Chlieb náš každodenný

Tak a máme to tu znova. Starý rok je už skoro za nami a nový sa už nevie dočkať. Môžeme si v tichosti osamote v mysli prebrať, čo sme tento rok zažili a trošku zabilancovať. Väčšinou sa všetko v našom živote deje tak, ako si sami želáme a riadime (aj keď by sme tomu niekedy radšej sami neverili). Žijeme v slobodnej zemi, v ktorej nás nikto do ničoho nenúti. Sami rozhodujeme o tom, kde bývame, akú máme prácu, aký život žijeme. Aj zdravie, ktoré je obrazom našej duše, si ovplyvňujeme sami. Stravou, myšlienkami, spôsobom života, prostredím, v ktorom žijeme. Za všetko sme si tým pádom sami zodpovední a vlastné šťastie i spokojnosť držíme vo svojich rukách. Či pevne alebo ledabolo, je naozaj len na nás. Je fajn, nájsť si čas, na chvíľu sa porozprávať sám so sebou a zhodnotiť, čo sme tento rok dosiahli alebo naopak, čo sme zanedbali, nestihli. Nezabúdajme na jedno, všetko je ako má byť a veci čo sa okolo nás dejú majú svoj zmysel a vlastný biorytmus. Jediné, čo máme robiť my, je čítať to, čo sa okolo nás deje a učiť sa. Z udalostí, stretnutí, situácií, od ľudí.

Život na dedine sa pre mestských ľudí môže zdať často obmedzujúci. Vždy však záleží od toho, čo od dediny človek očakáva a ako jej zdanlivé nedostatky dokáže pretaviť vo svoj prospech. Chvalabohu, otváracie hodiny aj sortiment obchodíkov na dedine sú osekané, preto si človek musí poradiť s tým, čo má k dispozícii a používať viacej hlavu. Na Štedrý deň som nám objednala čerstvý chlebík a tak jediné, čo bolo treba urobiť, bolo skočiť ráno po neho. Avšak po prebudení sa do ľadového rána sa cesta poň až taká ľahká nezdala. Sneh z predošlého dňa, do ktorého zapršalo a všetko navôkol, nočný mráz premenil na jeden ľadový svet. Ľad obalil každé stebielko trávy, každý konárik, pokryl cesty, chodníky a na autách vytvoril jednoliatu ľadovú krustu. Už cestou od domčeka k autu som riadne tuho premýšľala nad tým, že auto spod ľadu nedostanem a tak som sa o to nešla ani pokúšať. Veď načo?! Vybrala som sa priamo po ceste na parádnu prechádzku priamo za chlebom. Po viac ako pol hodine som bola nazad doma v teple a táto ranná prechádzka ľadovou krajinou mi urobila neskutočne dobre.

Počas ďalších sviatočných dní bol obchodík otvorený iba sporadicky a tak došlo na lámanie chleba. Teda, skôr ako k lámaniu došlo, bolo potrebné ho najskôr upiecť. Pekne doma, za oknom, v teple. Prečítala a pozbierala som rady z 3 rôznych zdrojov a pustila sa do príprav. Pozorne som preštudovala všetky články o chlebe na Viktorových Delikatesách, vrátila sa k chlebovým článkom od Farfally, ale prvotným impulzom pre mňa bol Jurajov chlieb bez miesenia. Nedržala som sa žiadneho z horespomínaných receptov, ale zobrala som si od každého z nich dobré rady a nakombinovala si chlieb podľa vnútorného hlasu.
Pripraviť si domáci chlieb nie je vôbec ťažké, ani fyzicky, ani kvôli surovinovým vstupom. Prípravu treba iba časovo vhodne naplánovať. Po prvom pokuse budete musieť spraviť len to, že si upravíte pomery surovín, druhy múk a dochudovacie prísady podľa svojich chuťových preferencií.

Náš medzisviatkový domáci chlebík

De facto prvý pokus od piky, ak nerátam rôzne focaccie a dávne chlebové výtvory zo skoropolotovarov (dnes by som už k polotovarom ani brvou nemihla)

Zloženie:
3 hrnčeky múky (1,5 špaldová múka, 1,5 hladká pšeničná múka)
čerstvé droždie (necelých 15 g)
práškový cukor na rozbehnutie droždia a prípravu kvásku
vlažná voda (přiměřene podľa toho, koľko si cesto vezme)
soľ (1 - 2 KL)
sézamové semienka (vyše 1 PL)
tekvicové semienka (nasekané nožom, vyše 1 PL)
chlebový extrakt Alnatura (už ho viac nepoužijem, chlebu skôr chuťovo uškodil, ako pridal)
slaná voda na potretie chleba po upečení

Postup:
Zmiešajte si v miske všetky suché suroviny, premiešajte ich. Pripravte si kvások z droždia, nechajte ho vykysnúť a keď bude hotový, iba ho prilejte k sypkým surovinám, pridávajte vodu a miešajte, kým vám nevznikne ani nie tuhé, ani nie tekuté cesto. Nemiesila som, iba premiešavala, aby sa všetky suroviny vzájomne prepojili. Následne som cesto v mise posypala hladkou múkou, prikryla potravinovou fóliou a šupla do chladničky na skoro 24 hodín. Ďalšie ráno som cesto vybrala, postavila na teplé miesto a nechala ho ešte aspoň hodinku bobtnať a kysnúť. Dajte si predhriať rúru na cca 225 °C. V rúre som si nechala zohrievať plech, na ktorom som chlebík chcela piecť a zároveň som hneď vložila do rúry aj plech s vodou, aby sa vytvorila parná sauna. Keď bude rúra vyhriata, na rozohriaty plech dajte kus papiera na pečenie, kľudne ho ešte pomúčte a iba naň rovno z misky prešupnite cesto. Vytvarujte si z necho okrúhly peceň alebo oválny bochník chleba. Ja som na vrchnej časti chlebíka spravila krížik, aby som zabránila samovoľnému puknutiu. Piekla som asi 20 minút pre pôvodnej teplote a zvyšných 20 minút som možno 5-10 ° ubrala. Neotvárajte rúru, aby z nej zbytočne neunikala para. Po asi 40 minútach som chlebík skusmo vytiahla von, mal fantastickú chrumkavú vrchnú kôrku, ale zdola sa mi ešte zdal nedopečený, a tak som vytiahla plech s vodou von, zapla rúru iba na spodný ohrev a dopekala ďalších 5 - 10 minút. Po vybratí chlebíka z trúby som ho ihneď potrela slanou vodou a nechala ho chladnú. Ideálne je dať ho na kovový rošt, aby sa chladil zo všetkých strán. Kľúčové je chlebík nechať poriadne vychladnúť, aby sa z neho odparila všetka voda – najmä zvnútra.

Dobré drobné rady a moje postrehy:
MÚKA: Napriek tomu, že môžete mať pocit, že múka sa nikdy nepokazí – je to chybné myslenie. Dbajte na to, aby ste používali múku pred dátumom spotreby. Múka môže byť hrudkovitá, napadnutá chrobačou alebo môže len zvláštne páchnuť. Nabudúce vymením špaldovú múku za inú chlebovú – ražnú, žitnú.
KVASNICE: Pridám trošku viac droždia a nechám chlebík predtým, ako ho šupnem do chladničky trošku podkysnúť v teplej miestnosti.
ALNATURA EXTRAKT: Určite ho už nepoužijem. Chlieb získal rovnakú príchuť, ako majú rakúske a nemecké chleby, čo mne vôbec nechutí.
VODA: Dám menej vody, nech je chlebík vnútri menej vlhký.
SLANÁ VODA NA POTRETIE: Dodá chlebíku výbornú chuť a pomocou nej sa zbavíte aj prebytočnej múky, ktorú ste mali na chlebíku predtým, ako ste ho šupli do pece. Treba si len odregulovať metódou pokus-omyl množstvo soli vo vode.
Určite budem skúšať verziu chlebíka s rascou a tiež aj zemiakový chlieb.


Prajem vám zdravý a chutný nový rok. Upečte si ho vlastnými rukami presne taký, ako ho máte radi. 

Šťastné a veselé

Keď sme boli deti, sviatky sme vždy trávili 3 rodiny pokope u starých rodičov, všeho všudy 10 ľudí. Na Štedrý deň niekedy poobede sme sa vždy u babky s dedom stretli s rodinou maminho brata a pustili sa do príprav. Každý rok sme nepísane súťažili, kto dorazí skôr, Kajovci či Viťovci. Striedalo sa to z roka na rok. Do okamihu, kým sme dofrčali každý z iného konca malého mesta, bola uvarená akurát zelenina na šalát, zemiaky a v obývačke stál holý stromček v stojane. Po postupnom či hromadnom príchode sme si akosi automaticky rozdelili úlohy a každý z nás (malých aj veľkých) robil svoje. Väčšina dospelých sa napchala do kuchyne, čo dodnes nechápem, lebo bola naozaj úplne prťavá a napriek tomu, všetci sa vošli. Horšie to už bolo, keď sme z detí vyrástli a tiež sme sa chceli krútiť v kuchyni. Mamin brat nalieval dospelým štamprlíky a robil dobrú náladu a srandičky. Boli to chvíle, kedy sme sa všetci najviac nasmiali. Môj otec mal na starosti ryby – kapre. Od pitvania, čistenia a prípravy tej vyprážanej verzie. Mama mu pri obaľovaní asistovala a venovala sa aj iným prípravným prácam. Jej hlavným chodom, ktorý pripravovala, boli bobáľky. Mamin brat robil rybu na iný spôsob, ten ju naopak piekol a jeho žena mala na starosti kapustnicu. Mamin brat bol zároveň aj hlavný šalátmajster. Spraviť šalát pre 10 krkov znamenalo, že sme ho vždy robili do obrovského vajlingu (vysvetl.: tak sa u nás na východe nazývala smaltovaná nádoba s dvomi uškami). Všetci ho pred podávaním na stôl museli ochutnať a každý hlásil, čo mu ešte chýba. Ja som mala na starosti prestretie sviatočného stola. S bratrancom sme často dumali, ako tento rok poskladáme servítky, aby sme trochu inovovali. Častokrát sa stalo, že sa servítky počas večere nepoužili, babka s dedom ich odložili, a tak sme zo sekretára vyťahovali rôzne edície vianočných servítkov a používali ich dookola. Ako decká sme tradične všetci spoločne zdobili stromček, dedo nás chodil kontrolovať, či svietia všetky svetielka a tiež chodil neustále kontrolovať stromec, či nestojí krivo, otáčal ho hore dolu a tešil sa z neho, aký je tento rok krásny. Otec, ako lesník a poľovník vždy zabezpečil, že sme mali na Vianoce krásnu borovicu. Babka počas toho, kým sme ako včielky pracovali na svojom rajóne išla do kostola a keď sa vrátila, mali sme asi hodinu na to, aby sme prípravy dokončili a zasadli k štedrovečernému stolu.

