární, ktoré svoju robotu robia poctivo a nepančujú. V dnešnej dobe, ak niekto premýšľa o jedle a nie je mu ľahostajné čo do seba dáva, to už naozaj nie je jednoduché, ale stále to nie je nemožné, nájsť kvalitu (je to samozrejme systém hľadania ihly v kope sena – v našom prípade v kopci sračiek, ktoré ponúkajú veľké obchody) (ospravedlňujem sa za expresívne vyjadrenie). A ak ju nenájdete v obchodoch, je čas na kvalitu z vlastných zdrojov.

Kvalita pod kontrolou – melóniky, cvikla a rajčinky

V porovnaní so susedmi nehnojím a nebudem. Naozaj nevidím najmenší dôvod, prečo by som mala do seba dostávať chémiu a zahumusovať ňou telo i pôdu. Že budem mať menšie výnosy?! Nech! Čo sa má urodiť, urodí sa, čo bude silné, prežije. Ak príde chrobač, príde protichrobač. Stále môžete choré rastliny vyhodiť, otrhať im napadnuté lístky a vyhnúť sa tak úplnému zničeniu celej úrody. Pozorovala som tento rok rôznych škodcov a je fakt, že prišli iné živočíchy, čo ich prirodzene zlikvidovali. Myslela som si, že ružičkový kel je na komplet kaput a čuduj sa svete, žije (aj keď mal na mále). Stačí fakt viac pozorovať a žiť v súlade s prírodou. To je však skôr životná filozofia, na ktorú človek musí prísť (alebo nemusí a nikdy nepríde – každému, čo mu patrí :-).

Tento zázrak sme pred 2 dňami zjedli – neskutočný (fotené v čase, keď bol ešte maličký)

Máte pocit, že im niečo chýba? :-)

Víkendové cross-country

Ako sa zorientovať v nepoznanom teréne
Predminulý víkend som sa konečne dostala k rannej víkendovej aktivite, ktorá mi pomáha vymeniť tekutiny, vyprodukovať endorfíny a vyčistiť ma od bežných udalostí. Po posledných víkendoch, kedy sme stále mali čo robiť, či už okolo domu alebo na pozemku, prišiel deň, kedy som sa mohla povenovať sebe a ísť si ráno príjemne zabehať. Slniečko hrejivé, teplota fantastická, o rannom vzduchu nehovoriac. Vybrala som sa zmapovať terén. V našom novom bydlisku som behať ešte nebola, tak bolo treba omrknúť cesty a cestičky. Určila som si dopredu orientačne trasu a bežala.

Na chvíľu sa ku mne pripojil nejaký pes a mi robil spoločnosť. Zlatý – bežal popri mne a keď už bol mimo svojho teritória, vrátil sa naspäť domov. Pri vode som stretla 2 rybárov, ktorí sa len prebúdzali. Prebehla som popri nich a bežala cestičkou priamo popri rieke. Paráda, komfort, vzduch čo hladí pľúca a neporovnateľný pocit oproti behu v meste. Všade iba záľaha snežienok, zvuky lesa, prírody a vtáctva. Úzka lesná cestička po chvíli skončila do stratena, tak sa moje mapovanie terénu premenilo doslova a do písmena na skutočnosť. Predrala som sa lesom naspäť na poľnú cestu. Nevadí, ba dokonca dobre, že som zblúdila, lebo som cestou omrkla, čo už v jedlej divokej záhrade rastie. Moja radosť bola ohromná a už som sa nevedela dočkať na beh o týždeň. Potrebovala som, aby rastlinky ešte trochu povyrástli. Narobila som si také chute, že som už v duchu trhala prvých pár jedlých lístkov, pripravovala skvelé jarné jedlá a písala o tom na blogu.

O týždeň neskôr som si k rannému behu pribalila rukavicu a papierové vrecko. Nazbierala som za rannej rosy plný sáčok mladučkej žihľavy a v duchu sa tešila na chutné a očistné nedeľné žihľavové menu. Nášmu prvému hosťovi som na terase servírovala sviežu žihľavovú nátierku so skvelým maďarským chlebom a na večeru variáciu na veľkonočnú babu. Nátierka vyšla skvele a zeleninový nákyp z mrkvy, zemiakov, batatov, rajčín, kúsku maďarskej slaninky so žihľavou detto. Zeleninová baba bola dokonca taká dobrá, že aj vzhľadom na ultra improvizáciu (aj keď premyslenú) prekvapila mňa i muža tak, že ju rozhodne budeme opakovať.

