Zobrazujú sa príspevky s označením sezónna zelenina. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením sezónna zelenina. Zobraziť všetky príspevky

4. júla 2015

Som do kelu

Tiež sa vám stáva, že máte obdobia, kedy si nejakú potravinu či surovinu zamilujete tak, že ju proste musíte mať? Osobne verím tomu, že si také obdobia naše ideálne telo čoto konkrétne vypýta samo, lebo vie, čo momentálne potrebuje doplniť. Mne sa to momentálne stalo s mladým kelom. Napriek tomu, že v zime je to jeden z mála zeleniny, ktoré nám doma vedia obohatiť skromnú ponuku koreňovej zeleniny, na mladý jarný kel som si musela počkať do jari a asi naň aj dozrieť. Tie svieže chrumkavé tmavozelené lístky na vrchu a vnútri svetlučké ... nádhera už na prvý pohľad.

Dnes mám pre vás 2 inšpirácie, jednu na chladné letné dni, kedy telo potrebuje zahriať a druhú na tie teplé, kedy sa človek chce jedlom príjemne osviežiť.


Kelový prívarok s údenou šunkou



Suroviny:
1 stredne veľký kel
1 cibuľa
250 g údeného mäsa (napr. kare)
rajčiny v konzerve
slnečnicový alebo olivový olej
kukuričný škrob na zahustenie
soľ
čierne korenie




Postup:
Cibuľku si nakrájame na drobno a necháme ju speniť na oleji. Kel očistíme a pokrájame na štvorčeky. Pridáme k cibuli spolu s nakrájaným údeným mäsom a chvíľu restujeme. Zalejeme trochou vriacej vody, pridáme rajčiny, čerstvo namleté čierne korenie a dusíme. Ak je to potrebné, dochutíme ešte soľou, väčšinou je údené dostatočne slané, takže soliť ani nie je potrebné. Dôležité je, aby sme kel úplne nerozvarili, udržal si konzistenciu a ostal al-dente chrumkavý. Nakoniec rozmiešame kukuričný škrob s trochou vody a kel jemne zahustíme. Podávame s omastenými zemiakmi posypanými čerstvými bylinkami alebo s čerstvým pečivom.



Morčacie mäso s mladým kelom, rajčinami a hrozienkami



Suroviny:

400 g morčacích pŕs

1 vajce

2 PL olivového oleja

nerafinovaná soľ (napr. himalájska)
zmes korenia pani Yoko od Sonnentoru

1 kg mladého kelu
4 jarné cibuľky

500 g rajčín

30 g hrozienok

čierne korenie

2 PL slnečnicového oleja

nerafinovaná soľ (napr. himalájska)




Postup:
Mäso umyjeme, očistíme a nakrájame na tenké 5 mm plátky. V miske k nakrájanému mäsu pridáme 1 vajce, korenie podľa chuti a poriadne rozmiešame. Na panvici rozpálime olivový olej a mäso sprudka opečieme. Keď sa mäso zatiahne, pridáme soľ, podlejeme trochou vody a udusíme prikryté do mäkka. Mladý kel očistíme, zbavíme ho tuhých stoniek a nakrájame na 2-3 cm veľké pásy. Rajčiny umyjeme a nakrájame na osminky, jarnú cibuľku na kolieska. Hrozienka opláchneme v teplej vode a dáme na chvíľu variť do vody. V hrnci rozpálime slnečnicový olej, urestujeme cibuľku, pridáme kel a sprudka opečieme. Pridáme rajčiny, soľ, čerstvo namleté čierne korenie a približne 3-4 minúty restujeme. Kel ani rajčiny nemajú byť rozvarené. K ľahko urestovanému kelu pridáme hrozienka a podávame ako prílohu k mäsu.




Dobré drobné rady:
- základom úspechu je nerozvariť kel, inak sa priblížite kelovej "brečke", ktorú si možno všetci pamätáme zo školských jedální. 
- akúkoľvek koreniacu zmes si vyberiete alebo namiešate, dôležité je, aby obsahovala kurkumu, ktorá sa k hrozienkovému kelu mimoriadne hodí  
- ja som použila koreniacu zmes pani Yoko od Sonnentoru, ktorá je síce určená primárne na tofu, ale mne osobne sa k morčaciemu mäsku veľmi hodila

Koreniace zmesi od Sonnetoru si naozaj neviem vynachváliť, už pri viacerých druhoch, ktoré som si odskúšala sa mi stalo, že sa mi ku konkrétnemu jedlu / surovine hodili ako "riť na šerbeľ". Odporúčam vám u Sonnentoru pre začiatok začať s testovacími sadami, budete tak mať možnosť vyskúšať veľa druhov, spraviť si prehľad a možno sa do niektorých tak ako ja zamilujete. Hmm, už teraz sa neviem dočkať cesty do mesta do nejakého bio obchodíku, kde si tú svoju ideálnu zmes poriadim.

17. marca 2015

Dvojfarebná – zelerovo-hokaidová

Darmo. Niektoré veci sa ani časom nemenia. Polievky sú moje a tie zimné zvlášť. Zahrejú a ulahodia oku. Najmä tie jemné, krémové. Páči sa mi zbaviť zeleninu jej tvaru a vytvoriť si konzistenciu podľa aktuálnej nálady. Raz hladučkú, inokedy s väčšími či menšími kusmi zeleniny. Mixnúť farby, trošku sa hrajkať, veď zima je dlhá.