Dnes si neviem predstaviť, že by som si všetky prípravy nechala na Štedrý deň a tak si ich dávkujem pomaly a postupne. Preto s varením začínam v predstihu. Kapustnicu mávam hotovú deň-dva dopredu, aby stihla náderne vyzrieť. Šalát spravím deň vopred, aby zemiaky chytili slanosť a šalát sa chuťovo rozležal. A tak nám na Štedrý deň ostáva len vyzdobiť stromček (čo je úloha môjho muža) a upiecť vianočnú štólu. Na prípravu štóly sa každoročne veľmi teším. Vôňa, čo sa rozlieha v kuchyni počas príprav, váženia, miešania, je nádherná. Pri príprave mi krásne hrajú vianočné pesničky a v podstate je pokoj. Poobede sa vyberieme na vzduch poriadne sa vyvetrať a keď sa vrátime domov, čakajú nás len drobnosti. Strčiť rybu do trúby, zabaliť darčeky, prestrieť stôl, vyleštiť jabĺčka, pripraviť orechy, naukladať všetko na stôl, dať si sprchu, obliecť sa a môžeme hodovať.

Želám vám všetkým, nech sú vaše Sviatky pokojné a plné lásky. Užite si všetky sviatočné jedlá, ktoré ste sami alebo pre vás niekto iný s láskou pripravovali. Šťastné a veselé pohodové Vianoce.

Vianočná kapustnica s medzinárodným pôvodom

O tom, ako spraviť z kapustnice multiregionálne či multinacionálne jedlo

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aké ťažké môže byť držať sa naučených tradícií v prípade, že sa rozhodnete opustiť rodnú hrudu? Nie, nehovorím priamo o nás, aj keď už nežijeme na Slovensku – stále sme na dosah a okolitý región ponúka všetky suroviny, ktoré k príprave jedál podľa našich stravovacích návykov potrebujeme. Ale ako sú na tom tí, čo sa rozhodli vycestovať za ďaleký oceán?!

Môj brat so ženou a drobizgom žijú v Kanade. Sviatky slávia tradične a jedia tak ako boli v detstve zvyknutí. Ich vianočné menu má myslím všetko, čo by jedli aj u nás: kapustnicu, šalát, bobáľky, drobné pečivo, rybu. Aj keď sa v pri niektorých surovinách museli vynájsť a substituovať ich podľa miestnej ponuky, veľkú časť surovín vedia v Kanade zohnať. Ponuku na kanadskom potravinovom trhu totiž zachraňuje veľká poľská komunita, ktorá je schopná doviezť alebo vyrobiť produkty, o ktorých Kanaďania nechyrovali. Kyslú kapustu, klobásky, bryndzu, korbáčiky. Len s chlebom je to v krajine javorových listov a sirupu na prd. Kaprov bežne myslím nedostať, ale pri rybách môžete aj u nás doma siahnuť po akomkoľvek druhu, ktorý vám chutí (na kaprovi ani ja striktne netrvám). Problematický je mak, predsalen jeho pestovanie nie je vo všetkých krajinách úplne benevolentné. Tak bráchovcom neostáva nič iné, len poriadne zmapovať trh a k surovinám, čo potrebujú sa prácne dostať. Ale našťastie, ide to!

Naša vianočná kapustnica 

Kapustnica je pre mňa jedlom, na ktoré sa v rámci Vianoc teším najviac. Počas roka ju nikdy nevarievam, maximálne na Silvestra (ak nemáme zvyšky z Vianoc v mrazáku), inak mám zaracha (udeleného sama sebou). Odkedy trávim Vianoce s mojím mužom a kapustnicu pripravujem sama, zvyknem ju robievať už vopred. Všetci predsa vieme, že kapustnica je presne ten typ polievky, ktorá je lepšia, čím je staršia a odležanejšia. Všetky chute sa po pár dňoch rozležia a kapusta získava na sile a kyslosti. Kapustnicu som tento rok pripravila 2 dni vopred a tak nám už od včera nádherne doma rozvoniava vianočná vôňa. Je výborná, to bude zajtra pochutnání!

Recept na kapustnicu má každá rodina svoj, ten uverejňovať nejdem. Ale, čo tak sa zamyslieť nad tým, odkiaľ odvšadiaľ máte suroviny na tú vašu štedrovečernú kapustnicu? Kapustnica, ktorú pripravujem ja, je nielen multiregionálna, ale aj multinacionálna. Neveríte? Veď posúďte sami!

Zloženie:
kyslá kapusta – od trhovníčky zo Záhoria
klobásky – 3 druhy: 2 druhy od trhovníka z južného Slovenska (od maďarského Slováka), tretí druh od trhovníka priamo z Maďarska
huby – vlastnoručne nazbierané; väčšina z Rakúska, zvyšok zo Záhoria
cibuľa – miestna, teda maďarská
cesnak – od maďarského Slováka
olej – talianský
červená paprika – maďarská
soľ – talianská
čierne korenie a bobkový list – ani netušiac
voda – miestna, teda maďarská

Milí zahraniční Slováci, hľadajte, skúšajte, nech je vaša kuchyňa plná tradičných vôní.
Všetkým krásny finiš v predvianočných prípravách. Zvoľnite a užívajte. Už je čas.

Vianočné darčeky v júli

Tento rok je všetko inak. Je to výnimočný rok, kedy objavujem strašne veľa nových vecí, pocitov, vnemov z môjho vlastného spolužitia s prírodou. Nechávam ich na seba vplývať a ďalej sa nimi formovať. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby som v strede leta pomyslela na Vianoce. Lenže, keď ste v dobrej nálade a psychickom rozpoložení, všetko okolo vás vám robí radosť, vtedy sa krásne uvažuje, trebárz aj na pol roka dopredu.

V najhorúcejšom lete mi najväčšiu radosť v záhrade robili mirabelky. Malé žlté a ružovo-purpurové guľôčky. Rástli veselo na susednom grunte a keby som ich neobrala ja, opadli by a zhnili. To by ale bolo škody! A preto, okrem fantastických koláčov, čo nás úplne opantali, som sa v lete prvý raz v živote pustila do výroby domácej marmelády – môjho prvého domáceho džemovania.

Bolo mi jasné, že pri príprave nepoužijem žiadnu chémiu, pektín, želírovací cukor a iné "super pomôcky". Chcela som sa vyhnúť dlhočiznému vareniu a miešaniu, a tak som pred samotnou prípravou trochu prekutrala web. Na blogu u maškrtnice Farfally a tiež u Cukeťáka som našla príjemné čítanie a marmeládovú inšpiráciu. Pustila som sa do výroby mirabelkovej marmelády a dnes už viem, že pri väčšine ovocia, do iného spôsobu prípravy ako je uvedený nižšie, nepôjdem.

Mirabelle – to najlepšie pre tohtoročnú zaváraninovú sezónu

Mirabelky dozrievali postupne a tak som narobila hneď niekoľko rôznych várok a trochu si zaexperimentovala. Pohrala som sa s rôznymi druhmi mirabel, odlišnými koreninami, množstvami a druhmi cukru. Skúsenosti som nadobudla – už sa nesmierne teším na najbližšiu letnú sezónu!

S výsledkom som bola spokojná tak veľmi, že som si povedala, že práve toto je skvelý vianočný darček pre mojich najbližších. Dar, za ktorým bude veľa zo mňa. Vyrobený vlastnými rukami, s množstvom pozitívnej energie, obrovskou dávkou slnka a pripravovaný s láskou. A tak som počas horúceho leta plnila utešené fľaštičky zlatučko-žltou marmeládkou, balila ich a tešila sa na moment, kedy ju s hrdosťou budem môcť na Vianoce darovať.

Domáca mirabelková marmeláda 

Suroviny:

mirabelle
hnedý cukor / biely cukor
koreniny – škorica, klinčeky, badián (kombinujte podľa vlastnej chuti)

Postup:
Mirabelky umyjte, rozpoľte a vykôstkujte. Niektoré kúsky môžu byť červivé, tie recyklujte a šupnite ich na kompost. Rozpolené ovocie zasypte cukrom, pridajte k nemu koreniny, zľahučka premiešajte štýlom, že sem tam ponorte lyžicu do ovocia a vmieste tak medzi ovocie trochu cukru. Cukor nasypaný na vrchu by mal ovocie aj po letmom premiešaní pokrývať. Prikryte utierkou či gázou (aby vám ovocie neoslizoval hmyz) a nechajte na noc stáť (ak budete mať pocit, že je príliš horúco, šupnite túto zmes do chladničky – aj keď zakonzervované ovocie cukrom do ďalšieho dňa bez problémov vydrží). Ovocie do rána pustí vlastnú šťavu a vy sa môžete pustiť do varenia marmelády. Predtým však, ako pustíte horák a začnete zohrievať ovocie, pripravte si zaváraninové poháre. Ja ich iba poriadne umývam a sterilizujem v trúbe pri cca 75 – 90 °C, asi 20 – 30 minút (počas fázy varenia marmelády). Poháre vkladám do studenej rúry a nechám ju spolu s pohármi zohrievať. Ovocie s cukrom a korením začnite pomaly zohrievať. Keď dosiahnete var, znížte teplotu skoro na minimum a udržujte tak, aby vám zmes vytvárala malinké lesklé bublinky. Miešajte podľa potreby, nechajte bublinkovať. Dajte určite pozor, aby ste marmeládu nepripálili. Celý kumšt varenia by vám mal trvať okolo 30 minút. Začnite testovať hustotu – zoberte si varechu a tanierik, kvapnite na neho kus marmelády, nechajte ochladnúť a keď ste s výslednou konzistenciou spokojní, vypnite zdroj tepla a nechajte chvíľočku marmeládu chladnúť. Po pár minútkach začnite plniť zaváraninové poháre, ktoré ste tesne predtým vytiahli z horúcej trúby či vody. Ak by ste horúcu marmeládu začali plniť do studených pohárov, mohli by vám popraskať. A aj keď črepy prinášajú šťastie, bola by to predsalen škoda prísť o fantastickú domácu marmeládu aj vlastný kus energie, čo ste do prípravy vložili. Po naplnení zvyknem poutierať ocapkané fľaštičky aj vrchnáky handričkou namočenou v alkohole. Ihneď uzavrite fľašky víčkom, požiadajte muže, nech vám fľašky poriadne dotiahne, otočte ich na cca 10 minút hore dnom, následne obráťte a máte hotovo! Marmelády, džemy, lekváre nikdy nesterilizujem, cukor a horúca teplota ich zakonzervujú dostatočne.

