Keď sme boli deti, sviatky sme vždy trávili 3 rodiny pokope u starých rodičov, všeho všudy 10 ľudí. Na Štedrý deň niekedy poobede sme sa vždy u babky s dedom stretli s rodinou maminho brata a pustili sa do príprav. Každý rok sme nepísane súťažili, kto dorazí skôr, Kajovci či Viťovci. Striedalo sa to z roka na rok. Do okamihu, kým sme dofrčali každý z iného konca malého mesta, bola uvarená akurát zelenina na šalát, zemiaky a v obývačke stál holý stromček v stojane. Po postupnom či hromadnom príchode sme si akosi automaticky rozdelili úlohy a každý z nás
(malých aj veľkých) robil svoje. Väčšina dospelých sa napchala do kuchyne, čo dodnes nechápem, lebo bola naozaj úplne prťavá a napriek tomu, všetci sa vošli. Horšie to už bolo, keď sme z detí vyrástli a tiež sme sa chceli krútiť v kuchyni. Mamin brat nalieval dospelým štamprlíky a robil dobrú náladu a srandičky. Boli to chvíle, kedy sme sa všetci najviac nasmiali. Môj otec mal na starosti ryby – kapre. Od pitvania, čistenia a prípravy tej vyprážanej verzie. Mama mu pri obaľovaní asistovala a venovala sa aj iným prípravným prácam. Jej hlavným chodom, ktorý pripravovala, boli bobáľky. Mamin brat robil rybu na iný spôsob, ten ju naopak piekol a jeho žena mala na starosti kapustnicu. Mamin brat bol zároveň aj hlavný šalátmajster. Spraviť šalát pre 10 krkov znamenalo, že sme ho vždy robili do obrovského vajlingu
(vysvetl.: tak sa u nás na východe nazývala smaltovaná nádoba s dvomi uškami). Všetci ho pred podávaním na stôl museli ochutnať a každý hlásil, čo mu ešte chýba. Ja som mala na starosti prestretie sviatočného stola. S bratrancom sme často dumali, ako tento rok poskladáme servítky, aby sme trochu inovovali. Častokrát sa stalo, že sa servítky počas večere nepoužili, babka s dedom ich odložili, a tak sme zo sekretára vyťahovali rôzne edície vianočných servítkov a používali ich dookola. Ako decká sme tradične všetci spoločne zdobili stromček, dedo nás chodil kontrolovať, či svietia všetky svetielka a tiež chodil neustále kontrolovať stromec, či nestojí krivo, otáčal ho hore dolu a tešil sa z neho, aký je tento rok krásny. Otec, ako lesník a poľovník vždy zabezpečil, že sme mali na Vianoce krásnu borovicu. Babka počas toho, kým sme ako včielky pracovali na svojom rajóne išla do kostola a keď sa vrátila, mali sme asi hodinu na to, aby sme prípravy dokončili a zasadli k štedrovečernému stolu.
Dnes si neviem predstaviť, že by som si všetky prípravy nechala na Štedrý deň a tak si ich dávkujem pomaly a postupne. Preto s varením začínam v predstihu. Kapustnicu mávam hotovú deň-dva dopredu, aby stihla náderne vyzrieť. Šalát spravím deň vopred, aby zemiaky chytili slanosť a šalát sa chuťovo rozležal. A tak nám na Štedrý deň ostáva len vyzdobiť stromček
(čo je úloha môjho muža) a upiecť vianočnú štólu. Na prípravu štóly sa každoročne veľmi teším. Vôňa, čo sa rozlieha v kuchyni počas príprav, váženia, miešania, je nádherná. Pri príprave mi krásne hrajú vianočné pesničky a v podstate je pokoj. Poobede sa vyberieme na vzduch poriadne sa vyvetrať a keď sa vrátime domov, čakajú nás len drobnosti. Strčiť rybu do trúby, zabaliť darčeky, prestrieť stôl, vyleštiť jabĺčka, pripraviť orechy, naukladať všetko na stôl, dať si sprchu, obliecť sa a môžeme hodovať.
Želám vám všetkým, nech sú vaše Sviatky pokojné a plné lásky. Užite si všetky sviatočné jedlá, ktoré ste sami alebo pre vás niekto iný s láskou pripravovali. Šťastné a veselé pohodové Vianoce.
krasne citanie, Katka!ja tiez milujem tieto rodinne "sešlosti" :))) a zlate je to vysvetlenie slova vajling - u nas sa to bezne pouziva, ale dakujem za radu ako to interpretovat inym :D.. prajem ti nadherny Vianocny cas :)))
OdpovedaťOdstrániťMary, to máš tak s tými slovkami z jednotlivých krajov slovenska, je to vlastne krásne, že bobáľky sú napr. pupáky, opekance a niekde aj lokše! Vajling som počula nazývaj aj vandlík myslím, inak spisovne netuším ;-) Ale google vajling ovláda, aj obrázky vyhadzuje. Mám rada všetky rôzne iné slangové a regionálne slovká, čo nádherne obohacujú náš denný svet. Prajem rovnako aj tebe krásne vianočné obdobie - všetko naj.
OdstrániťVedela som, že nesklameš ;) Opäť nádherné čítanie, pri ktorom som sa tiež v myšlienkam a spomienkach presunula inam... slovo vajling je perfektné, aj u nás sa používa ;) Mimochodom minulý rok som ho v ba zháňala a nie a nie zohnať. Svokra zohnala červený, kúpila ho, ale potom v malackách či kde naďabila aj na bielu klasiku, takže minulý rok na vianoce som pod stromčekom našla dva vajlingy :-) jeden - červený ostal v ba, a druhý, kjrajší klasickejší mám v maďarsku - a šalát nerobím/nemiešam v ničom inom. Samozrejme množstvo je oveľa oveľa menšie, ale tiež si spomínam na časy, keď doma vajling so šalátom zaberal pol chladničky ;)
OdpovedaťOdstrániťAhoj Adusha. Keď mi Mary napísala, že ona slovo vajling tiež pozná, tak som trochu pogooglila a vieš čo som zistila? Že v maďarčine sa zrejme používa bežne, lebo mi vybehli hlavne maďarské stránky :-D Takže, super správa pre nás dve (ďalšie slovko do slovnej zásoby!). No, tak to pozor, u nás v detstve sa robil šalát do vajlingu, čo mal možno 60-70 cm v priemere, takže sa ho nikto nikdy nepokúsil dať do chladničky, ale rovno do chyžky. Šalátu vždy kopec ostalo, a aj keď sa rozdelil medzi 3 rodiny, jedli sme ho vždy celé sviatky a náš otec ho dojedal možno aj týždeň - kedy sme my ostatní už nemohli. Ja som vajling v Ba ani neskúšala zháňať, viem, že si ho kúpim buď v Maďarsku, alebo vo Viedni na Flohmarkte. Už som tam jeden pekný červený videla, ani neviem, prečo som si ho vtedy nezobrala. Červený som dovtedy nikdy nevidela - iba bielu alebo tmavú klasiku.
Odstrániť