Žihľavová nátierka – podľa mojej mamy

Tento recept považujem za rodinný. Nátierku nám robievala mama a myslím, že aj babka vždy, keď bola sezóna žihľavy. Otec sprvoti pri prvom počutí, že by mal jesť žihľavu, nadšený určite nebol, ale ako to už s chlapmi často býva, ak im nepoviete, čo vlastne jedia, nebudú mať žiadne predsudky a dokonca si jedlo bez reptania obľúbia. Týchto prípadov bolo v našej rodine veľa a tak v tejto tradícii pokračujem aj ja. Jediné, čo doteraz muž doma odmietol jesť, bol prívarok zo šťaveľa. Ostatné netradičné a v detstve zhnusené ingrediencie prešli dokonca vždy s úspechom.

Suroviny:
čerstvá mladá žihľava
cibuľa
tavený syr (použila som Bambino)
čierne korenie
soľ
maslo

Prvé jarné raňajky na terase

Postup:
Žihľavu poriadne umyjte v studenej vode. Zbavte ju najtuhších stoniek a nasekajte ako bežné bylinky. (Kúsky môžu byť jemnejšie alebo hrubšie – vo výsledku je to jedno, veľkosť na chuť nemá žiaden vplyv :-)) Na masle opražte najemno nasekanú cibuľu do zlatova. Pridajte žihľavu, orestujte, pridajte trochu vody a chvíľu duste. Trochu osoľte, okoreňte. Nerozvarte žihľavu na blato, aby si zachovala sviežu farbu a príjemnú konzistenciu. Nechajte vychladnúť a po vychladnutí primiešajte tavený syr. Rozmiešajte a prípadne dokoreňte podľa chuti čierny korením. Je možné, že naša mama pridávala do nátierky aj cesnak, ale keďže u nás v kuchyni ho takmer nepoužívame, nám nechýbal.

Dobré drobné rady:
Ak máte strach zo žihľavy a popŕhlenia, rýchle sa ho zbavte. Ak vás aj trochu popáli, chránite sa pred reumou, takže popŕhlenie je zdravé. Navyše, možno vás ten pocit vráti naspäť do detstva, kedy ste sa s jemnými holými nôžkami preháňali po lúke či po lese a žihľava vás občas "žáhla".
Nás babička naučila, že keď chytíte žihľavu správnym spôsobom do dlane, vôbec nepŕhli. Avšak naozaj iba do tej časti rúk, ktorá má najotrlejšiu kožu. Treba na to trochu cviku.
Nebojte sa nazbierať žihľavy dosť. Ak ju všetku nezúžitkujete priamo v kuchyni, spravte si z nej odvar na vlasy po umytí si vlasy len tak opláchnite. Upozorňujem: vhodné iba pre neplavé a neblonďaté hlavy ;-)
Intenzitu chuti žihľavy v nátierke dokážete korigovať množstvom syra. Ak budete mať spočiatku rešpekt pred žihľavou, skúste pridať viac syra. Čím viac ho pridáte, tým bude nátierka menej zelená.
Jeden tip pre záhradkárov: Keďže začínam prvý raz s vlastnou záhradou, prišla som na jeden dôležitý fakt, že žihľava je skvelý kyprič pre vašu záhradu. Má tak rozsiahle korene, že skvele prevzdušňuje pôdu.

Na záver ešte fotka z víkendového ranného pečenia. Dvojctihodné české koláče podľa Šárky. Receptík i jej milé slová nájdete tuná. Koláče sú fajnové a najlepšie na nich je, že keď ich budete podávať prvý raz a budete mať viacero plniek, jediný, kto bude vedieť, ktorý koláčik je aký, budete vy a ostatní ostanú pri prvom hryze prekvapení z toho, že lekvárovo vyzerajúci koláčik v skutočnosti vôbec lekvárový nie je ;-) Preto sa jedenie týchto koláčikov môže premeniť na zábavu, kedy ku každý koláč bude vabank. Recept zas a znova, istá trefa. Ďakujem Šárko, vaše recepty sú jedinečné.

Sečteno, podžrženo:
1. Terén som spoznala. Je super, som spokojná, dobre sme si vybrali ;-)
2. Miesta, kam chodiť na žihľavu sú zmapované – nabudúce istotka.
2. Kto by mohol v dedine predávať domáce vajcia som cestou odpozorovala – ostáva sa len opýtať.
3. Kam sa ísť v lete schladiť po teplom dni už viem tiež. Objavila som príjemnú letnú terasu v miestnej dedinskej krčme.

Priatelia, krásnu slnečnú jar všetkým.