Dobré drobné rady:

Pri výrobe domáceho džemu či marmelády veľmi rýchlo prídete na kľúčové faktory, od ktorých bude závisieť výsledok vašej práce. Sú nimi: (1) druh ovocia a množstvo vody a cukru v ňom, (2) množstvo a druh použitého cukru, (3) kvalita použitých surovín.
(1) Tento faktor nikdy vopred nebudete vedieť zhodnotiť, ale tak či tak s ním musíte pri výrobe rátať. Keďže som robila marmeládu na viac krát, ovocie dozrievalo postupne, bolo z rôznych stromov, vždycky sa marmeláda vo výsledku správala konzistentne inak.
(2) Pomer cukru a ovocia vám v konečnom dôsledku nezabezpečí len výslednú sladkosť marmelády, ale aj jej hustotu. Čím viac cukru použijete, tým viac prirodzeného pektínu a vody z ovocia dostanete a marmeláda vám pri varení bude nádherne hustnúť. Pri menšom množstve cukru marmeláda tak rýchlo a krásne nehustne, budete musieť predĺžiť dobu varenia. Skúšala som rôzne pomery ovocia:cukru, 1:0,8, 1:0,6, 1:1/2. Marmeláda chutí vždy výborne, ale líši sa hustotou.
Ak sa budete rozhodovať, či použiť hnedý alebo biely cukor, kľudne zvoľte kompromis a mix. Pri použití tmavého cukru rátajte s karamelovejšou chuťou a tmavšou farbou. Pri svetlých odtieňoch ovocia skúste radšej viacej svetlého a menej tmavého cukru. Variant, pre ktorý sa rozhodnete, bude určite správny – záleží iba od vašich osobných preferencií.
(3) Kvalitu surovín nijak zvlášť spomínať nechcem. Ovocie ideálne bio, z vlastného overeného zdroja, od susedov, rodiny z vidieka, z trhoviska. Pre mňa je menej viac. Preto používam vo svojej kuchyni tie najkvalitnejšie suroviny, v malom množstve, nenakupujem na kvantá, ale len toľko, čo dokážeme za čerstva spotrebovať, uvariť, zjesť.


Dary sú už u svojich majiteľov a podľa prvých ohlasov, nemýlila som sa a spravila dobre s tohtoročným darom. Priatelia, s láskou užívajte – nech je váš čas s marmeládou sladký a plný lásky. Som rada, že vás mám, že ste, akí ste – nič nemeňte, ostaňte sami sebou. Keď budete čítať tieto riadky vedzte, že sa už nesmierne teším na naše tradičné budúcoročné predvianočné stretnutie s vami. Som nesmierne rada, že naša rodina funguje lepšie, ako tie naše pokrvné a som za to vďačná. Tak dovi o rok, priatelia. 

Robím si prípravu – prípravu si robím

Posledné 2 týždne, alebo už možno od Martina – sa mi zvianočnieva. Dumám si nad príjemnou vianočnou atmosférou aj nad predvianočnou prípravou. Úlohy som zadelila a tak môjmu mužovi pribudla ďalšia misia (nad rámec tej tradičnej). Doniesť okrem stromu aj imelo. S imelom to nie je len tak, ak ho nechcete zakúpiť, treba sa po ňom poriadne vysoko poobzerať. Počas našich víkendových prechádzok po obľúbených miestach v okolí našej dedinky sme nejaké tie chuchvalce imela vzhliadli. Muž už snoval plány, ako si zaspomína na staré časy, keď za mladi liezol (po skalách či mobilných vykrývačoch). Hm, vcelku príjemná predstava na pohľad – ale pre mňa iba z dola – hore by ma nedostal. Nanajvýš tak na strom, ale pekne bez pomôcok, manuálne po vlastných. Z detstva mám vcelku dobrý tréning a lezenie v korunách stromov mi vždy spôsobovalo veľmi príjemné vnútorné blaho. Veď si to zoberte, taký strom má riadnu váhu (a to nemyslím vôbec na jeho hmotnosť). Z drobunkého semienka dokáže vyrásť do ukrutných výšok, nahodiť listy, kvety i plody, potom zhodiť a takto si stále dookola pár rôčkov krásne požiť. Prežiť fujavice, metelice, vetriská i sparné letá. Stromy majú hodne sily a energie, a kto chce a vie, môže ju zo stromov cítiť a nechať sa ňou opantať.

Imela tento rok plánujem využiť viac, ako zvyčajne. Tradične ho používam na výrobu venčeka nad vchodové dvere a zväzkov na svetlo do každej miestnosti, aby v domácnosti bolo veľa priestoru pre lásku a bozkávanie sa pod imelom. Tento rok som si zaumienila, že pripravím aj adventný veniec so sviecami, nech si týždne pred Vianocami každé nedeľné jedlo spríjemníme tlejúcimi svetielkami. Dumala a vyhutovala som, z čoho ho vyrobiť, aby som nemusela nadmieru likvidovať prírodu, ale aby sme aj napriek tomu mali doma prírodný produkt (žiadnu umelohmotnú atrapu). Napriek tomu, že som hútala, nešlo a nešlo. Stále som nedostala ten správny nápad, čo a ako použiť. Môj muž ma naučil, že keď raz niečo nejde, má to svoj dôvod. Je to čistá pravda. Na správnu myšlienku, chvíľu, riešenie si niekedy treba počkať dlhšie. Hmly ustúpili a tak som si cestou do práce popri ceste všimla padnutý či zoťatý kmeň. Marilo sa mi, že je porastený imelom, a tak som jedno ráno zastavila a natrhala si parádnu imelovú kyticu. A tak v správny čas bolo o materiáli na adventný veniec rozhodnuté. Navyše, prednedávnom som sa na webe dočítala, že podľa jednej z kresťanských legiend imelo bolo kedysi stromom. Z jeho vetiev Jozef vyrezal kolísku pre Ježiška a o 33 rokov neskôr tento strom Rimania sťali a z jeho kmeňa postavili kríž, na ktorom Ježiša ukrižovali. Strom potom zoschol do malých kríčkov a od tých čias žije imelo zo živín iných stromov.

Som v predprípravnej fáze a zatiaľ sa iba ladím. Som klasik a veľa neexperimentujem (je to zároveň spôsob, ako predísť sklamaniu). Ak mi vlastné vnútro nedá zvolenie, neskúšam. Keď nemám dobrý pocit, ani neriešim a ignorujem. Platí to o hudbe, chutiach, móde, vkuse, jedle... Tradične ma zima pritiahla k mojej obľúbenej internetovej stanici (Adore Vocal Jazz), a tak si počúvam fantastický vokálny jazz z čias, kedy hudba ešte bola hudbou, hudobníci hrali len na klasické nástroje a speváci vedeli spievať. Stará dobrá pohodová klasika. Pre mňa je to hudba, ktorá ma dá do kľudu. Zabrzdí ma, zastaví a vytrhne zo šialeného kolobehu. Nedá sa pri nej frčať na plné obrátky, a to mi vyhovuje. Drahí interpréti, umelci – aj keď asi nepočujete, vďaka vám za vašu krásnu hudbu. Je to balzam na dušu.

Nákupný zoznam aj zoznam toho, čo chcem tieto sviatky variť / piecť mám hotový. Nič závratné, takmer všetko overená klasika. Väčšina surovín je už aj doma a bude treba dokúpiť len čerstvé suroviny, na ktoré je ešte priskoro. Minulý rok som nad rámec tradičných medvedích labiek a lineckého siahla po fantastickom recepte od Cataliny. Tento rok ho radím do zoznamu už automaticky – bol pre mňa vynikajúcim prekvapením. Vanilkové rožky som vlani zamenila za makové, ale nový recept ani chute ma nenadchli. A tak aj keď mám rada klasické chute, čo poznám roky, skúsim aj tento rok jeden nový recept na skúšku, sama som zvedavá, ako táto voľba dopadne.

Nemám zatiaľ upečený jediný koláčik, v chladničke neodpočíva žiadne cesto – všetky prípravy sú stále v hlave či na papieri. Akosi sa mi vidí priskoro, ešte neprišiel môj čas. A tak sa nenaháňam. Mám rada svoju domácnosť čistú, obriadenú, príjemne voňajúcu, ale nevidím žiaden zmysel v umývaní okien v treskúcich zimách, vysávaní aj tej najposlednejšej zásuvky či likvidovaní najmenšieho smietka prachu (čo de fakto nie je možné). Poriadok u nás bude, ale taký úplne normálny. Hlavne, nech sme v pohode a bez stresu aspoň doma, keď v práci vládne šialenstvo.

V rovnakom období pred rokom som sa veľmi tešila na predvianočné foodblogy. Ako budú ľudia písať o fantastickom vianočnom jedle, tradíciách, zvykoch, o tom, čo sa u koho v tomto období deje. Ale, veľmi veľká frekvencia príspevkov a ani vianočno na foodblogoch neboli. Samozrejme, chápem, je toho tak veľa, čo by sme všetko chceli stihnúť, a napriek tomu, že vôľa by bola, voľného času na blogovanie často neostáva. Preto sa tento rok sa brzdím, nič neočakávam. Môžem byť len príjemne prekvapená.

Vyhoďte rýchlosť, zatiahnite ručnú a užívajte si. Ak nie naplno, tak aspoň dúškami. Krásny advent.

"Čo mi patrí, to mi patrí"

Ani presne neviem, kto je autorom tohto citátu, ale vždy mi pripomenie moju mamu a dokonale ma pobaví. Niektorá z jej kolegýň vždy hovorievala: "Co mi patrí, to mi patrí!". Nehľadajte však za touto myšlienkou nič hlboko filozofické. Skrýva sa za ňou vyhlásenie, že každá žena by mala mať vo svojej garderóbe kožuch! Samozrejme, mal by jej ho poriadiť jej manžel. Hm, je to názor, akceptujem, ale nesúhlasím.

Som apriori proti zabíjaniu zvierat kvôli tomuto ľudskému rozmaru, veď aj ich zabíjanie kvôli mäsu mi vadí. A aj keď k vlastneniu kožucha ako súčasti zimnej výbavy mám myslím ešte ďaleko, predsalen, nejaký ten kožúšok sa u nás nájde. Náš Sraľko znižujúcimi sa teplotami nahodil zimné prevedenie srsti a tak z chudej letnej mačky máme peknú zimnú guľôčku. Preto si už konečne aj ja môžem povedať, že mám doma kožuch! Avšak, nepatrí mi. Sraľko je si sám sebe pánom, svojprávny tvor, ktorý patrí k nám, nie nám.

Vo svojej kuchárskej biblii, v The Silver Spoon kuchárke, postupne testujem recepty, čo ma niečím oslovia. Pokusov a jedál sme vyskúšali už viacero, ale na blog sa ich zatiaľ veľa nedostalo. Sami to možno poznáte, keď blogujete. Niekedy sa vám nechce fotiť, hlad je silnejší ako vôľa písať, alebo skrátke, nie je vhodné svetlo na fotenie. Čím sa viac blížime k zime, slnečných dní je minimum a fotografie bez poriadneho denného svetla sú nanič. A tak ostávajú dve možnosti, čakať na krásne víkendové počasie alebo zabŕdnuť do fotoarchívu.

Scones podľa The Silver Spoon

Ak raz okúsite Scones, možno im prepadnete, možno vás nenadchnú. Určite bude závisieť od receptúry, lebo tou sa dá hodne pokaziť, ale aj získať. Ja som ich testovala iba raz a môžem povedať, Scones sú pre mňa len trohu iné pagáče (bez škvariek). Aj keď viac nasladlé a nie také nadýchané. Netreba ich však zatracovať, v čase krízy, keď nemáte doma jediný kus pečiva a potrebujete chutnú prílohu, Scones sú ideálnym tipom. Hotové sú raz-dva a ku krémovým polievkam sú ako stvorené. Dokonalá symbióza.

Suroviny:
50 g masla
20 g práškového cukru
2 vajcia
200 g hladkej múky
2 ČL prášku do pečiva
2-3 PL mlieka
soľ
nad rámec pôvodného receptu: nasekaný čerstvý rozmarín
maslo na potrenie plechu (alebo papier na pečenie)

Postup:
Zmäknuté maslo vyšľahajte spolu s cukrom a vajíčkami. Pridajte preosiatu múku, prášok do pečiva, mlieko, soľ. Množstvo soli a cukru si korigujte podľa toho, s čím chcete scones konzumovať. Vytvarujte mäkké cesto a ak máte čas, nechajte 1 hodinu pri izbovej teplote odpočívať. Zabaľte ho do fólie alebo ho poriadne prikryte utierkou, aby vám neobschlo. Po krátkom odpočinku cesto vyvaľkajte na 1-2 cm hrúbku a vykrajujte tvary, aké sa vám zažiadajú. Na vrch každého kúsku spravte nožom krížik. Ryhy musia byť dostatočne hlboké, aby vynikali aj po upečení. Poukladajte na plech a vložte do vyhriatej rúry (180 °C) asi na 15 min. Pečte, kým nezačnú chytať zlatožltú farbu. Servírujte ešte teplé.

Dobré drobné rady:
Pre sladkú verziu scones servírovanú s maslom a džemom dajte iba štipku soli a vynechajte výrazné bylinky.
Pre slanšiu verziu, napr. ako prílohu k polievke, kľudne pridajte viacej soli a do cesta primiešajte akékoľvek čerstvé bylinky, čo máte radi.
Scones sú najlepšie, keď sú čerstvo vytiahnuté z trúby a podávané takmer ihneď ešte takmer za horúca. Pozor, sú vtedy prudko jedlé.
Pre viac ako 2-člennú rodinu dávku rovno zdvojnásobte.

Originály od šikovných ľudí

Ak ste v stave, že chcete niekoho blízkeho potešiť a s láskou ho obdariť, chce to trocha viac invencie. Môžete vyrobiť dar vlastnými rukami, alebo sa poobzerať po inom ručne robenom origináli. Skúste zabŕdnuť medzi šikovných ľudí trebárz na portál Sashe a pozrieť si ich ponuku. Ide o veci a vecičky vyrobené vlastnými rukami, ktoré majú aj svoju dušu a je za nimi príbeh konkrétneho človeka. Ak vás tento spôsob nakupovania od šikovných ľudí posunie vo vlastných myšlienkach a životnej filozofii vyššie, prenesiete veľa pozitívnej energie.

Ja som minulý mesiac zalovila do ponuky šikovných ľudí a so všetkými nákupmi som nadmieru spokojná. Tu sú moje tipy!

Domáce sušené slivky

S prichádzajúcou zimou mám väčšiu chuť na sušené ovocie. Poriadne a poctivé. To z obchodu, ktoré treba od použitej chémie poumývať vo vode, mi príde ako ultra blbosť a nezdravosť. Umývať sušené ovocie je pre mňa totálne nelogické, veď už názov "sušené ovocie" popisuje hlavnú charakteristiku ovocia. Som divná, keď chcem sušené ovocie suché, nechcem ho jesť rozmočené, napité vodou?
V sekcii potravín na Sashe som natrafila na domáce sušené slivky od Margo. Krásne kovovo fialové, voňavučké, domáce a bez chémie! Nemusíte byť bio-fanatik, aby ste ich vedeli oceniť. Ich chuť je čistá, akú ste možno už dávno neokúsili. Blíži sa čas radosti, veselosti – zdravé sušené sliviaky by sa v pri vianočnom pečení a na stoloch mohli hodiť. Dajte pozor, idú rýchlo na odbyt ;-)

Tradičná pálená keramika

Tak dlho sa chodí s hrnčekom po čaj, až sa uško utrhne. Alebo sa stane, že ho pri bežnom používaní ohŕkate, pri umývaní pootĺkate a tak nastane čas na poriadenie nového kúsku. Ponuka na trhu je široká, ale ak sa chcete oslobodiť od bežného gýča, masovej produkcie a mainstreamu, svoj vytúžený kus keramiky si treba prácne pohľadať. Šikovný keramikár Ján Kaňovský ma očaril svojou ponukou tradičnej keramiky, z ktorej cítiť čas. Poctivá robota, tradičný dizajn – pre mňa symbol domova. Nám sa jeho hrnček fantasticky hodí do konceptu. (Pozn.: o našom koncepte viac časom.)

Domáce paštéty – 1

K domácim mäsovým výrobkom od Katky som sa dostala vlastným pričinením. Našla som si ju, ešte pred prvou kúpou. Niekedy mám potrebu diskutovať kľudne aj s neznámymi ľuďmi na témy, čo ma zaujímajú, aj napriek riziku, že sa môžem pýtať nemiestne alebo natrafiť na "dobráka", ktorý nechce rozdávať rozumy, bude ma ignorovať, alebo ma pošle kade ľahšie. Ja som Katku oslovila so svojimi otázkami. Napriek tomu, že vôbec nemusela reagovať, úprimne mi odpovedala na čo som sa pýtala a tak sme si pred mojím prvým nákupom boli trošku známe. Kupovala som od nej darčekový set paštét pre môjho otca. Referencie z prvej ani druhej ruky nemám, ale balenie bolo luxusné a verím, že aj obsah. Katka a jej manžel, s ktorým svoju výrobu prevádzkuje, Rozumie a vie, čo je – takže myslím, že filozofiu majú nastavenú jasne, nie je dôvod nedôverovať. Ponuka je širokospektrálnejšia, od mäsových konzerv, klobásiek, mäska až po lekvárové pirohy. Všetok sortiment – ručná domáca výroba.

Autor: Qatrina

Domáce paštéty – 2

Druhá sada paštét ku mne došla fakticky sama. Bola som vyzvaná si objednať. Šikovný chalanisko, čo sa odsťahoval a usídlil na brehu rieky Vltavy, Tomáš Babinec z Foodissima, sa už istý čas venuje spracovaniu mäsa. Učí sa veľa od svojho dedka, ale aj po vlastnej osi. Jeho výrobky žnú úspechy hlavne v Čechách, kde je väčší priestor na amatérsku prezentáciu doma vyrobených výtvorov. Tomáš sa na pár dní zastavil na Slovensku a nezabudol sa pripomenúť aj svojim slovenským potenciálnym zákazníkom. Stretli sme sa s Tomášom a aspoň krátko pokecali. Bolo by o čom diskutovať aj hodiny, ale pohltili ma pracovné povinnosti a tak sme si dohodli ďalšie stretnutie (hádam už vo väčšom pokoji). Prebrali sme aj potenciálne stretnutie foodbloggerov. Takže priatelia, ak má niekto z vás chuť sa stretnúť, organizovať, manažovať stretnutie – ovzite sa nám.

Babincovi dobroty – po ochutnaní podám referencie

V tomto období sa ponuka na trhu a aj naše myšlienky začínajú krútiť okolo Vianoc. Možno práve na Sashe či v dielňach domácich majstrov nájdete vhodný podarúnok. Som rozhodne ZA všetkými desiatimi, aby sme podporovali šikovných ľudí. Lebo vďaka nášmu nákupu, referenciám, ktoré podáme ďalej alebo teplému slovu, ktorým ich počas nákupu obdaríme vedia, že ich práca dáva zmysel. A naopak, aj my sami takýmto nákupom budeme mať väčšiu radosť z toho, že vieme, odkiaľ a od koho to, čo si zaopatríme, pochádza. Niet nad osobné vzťahy so svojím "obchodníkom". Želám vám šťastný a dobrý výber.

Zazimovali sme

Domček aj záhradu.

Predminulý víkend tesne pred padnutím prvého snehu som pozbierala posledný mangold z našej záhradky. Týždeň na to som objavila ešte 2 mini jesenné tekvice, vytrhala obrovské pahýle s kopou zelených rajčín a začala pripravovať záhradu na zimu. Teda, pripravovať, poďakovala som za úrodu a popriala jej pekný zimný odpočinok. Žiadnu špeciálnu starostlivosť jej nechystám. Určite ju budem chodiť pozerať, trošku ju ešte poopatrujem a pokiaľ budú na mňa otužilé byliny ešte chvíľu svojou zeleňou útočiť, oberiem, čo nezakryje sneh. Počas neskorej jesene pozbieram ešte malé zelené loptičky kelu a poľníček. Potom vyhlásime zimný oddych a ja začnem veľmi pomaličky chystať nový osevný plán – samozrejme, na papieri.

Máme za sebou prvú záhradnú sezónu. Avšak na našom pozemku neprechádza zmenami iba záhrada. Tá je naším neplánovaným bonusom. Prím hrá stavba domčeka. Ak sa podujmete k stavbe domu (podotýkam vlastnými silami a rukami), neubránite sa rôznym pocitom, ktoré budú vašou mysľou aj telom prechádzať. Impulzy sú to veru všakovaké a väčšina je rýdzo pozitívna. A tak, ako bude vaša stavba rásť, budete si permanentne miešať dávku vlastnej chémie, pracovať s vlastnou fantáziou a dávkovať si svoje sny.

Na začiatku sa ponaháňate s metrom a špagátmi z rohu na roh. Zameriate. Doveziete si malý bágrik, porýpete v zemi a vykopete prvé veľké jamy. V tejto fáze analyzujete pôdu a hútate, čo v nej dokáže rásť, aká bude, googlite a študujete pôdne druhy (toto samozrejme neplatí pre tých, ktorí vysejú trávnik, zasadia tuje a majú zaděláno). Objednáte prvý betón, prídu maníci s joystickom na ovládanie pumpy a zalievate. O nejaký čas na to lejete ďalší betón a máte hotové základy. Konečne sa poprecházdate po vlastnom dome. Je čas a vy kladiete prvé základové kamene – jeden žena, druhý muž – každý na opačný roh domu. Začína fáza – "rastieme".

Je to bomba! Slnko praží (sme na juhu, takže väčšinou až moc), betón okolo sála ešte viac, ale pokračujete. Šaškujete v budúcej kuchyni. Občas si ublížite a prídete k pracovnému úrazu. Pálite asfalt, hasíte smäd a každý deň sa tešíte.

Medzitým varíte dobroty z biozáhrady. Pečiete koláče a zavďačujete sa nimi susedom, že vám požičali, vybavili, pomohli.

Mirabelkový koláč a tvarohová bábovka

Vozíte tvárnice, drevo, zohýbate železo, lejete ďalší a ďalší betón. No a za nejaký čas sa už v dome nevidíte. Múry sú vyššie ako vy. Končí fáza "dívaj sa kam stúpaš" a začína fáza "dávaj pozor na hlavu".

Domček sme pod strechu tento rok nedostali, ale aj tak sme spokojní. Nestresovali sme, ani neplánujeme. Po zime pokračujeme.

Na mačaciu nôtu

Vždy keď niečo odchádza, niečo nové prichádza. Alebo – niekto. Po lete sa u nás objavil kocúr a čiastočne sa u nás udomácnil. Odkedy sú z nás dedinčania, ak náhodou nespotrebujeme nejaké potraviny, vždy zvyšky jedla, ktoré neputujú na kompost, šupnem na dvor a do rána sú preč. V lete som skúsila inú taktiku a presunula som zvyšky bližšie k domu. A tak raz, jeden večer po naložení misky, ma prekvapil krásny tigríček. Jedol a kukal na mňa. Nechala som ho v tichosti dojesť. Na druhý deň už bol väčším kamošom a odvážil sa nechať sa pohladiť. No a na tretí deň sa tisol rovno do domčeka, aby si poobzeral kuchyňu. Bez drzosti a bez ostychu, nebál sa a len si spokojne priadol. Takže, máme kocúra! Nie permanentne, len z času na čas. Náš externý stravník s nami pri teplom počasí cez víkendy strávil raňajky a niekedy aj celé dopoludnie.
Okrem nášho tigra prichádzajú večer za tmy aj čierny kocúrisko od suseda sprava, alebo bielošedý kocúr (mačka?) od suseda zľava. Skrátka, plná mačacia premávka. Kto prv príde, ten prv melie! Zverinca nikdy nie je dosť a to čo nechcú mačky, príde dojesť ježko. A aby tomu všetkému nebol koniec, občas sa objavia aj slimáky bez domu (na ktorých si podľa mňa pochutnáva ježko).

Náš Sraľko

Udomácniť si mačku prináša aj svoje benefity – kocúr nám už nosí svoje trofeje a tak sme na rohožke objavili zvyšky myší, perie či malého potkana. Občas nám príde ukázať aj položivú myš, s ktorou sa ešte pred nami hrá. Prehadzuje si ju v labkách, posúva a celý čas pritom pozerá na nás a mlčky sa hrdí, čo nám doniesol, aby sme kukali. Mačací dozor sa pred zimou bude hodiť a myši sa vďaka kocúrovi budú držať opodiaľ. Neuveriteľné a nádherné, ako sa nám kocúr za našu pozornosť a starostlivosť odvďačuje. V prírode je fakt všetko jedným veľkým zázrakom – absolútne dokonalé.

Najlepší objav sezóny

V záplave sezónnych tekvicových receptov v našich kuchyniach a na foodblogoch pokračujeme. Kam sa pozriem, tam vládne oranžová farba a tekvicové hody. Všetkých chválim: varíme a žijeme sezónne – výborne!

Ešte predtým, ako Martinka uverejnila recept na tekvicovú polievku s kokosovým mliekom, mala som vyhliadnutú veľmi podobnú alternatívu. Po jej uverejnení sa mi do exotickej tekvicovej polievky až tak veľmi nechcelo, preto som latentne hľadala alternatívu (nie preto, že by sa mi Martinkina polievka nepáčila, to ani náhodou!). Sem tam sa mi stáva, že je v mojej kuchyni všetko inak, ako si pôvodne naplánujem a na poslednú chvíľu preplánujem sama seba. Zrejme je niekedy tá druhá Katka vo mne silnejšia, ako tá prvá. Ale, všetko je tak, ako má byť a nebyť zmeny plánu v tomto prípade, ochudobnila by som samú seba a môjho muža o fantastickú verziu tekvicovej polievky. Pre mňa osobne, najlepšia variácia na tekvicovú polievku akú som doteraz jedla.

Tekvicová polievka z kuchárskej biblie – vrchol sezóny

zdroj: The Silver Spoon

Pred časom som sľúbila, že receptov z publikácie The Silver Spoon budem uverejňovať viac a aspoň takto sa s vami podelím o toto moje zlato v kuchyni. Otvorila som knižku, nalistovala v registri Pumpkin a bolo jasno. Neváhala som ani sekundu a už som knižku kládla na stôl v kuchyni a chystala si suroviny.

Suroviny (rozpis verný originálu):
jesenná tekvica – 0,5 kg
zemiaky – 3 ks
mlieko – 1 l
čerstvá šalvia (ja som použila asi 5 vrcholov sušenej verzie)
šľahačková smotana – 100 ml
čerstvý chlieb (originál žiada country-style bread)
parmezán
soľ, čierne korenie

Ja som sa obišla iba s tekvicou, zemiakmi, mliekom (cca 0,5 l), vodou, sušenou šalviou, soľou a naozaj iba troškou čierneho korenia. Chlebík sme si dali ako prílohu, nie priamo do polievky ako žiada originál a vynechali sme aj parmezán i šľahačkovú smotanu.

Postup: 
Dajte zohriať mlieko. Do horúceho mlieka pridajte nakrájanú tekvicu, zemiaky, pridajte šalviu a nechajte dusiť (cca 40 minút), kým sa zelenina nerozpadá (v origináli zo Silver Spoon pridávajú soľ a čierne korenie už v tejto fáze, ale ja vždy nechávam prejsť chute zeleniny kým sa varia a dochucujem až vo finálnej fáze). Podľa potreby a finálnej hustoty, ktorú chcete dosiahnuť, pridajte mlieko alebo vodu. Vyberte lístky šalvie, rozmixujte dohladka, pridajte šľahačkovú smotanu, nechajte zohriať. Ja som šľahačku nepridávala, aby bola polievka jemná. Pred podávaním ochuťte soľou a čerstvo mletým korením. Servírujte s plátkom chleba položeným priamo na polievku a na vrch nastrúhajte parmezán.

Dobré drobné rady:
Toto je jeden z mála druhov polievok, ktoré odporúčam jesť priamo po uvarení. U väčšiny polievok sa potrebujú chute poriadne premiesiť a čím dlhšie polievky stoja, tým sú chutnejšie. Táto polievočka je fantastická ihneď. Po odstátí v polievke získavajú chuťovú prevahu zemiaky, čo nie je na škodu veci, ale ak si chcete užiť tekvicovejšiu časť polievky – pustite sa do nej s chuťou hneď po zložení zo sporáka.

Polievka je fantasticky vyvážená, zemiaky jej pridali jemnosť a zemiakový škrob v spojení s tekvicou vytvoril fantastickú chuť aj konzistenciu. Jednoduchá, neprekombinovaná – akoby stvorená pre naše chuťové bunky. V skutku, pre nás doma, vrchol sezóny.

Stále sezónne – štrúdľovanie (II.)

Zrejmä je to obdobím a ročnými cyklami, ale moje telo evidentne funguje každým rokom veľmi obdobne. Samo si diktuje, čo by si dalo, čo mu chýba a z čoho by malo radosť – vždy v nadväznosti na ročné obdobie. Vďaka týmto cyklom sa u mňa rokmi vyvinuli jedlá, ktoré zvyknem pripravovať iba v danú ročnú dobu. Patria v mojom jedálničku k sezónnym záležitostiam a inokedy sa mi ich robiť nežiada. Keď vonku trochu poklesne teplota, chce sa mi tráviť v kuchyni viacej času a vyhrať sa so zložitejšími jedlami. Variť a piecť chutné a voňavé jedlá, čo zahrejú a prevoňajú dom.

Presne v tomto období dostávam chuť na štrúdľovanie. Predstava zabalenia voňavých plniek do fajnového cesta je presne typ dezertu, čo sa mi na tieto dni hodí. Kupované lístkové cesto má do mojej kuchyne zákaz vstupu, kysnuté štrúdly sa mi spájajú s Vianocami a tak prichádza čas na pravú domácu ťahanú štrúdľu. Riadne som sa interne pobavila, keď som sa vrátila k svojmu minuloročnému štrúdľovému príspevku a zbadala dátum. Tohtoročné ťahané štrúdly som piekla skoro na deň presne. Tomu sa hovorí "trefa"!

Jesenné štrúdly na 3 spôsoby – jablkovo-orechová, tvarohovo-hroznová a stredomorská

Recept na prípravu cesta aj postup prác nájdete v mojom minuloročnom príspevku. Po ročnej prestávke a žiadnom tréningu medzitým môžem úprimne povedať, že tohtoročná príprava bola ešte jednoduchšia a rýchlejšia, ako tá predošlá. Výroba plniek vám zaberie viac času, ako hrajkanie sa s cestom.

Tento rok sa mi chcelo pohrať sa trochu viac s príchuťami. Dve základné suroviny boli jasné – jablká a tvaroh. Nad treťou som hútala, či sa pustiť do mletia maku, lúskania orechov, ... až som sa vrhla na netradičný a pomerne exotický experiment. Hop alebo trop, rozhodla som sa skúsiť Mediteránsku štrúdľu, ktorej hlavnou zložkou je jesenná tekvica.

Jablkovo-orechová štrúdľa

Suroviny: 
Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)
Jablká (použila som 8-9 malých kusov)
Vlašské orechy (nasekané nahrubo)
Hnedý cukor (podľa potreby a chuti)
Citrónová šťava
Klinčeky, škorica

Postup:
Jablká ošúpte, postrúhajte na uhorkovom (plátkovom) strúhadle. Pridajte k nim tmavý cukor, ochuťte rozdrvenými klinčekmi, pridajte trošku škorice a citrónovej šťavy. Chuť plnky si dolaďte podľa svojich preferencií, u mňa mierne prevažovala chuť klinčekov, škorica chuť iba dopĺňala. Jablkovú zmes vrstvite na už natiahnuté a štrúhankou vysypané štrúdľové cesto. Keď budete mať plnku rozvrstvenú, nasypte na vrch nahrubo nasypané orechy. Štrúdľu zaviňte, premiestnite opatrne na plech s papierom na pečenie a potrite rozpusteným maslom.

Tvarohovo-hroznová štrúdľa

Suroviny:

Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)

Tvaroh – 500 g mäkký hrudkovitý
Cukor (podľa chuti)
Citrónová šťava
Tmavé hrozno (vykôstkované)

Postup:
Tvaroh zmiešajte s troškou cukru, pridajte citrónovú šťavu a ak chcete, aj kôru z citrónu. Dolaďte chute a plnka je hotová. Navrstvite ju na natiahnutý a strúhankou vysypaný plát cesta. Tvarohovú vrstvu posypte vykôstkovaným hroznom. Zaviňte, premiestnite na plech a poriadne potrite roztopeným maslom.

Stredomorská štrúdľa (tekvicová)
(inšpirácia: http://mydailypumpkinrecipe.blogspot.hu/2008/12/mediterranean-pumpkin-tart.html)

Z detstva si pamätám pečenú jesennú tekvicu. Nakrájanú a mesiačiky, poukladanú na plech, jednoducho upečenú – jedli sme ju len tak. Bola sladučká a rozpadala sa v ústach. V štrúdli s voňavým korením som si ju predstaviť nevedela, ale kto neskúsi – nevie. Chce to trocha odvahy. Musíte byť pripravení aj na to, že vám takáto štrúdľa chuťovo nemusí vyhovovať. V porovnaní s originálnym receptom som vynechala nové korenie – to už bolo na mňa priveľa experimentu.

Suroviny na plnku:

Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)

Tekvica

Hrozienka

Škorica, klinčeky

Hnedý cukor

Postup:
Tekvicu očistite, nastrúhajte na rezančeky. Pridajte tmavý cukor a hrozienka vopred namočené vo vode. Ochuťte klinčekmi, škoricou. Nebojte sa pridať viac korenia, potrebujete, aby plnka bola výrazná a prebila chuť zeleniny v tekvici. Zaviňte, potrite maslom a dajte piecť.

Dobré drobné rady:
Mediteránsku štrúdľu odporúčam nechať min. 1 deň odstáť. V prvý deň z nej ešte pomerne silno cítiť zeleninu z tekvice, ale na druhý deň už tekvica získa chute a vône korenia.

Ak ešte stále máte vnútorné zábrany pred ťahaným cestom, zbavte sa ich! Ťahané štrúdľové cesto si rešpekt určite zaslúži, to však nie je dôvod, prečo sa doň nepustiť. Aj staré mami sa ho museli naučiť. Navyše, po prvom pokuse môžete zistiť, že práca s ním je veľmi jednoduchá. Verte mi, naozaj, je to zábava.

Sezónna zelenina – TEKVICA / DYŇA

Posledný týždeň cestou autom domov tipujem, kedy bude úplná tma, v ktorej dedinke ma zastihne alebo či stihnem dôjsť domov pred úplným zotmením. Samozrejme, každým dňom sa stmieva o chvilinku skôr, ale keďže je len október, stále sme na tom s množstvom denného svetla dobre. O dva mesiace bude situácia úplne iná (ale samozrejme, to sa už všetci budeme tešiť na Vianoce). V aute už teraz musím dávať väčší pozor na všetky neopatrné zvery, čo sa za tmy začínajú potulovať. Na šťastie, zatiaľ na mňa gúľajú a svietia očká iba vyplašené mačky (a nech to tak aj ostane). 

Včera cestou domov z mesta som si naplno uvedomila ďalšiu nádhernú črtu jesene. Keď človek žije v meste, ktoré neustále pulzuje množstvom energie, mnohé krásy života mu unikajú a nemá šancu si ich uvedomiť a naplno precítiť. Na jaseň totiž prichádza pokoj. Je ho cítiť tesne pred zotmením. Ľudí i zvery zaháňa zima do tepla a tak je vonku omnoho väčší kľud. Dedinka tak stíchne a vidieť rinúci sa dym z komínov – teplo domova. Doslova – len, nie vždy je to vôňa. Ľudia na dedine kúria či spaľujú kadečo, a tak nie je cítiť iba voňavé drevo, ale aj uhlie, plasty a neviem čo ešte (najmä, nechcem vedieť). Nech je ako chce, smrad a smog mesta je stále väčší a horší hnus.

Naša záhradka nám stále plodí a ja pomaly oberám jej posledné plody. Cvikla je vytiahnutá, mrkva takmer tiež, pár otužilých rajčín sa rozhodlo ešte dozrievať, dokonca aj červený dyňa nahodila ďalší malilinký melónik. Čomu sa veľmi teším je, že sa nám rozbehli na jeseň bylinky, začali klíčiť a rásť a mňa čaká druhá várka koriandra (po samovýseve z letných kvetov/plodov). Darmo, príroda je mocná čarodejka a všetko čo robí je jedinečné a absolútne dokonalé.

Tekvicové gnocchi – čisto domáce

Z jedného malinkého semienka oranžovej tekvice zasiatej na jar nám vyrástol jeden parádny koreň. Som zvedavá ako ho budem o pár týždňov likvidovať, lebo mám silný pocit, že to bude ako v rozprávke: "...ťahali repku ťahali, ale nevytiahli". Tento silák koreň nám tento rok dal 7 parádnych oranžových tekvíc a ja ich postupne spracovávam. Pri veľkosti 50 cm / kus a dvoch stravníkoch to v skutku až tak rýchlo nejde. Dnes sa mi zachcelo trošku sa vyhrať v kuchyni a servírovať taliansku kuchyňu. Nech sa páči, fajnové a žiarivé tekvicové ňoky. Nechajte sa opantať ich farbou, predstavte si ich chuť, vôňu šalvie. Stále sa vám nechce vyhrať sa s cestom?

Suroviny: (bez udania pomerov surovín, všetko, přiměřeně) 
oranžová tekvica (akú máte: maslová, hokaido, iná)
hladká múka
vajce
soľ, muškátový oriešok
maslo
šalvia (čerstvá alebo sušená, ja používam zvyčajne sušenú)
parmezán (čerstvo nastrúhaný)

Postup:
Očistenú tekvicu nakrájajte na kocky a dajte dusiť s minimom množstva vody. Nesolila som, ani inak neochudovala, nech vynikne prirodzená čistá chuť zeleniny. Vody dajte len toľko, aby vám tekvica neprihorela, lebo vody sa budeme potrebovať pred prípravou cesta čo najviac zbaviť. O 15 – 20 minút by mala byť tekvica rozvarená. Ak uznáte za vhodné, môžete ju ešte rozmixovať (ja som nepotrebovala). Premiestnite ju na nerezové sitko a nechajte 15 –30 minút odkvapkať a vychladnúť. Pripravte si pracovnú dosku, nasypte na ňu hladkú múku, priadajte tekvicu, vajce, soľ a pridávajte múku podľa potreby, kým nebudete s konzistenciou cesta spokojní. Múky nesmie byť priveľa, aby ňoky neboli tuhé. Naopak, nesmie jej byť ani málo, aby sa vám úplne nerozvarili a neboli vodnaté. Postupne z cesta odkrajujte kúsky, z ktorých si rukami vyvaľkajte hada, porežte nožnom na menšie dieliky. Gnocchi môžete nechať v tejto podobe, alebo môžete s tvarovaním pokračovať. Z každého odkrojeného dielika vytvarujte guľku a následne ju rozpučte a natvarujte vidličkou. Gnocchi si ukladajte vždy na pomúčenú dosku alebo tácku, cesto je pomerne lepivé. Hotové načančané ňoky dajte variť do veľkého množstva osolenej vriacej vody. Neodbiehajte, varenie trvá iba chvíľu, kým ňoky nevyplávajú na povrch, zvyknú rýchle vykypieť. Medzitým si v panvici nechajte rozpustiť maslo, pridajte k nemu precedené uvarené ňoky. Podľa potreby osoľte a pridajte šalviu. Ihneď servírujte a posypte čerstvo nastrúhaným parmezánom.

Dobré drobné rady:
Nech si hovorí kto chce čo chce, robiť gnocchi podľa receptu so stanovenými pomermi surovín je podľa mňa blbosť. Každá zelenina (zemiaky, tekvica) má iný obsah vody. Detto ricotta, ak robíte ňoky z nej. Každá múka sa správa inak a potrebuje iné množstvo vlhkej hmoty. Každé vajce potrebuje rôzne množstvo múky. Každá zelenina po pridaní soli sa správa inak. Spracovávať cesto inak ako priměřeně, priměřeně je jediná správna cesta. Pri ňokách cesto treba precítiť, najmä rukami. Pridať hento alebo tamto, vždy podľa aktuálnej potreby. Trošku praxe budete určite potrebovať, ale nikto učený z neba nespadol.

Domáce ňoky (alebo ňuchy, ako im my doma zo srandy hovoríme) nie sú zázrak na počkanie, ale ak im raz prepadnete, iné už do vlastnej kuchyne nepustíte. Ich čistá chuť vás prebije. Kupovaný polotovar vám môže ňokovanie vo vašej kuchyni uľahčiť, ale to musíte byť vnútorne vyrovnaní s tým, že jete produkt vyrobený z "čerstvých" zemiakov, ktorý vydrží v regáli (nie chladiaku!) takmer rok. A to moc kosher a bez chémie nebude.

Purpurové francuzáky

Vonku je čarovne. V noci občas poprší, cez deň je slnečno, sem-tam sa objaví nejaký mráčik, ale čo je najskvelejšie, teploty sú stále fajnové, takže sa počas dňa nemusíme babušiť. Naopak, niektoré rána už bývajú vcelku chladné, vtedy je najlepšie ostať v teplej posteli a poriadne sa vyhriať do ďalšieho krásneho dňa. So znižujúcimi sa teplotami bude kalorická hodnota našich pokrmov rásť a my sa viac sústredíme na výdatné jedlá, čo zahrejú. Tak to má byť, kopírovanie sezóny a prispôsobovanie sa jej aj jedálničkom by malo byť prirodzenou súčasťou každej racionálnej domácnosti. Netreba na to mať žiadnu vysokú školu, stačí sa riadiť vlastným telom a potrebami. Jediné čo k tomu treba je vedieť počúvať sa a vyhodnocovať vlastné procesy. Aj metóda pokus / omyl je viac, ako ignorácia.

Sezónna zelenina – CVIKLA

Čas purpurovej je tu! Cviklu mám veľmi rada, ale na jej skutočnú hodnotu a čistú chuť som si pár rôčkov musela počkať, kým som ju nezačala spracovávať vo svojej vlastne kuchyni! Pre mňa je cvikla podklad. Má fantastickú farbu, jedinečnú, sladkú a čistú chuť. Cvikla je doslova vitamínová bomba plná antioxidantov a výživných prvkov.
V slovenskej kuchyni je podľa mňa cvikla absolútne nedocenená zelenina. Všetci si z detstva pamätáme iba nakladanú cviklu s chrenom alebo sterilizovanú cviklu v sladkokyslom náleve (nakrájanú na kocky, hranolky, vlnovkové hranolky alebo beztvaré plátky), ktorú nám podávali ako šalát v školských jedálňach. Maximálne sa ešte cvikla dávala do skvelého boršču a tam jej využitie v našich chotároch končilo. Dodnes neviem pochopiť prečo, keďže je to plodina nenáročná na pestovanie. Urodí sa na juhu aj na severe a muselo jej byť v minulosti naozaj dostatok. Nejako upodozrievam našich predkov, že ju používali ako kŕmnu zeleninu pre zverinec. Ale môžem sa mýliť, všetko bolo inak a len si nechceli špiniť ruky. Našťastie, v tomto sa doba zmenila v dobrom a dnes už viacerí varíme cviklu bežne.

U môjho muža mala cvikla od detstva STOPKU, ale vďaka minuloročnej dovolenke a jeho objednávke dusenej zeleniny došlo k dramatickej zmene, kedy prvý raz ochutnal cviklu inak ako nakladanú. Odvtedy jedlá s cviklou označuje za geniálne. Takže, vďaka grécky kuchár aj pani hostiteľka – už môžeme doma cviklu pokojne a s chuťou servírovať! 

Francúzske zemiaky s cviklou

Francúzske zemiaky sú pre mňa jedlom, ktoré by som mohla jesť hocikedy. Samozrejme, bavíme sa o domácej verzii francuzákov, nie o pokusoch v rámci obedových menučiek. Francúzske zemiaky sú vždy chutným, voňavým a výdatným jedlom. Originál Frantíci by síce nad našou verziou francúzskych zemiakov zalamovali ruky, ale povedzte, nemáte ich radi? Nepripomínajú vám detstvo a domov?
Keď sme boli malí, mali sme pani susedu, ktorá sa s nami z času na čas prišla podeliť o svoje chutné výtvory z kuchyne. Bývala hneď vo vedľajších dverách a vždy keď sme sa vracali domov, na spoločnej chodbičke rozvoniavala jej kuchyňa. Z jej jedál si pamätám najfantastickejšie francúzske zemiaky, vynikajúcu podbitú fazuľovú polievku z obrovskej fialovej fazule a jablkový koláč. Tieto 3 jedlá mi utkveli v pamäti, a ich vzhľad i chuť si viem vyloviť. Neskutočné, vynikajúce, dokonale dochutené tým najcennejším korením – veľkým srdiečkom a láskou.

V našej rodine pripravoval francuzáky otec. Teda, tak si to pamätám odkedy som začala stravu a deľbu práce v domácnosti registrovať. Francuzáky našej susedy sme mali ochutnané všetci, ale nikdy sme neprišli na ten grif ako na ne, takže ostali nedosiahnuteľné. Roky som skúšala a testovala, v čom by mohlo tajomstvo vláčnych, šťavnatých a krémových zemiakov spočívať. Dalo mi to zabrať opustiť tradičné postupy odkukané od otca a vydať sa inou cestou. Kto sa však nebojí, ide do lesa a môže si doniesť cenné ovocie. Finta je odhalená: Vláčne zemiaky – Vitajte!

Spomínam si na francuzáky zo školy, ku ktorým sa podávala zvyčajne cvikla alebo kyslé uhorky. Tak mi raz napadlo, prečo nedať cviklu priamo k zemiakom. Zakomponovala som ju k ostatným surovinám a piekla. Francúzske zemiaky takto pečiem z času na čas, keď mám cviklu alebo chuť. Za mňa – delikatesa. 

Suroviny (množstvá si zvoľte sami podľa veľkosti pekáčika a množstva stravníkov):

zemiaky

vajíčka – uvarené natvrdo

klobása (najlepšie domáca alebo poctivá z iného overeného zdroja, napr. z trhoviska)

cvikla

cuketa (zvyčajne nedávam, ale ja som ju pre tentoraz prišupla, jednoducho, chcela do francuzákov!)

šľahačková smotana

soľ, čierne korenie (čerstvo namleté)

olivový olej (na vymastenie pekáča)

Postup:

Očistite si zemiaky aj cviklu. Vajíčka uvarte natvrdo. Všetku zeleninu, vajíčka aj klobásku si nakrájajte na kolieska. Pekáčik vymastite olejom, ukladajte – zemiaky (+ soľ, peper), cviklu, vajíčka, klobásku, zemiaky a dookola. Končite vrstvou zemiakov. Všetku zeleninu prelejte šľahačkovou smotanou. Vrchnú vrstvu zemiakov po preliatí osoľte, okoreňte. Pekáčik prikryte vrchnákom či alobalom a dajte piecť na 180 °C. Ja pečiem min. 60 minút prikryté a potom, keď sú zemiaky hotové (skúšam nožom) ich ešte odkryté dopekám 10-20 minút, kým sa na povrchu neopečú do zlatista. 

Dobrá drobná rada:

Ak chcete experimentovať s vašou tradičnou receptúrou, kúste niekedy pre zmenu pridať pór – dodá im veľmi jemnú cibuľovinovú chuť, šťavnatosť a svojskú pikantnosť.
Aj cuketa sa mi vo francuzákoch osvedčila. Jedlo odľahčila a osviežila.

Sme na konci a je čas na odhalenie tajomstva. Pýtate sa, v čom bol fígeľ? Smotana! Jedine šľahačková, s čo najväčším obsahom tuku, čo najhustejšia (škoda, že náš trh poriadne hustú smotanu neponúka!) a hlavne veľa. Nech vám ani nenapadne rozšľahať v nej vajíčko. Pekne, tak ako je, smotanou preliať zemiaky – po upečení budú fajnovo šťavnaté, krémové a smotana sa do nich nádherne vpije. Ak vám počas pečenia bude bublinkovať, ste na dobrej ceste. Vyskúšajte.

Ako varievali cviklu vaše mamy? Pamätáte si nejaké cviklové jedlá z vášho detstva?

MASLO – časť II.

Avizovala som, že v osvete budeme pokračovať a ani som netušila, ako skoro to bude. Krátko po tom, čo som napísala na tému "maslo", som sa dostala k viacerým veľmi zaujímavým stránkam, ľuďom, článkom. Som človek, čo verí v energiu. Energiu ľudí, vecí, duše – proste všetkého, čo je okolo mňa viditeľné aj neviditeľné. Jednoducho, vyslané signály zapôsobili a vrátili sa ku mne, tak je čas poslať ich naspäť, napr. aj k vám.

1) Už dlhšie som viedla komunikáciu s Katkou zo Sashe a cez jej FB stránku som sa dostala na veľmi zaujímavú webku viescojes. Autor webky Simon Kolár píše veľmi aktuálne o témach, ktoré ho štvú. Posúva svojim čitateľom informácie o potravinách, životnom štýle, ofajčoch na trhu. Je veľmi fajn si prečítať a vedieť, že veci, ktoré štvú mňa vytáčajú viacerých, sú rozhodnutí o nich písať, diskutovať a hlavne rýpať (v dobrom) do zadubencov, čo si súčasný stav ešte neuvedomili. Vďaka ti Simon.
U Simona si môžete prečítať krátky článok o masle a o zavádzaní spotrebiteľa obalmi.

Dobrá drobná rada:

Čítajme obaly. Nie je všetko pozlátko, čo sa bliští. Preto ak raz niečo vložíme do nákupného vozíka, bude to naše slobodné rozhodnutie. Len my sami vieme ovplyvniť, čo jeme. Nadávať je zbytočné, lebo môžeme vynadať akurát sami sebe. 

2) Asi 2 týždne dozadu som natrafila na web a časopis dTest. Väčšina informácií na webe je uzamknutá a podmienená predplatným, ale pre rýchlu orientáciu, čím sa dTest zaoberá, vám poslúži dosť. Ide o vydavateľa, ktorý sa zaoberá testovaním – rôznych produktov, potravín, služieb. Nespornou výhodou tohto časopisu je, že je úplne bez reklamy. A to sa počíta! Samozrejme, realizované testy sa týkajú českých výrobkov, ale čítanie je to naozaj zaujímavé.

Keď som webku objavila prvý raz, prečítala som si vtedy pár útržkov a na webku za pár dní v množstve informácií pozabudla. Ale darmo, zákonitosti akcie–reakcie fungujú a webka sa ku mne vrátila prostredníctvom Cuketkovho blogu. A tak som sa ocitla znova na ich stránke, stiahla si ich 2 hodnotenia, aj jedno elektronické vydanie ich časopisu. Grátis, výmenou za mailovú adresu (budúci mailing je možné kedykoľvek zrušiť). Jasné, ide o marketingový ťah ako nalákať spotrebiteľa na predplatné, ale jedným z testov bol test masiel (čo viac som si mohla priať). Ak sa preklikáte cez všetky možné linky v cuketkovom článku, môžete sa k testom dostať aj vy a prečítať si, ako sú na tom české maslá. Ako by obstáli v teste tie slovenské netušíme, ale veľa sa dá z daného testu vyčítať, mnoho nového dozvedieť a aplikovať na naše podmienky. Takže, to čo som pri prvej časti o maslách iba načrtla, je v teste dokázané exaktne – jedna vec je hodnotenie senzorických vlastností a subjektívne dojmy, druhá sú laboratórne testy. Zaujímavé čítanie, všetkým vrele odporúčam.

Dobrá drobná rada:
Čítajme obaly ešte pozornejšie!! Všímajme si názvy i popisky, zloženie, dátum výroby a spotreby, krajinu pôvodu, krajinu, v ktorej sa výrobok balí. Tieto informácie nás už pri nákupnom rozhodovaní môžu navigovať. Že na to nemáme čas? To je ako keby sme povedali, že nemáme čas na seba! A to je najvyšší druh sebaklamu. Neodrbávajme sa!











Najdôležitejšie, čo som si z testu odniesla, je pre mňa potvrdenie hodnoty masla. Maslo je čisto prírodný produkt! Je zakázané pridávať doň akékoľvek konzervanty, stabilizátory a iné E-fajnovosti. Samozrejme, nie je maslo ako maslo, pred samotnou kúpou treba veľmi dobre vyberať. Na privátne značky naozaj veľký pozor a pri značkových produktoch kupovať len overenú kvalitu, ktorá sa samozrejme v čase môže meniť. Neostáva nám nič iné, iba byť neustále v strehu. Veľa šťastia nám všetkým!

Je preč!

Definitívne. Leto nám odišlo.
Nevadí, bolo dlhé, nádherné, slnečné a poriadne teplé. Stačil jeden poriadne chladný deň minulý týždeň a akoby uťal, jeseň je tu! Výmena natvrdo. Listy žltnú a opadávajú, dni sa krátia, po západe slnka všetky kúty olizuje chlad. Našťastie – závany leta tu máme stále a dni sú ešte vždy prevoňané slnkom.
Leto nám nahradila nádherná jeseň a milé radosti, ktoré sa s ňou spájajú. Padajú gaštany. Aj orechy! Onedlho bude čas na zber šípiek, rýľovanie záhradiek, ranné hmly, kopy popadaného lístia, ... ale to ešte predbieham. Vôňu jesene mám veľmi rada, je špecifická. Chladno-teplý vzduch sa mieša s rannou vlhkosťou, cítiť posledné dozrievajúce plody a vône prírody.

Sezónne ovocie – JABLKÁ
Keď žijete sezónne, s jeseňou automaticky prichádzajú do vašej kuchyne jablká. Je ich nespočetné množstvo druhov, farieb, tvarov i veľkostí. Z ponuky na trhu i v sadoch si hádam vyberie každý. Chce to len nájsť to svoje osudové jablko a môžete sa ľahko preniesť do raja. Jablko je univerzálne ovocie vhodné na sladkú aj slanú kuchyňu i uchovávanie na zimu a veľa ponúka aj pri konzumácii za surova. Navyše, z hľadiska pôvodu potravín je pre nás absolútne ideálne. V našich geografických podmienkach je jablko doma a tak sa v našich bunkách a génoch určite objavujú informácie od našich predkov o tom, že jablká sú pre nás jedným z najvhodnejších a najprirodzenejších druhov ovocia. Preto by sme jablká do nášho jedálnička mali zaraďovať čo najčastejšie, neurobia nám žiadnu galibu.

Preferujem druhy jabĺk, ktoré si podľa vzhľadu a vône pamätám ešte z detstva. Samozrejme, týchto druhov je stále menej – je to ako hľadať ihlu v kope sena. Nie je to nemožné, ale chce to viacej času i energie. Neviem ako vaša, ale moja chuťová a čuchová pamäť je na tom omnoho lepšie ako tá mozgová, preto si viem mnohé chute a vône vybaviť hocikedy, keď si na ne pomyslím. Ovocie aj zeleninu nakupujem podľa čuchu, rovnako je to aj pri jablkách. Minulý víkend som v našich dedinských potravinách mala na výber z 2 druhov jabĺčiek. Jedny klasika Golden Delicius, druhé netuším. Tie neznáme ma pritiahli hneď na prvý pohľad a to som ešte netušila, ako nádherne budú voňať. Červeno-oranžovo-žĺtkavé s pásikmi a omamnou vôňou, čo sa šíri v celej kuchyni.

Jablkový koláč – Torta speziata alle mele
(zdroj: časopis La Cucina Italiana)
Tento koláč som objavila pred mnohými rokmi a odkedy som ho prvý raz ochutnala, automaticky si získal miesto medzi obľúbenými dezertami. Je jednoduchý, veľmi vyvážený, voňavý a rýchly na prípravu. Žiadne špekulácie – iba čisté chute. Na jeseň a na zimu ako stvorený.

Suroviny: 
180 g hladkej múky
180 g masla
180 g práškového cukru (kľudne môžete pár gramov ubrať)
3 vajcia
1 KL prášku do pečiva (bezfosfátový Alnatura, predáva DM)
kôra z citróna (bio)
mletá škorica (cca 1 KL)
štipka soli
2 jablká (originálny recept vraví: jabĺčka Golden Delicius)
trstinový cukor na posypanie
maslo a krupica na vymazanie a vysypanie formy na pečenie

Postup:
Zmäknuté maslo vymiešajte do peny s práškovým cukrom a štipkou soli. Pridajte vajcia a šľahajte. Následne pridajte preosiatu múku s práškom do pečiva, mletú škoricu, nastrúhajte kôru z bio citrónu. Cesto bude tuhšej konzistencie a možno trochu vytrápi váš mixér. Formu na pečenie si vymastite maslom, vysypte detskou krupicou a rozotrite do nej cesto. Očistite si jablká, nakrájajte ich na 2-3 mm plátky a naukladajte na povrch cesta tak, že jednu dlhšiu stranu do cesta zatlačíte. Jabĺčka posypte menšou hrsťou trstinového cukru – koláčik tak získa chrumkavosť a krásnu zlatistú farbu. Pečte vo vyhriatej rúre na 180 °C cca 45 minút. Koláč je hotový, keď pichnete do cesta špajlu a ostane vám čistá (pichajte do nejablkovej časti).

Dobré drobné rady:
Tento koláč nemá žiadne úskalia, môžete ho akurát prepiecť a potom bude suchý.
S jablkami Golden Delicius sa harmonicky dopĺňa, ale ak použijete inú odrodu (nie suchú) – bude koláč rovnako delikátny aj bez (Golden) Delicius.

Nech sú vaše jesenné jablkové hody sladké a voňavé. Krásnu slnečnú jeseň všetkým.