Zelerovo-hokaidová polievka



Táto polievočka bola uvarená pre špecializovanú prílohu Fit život, ktorá vychádza 10x ročne ako príloha Hospodárskych novín, Nového času a Zdravotníckych novín. Kto nestihol papierové vydanie, tu je recept pre vás.

Suroviny:
1 buľva zeleru
1 stredne veľké hokaido
2 menšie cibule
2 kocky zeleninového bujónu bez glutamanu
olivový alebo slnečnicový panenský olej
kyslá smotana
soľ (nerafinovaná, napr. himalájska)
čierne korenie
tymián
petržlenová vňať


Postup:
Zeler a cibuľu si očistíme. Hokaido môžeme variť aj so šupkou, preto ho poriadne umyjeme a kôru zbavíme nesympatických častí. Keďže chceme docieliť dvojfarebnú polievku, každú zeleninu budeme variť zvlášť. Nakrájame si jednu cibuľu a zeler na väčšie kúsky a orestujeme na troche oleja. Zalejeme vodou tesne na úroveň zeleniny, pridáme kocku bujónu, soľ, čierne korenie. Rovnako si nakrájame aj druhú cibuľu a hokaido, orestujeme, zalejeme vodou, pridáme bujón, sušený tymián a osolíme. Zeleninu uvaríme do mäkka a následne každú zvlášť rozmixujeme. Servírujeme tak, že si najskôr naberieme jednu a následne druhú časť. Dozdobíme kyslou smotanou a petržlenovou vňaťou.  

16. augusta 2014

Z Dobrého jedla priamo na blog

Ak ste nestihli augustové vydanie časopisu Dobré jedlo s mojimi receptami, môžete sa tešiť, dnes vám jeden prezradím. Sezóna tekvíc, tekvičiek a cukín je u mnohých stále v plnom prúde, takže majiteľom záhrad, ktorým tieto veľké rastliny rastú ako z vody, často dochádza fantázia, čo z nich ešte v kuchyni vykúzliť. Moje tykve tento roku štrajkujú, ale ja viem prečo, takže všetko je ako má byť. Majiteľka záhrady má tento rok vyššie priority, tak i záhrada to vie a rastie si sama svojím veľmi pozvoľným tempom. Aj to môže mať svoje výhody. Ak nám vydrží teplé počasie a na jeseň príde babie leto, potiahneme spolu so záhradou sezónu čo najdlhšie. 


Cuketová polievka s bazalkou a oreganom 

(bezlaktózové, bezlepkové, bezvaječné)

Poviem otvorene a nemá to byť chvála do vlastných radov, lepšiu tekvicovú polievku som ešte neuvarila a nejedla. Ide o hustú polievku neobvyklej chuti. Spojenie pečenej cukety, čerstvých bylín a voňavého kokosového krému je osviežením v kuchyni počas dlhej cuketovej sezóny. Nás doma očarila a už sa tešíme na najbližšie repete.




Suroviny: (na 4 porcie)
500 g mladých cuketiek
1 stredne veľký pór
2-3 petržleny (podľa veľkosti)
1 l zeleninového vývaru (bez soli a glutamanu)
4-5 PL panenského olivového oleja
2 ks bobkového listu
čerstvá bazalka
čerstvé oregáno
nerafinovaná soľ (morská, himalájska, čierna)
kokosový krém/smotana na zjemnenie a dozdobenie




Náhrada za špeciálne suroviny:
Kokosový krém možno nahradiť kyslou smotanou, prípadne hustým bielym jogurtom, ale radím vám - nerobte to! Práve kokosový krém či smotana je kľúčovou surovinou, ktorá tejto polievke dodáva špecifickú chuť a robí ju jedinečnou.




Postup:
Dajte si predhriať rúru na 200 °C. Umyte mladé cuketky, odrežte oba konce a asi 450 g nakrájajte aj so šupkou na kolieska. Osoľte ich a nechajte ich na sitku “vypotiť sa”. Zbavíte ich tak prebytočnej vody a horkosti. Pekáčik si vymastite olejom, vložte do neho odkvapkané cukety, pridajte ešte 1-2 PL oleja, rukami dôkladne premiešajte a dajte neprikryté na cca 30 minút piecť, kým nezačnú voňať a chytať zlatavú farbu. Zvyšnú cuketu nakrájajte pomocou škrabky na zemiaky na tenké pásiky a sparte ju vriacou vodou, cca 2-3 minúty – bude slúžiť ako ozdoba pri podávaní. Očistite pór, petržlen a nakrájajte ich na kolieska. Do hrnca dajte zohriať 1-2 PL olivového oleja, pridajte petržlen a pór, osoľte a chvíľu na miernejšom plameni restujte. Pridajte zeleninový vývar, bobkový list a varte asi 15 minút. Predpečenú cuketu vsypte k zelenine s vývarom, pridajte nakrájanú čerstvú bazalku aj oregáno a varte ďalších 5 minút. Po uvarení vyberte bobkové listy a rozmixujte. Podľa potreby dochuťte soľou. Servírujte s pár plátkami sparenej cukety, dozdobte lyžičkou kokosového krému a pár lístkami čerstvého oregána.

5. marca 2014

Pesto, čo hotové je presto

U nás na juhu máme jar. Už pár týždňov a je čím ďalej tým zretelnejšia, krajšia a o pár dní bude aj farbistejšia. Travička sa bojácne zelená, začali kvitnúť stromy. Prvé jarné kvietky pomaličky odkvitajú a tak lúky a háje plné snežienkových kobercov prepustia miesto ďalším farebnejším druhom. Ak ste po zime vyhladovaní po čerstvých surovinách z nášho zemepisného pásma, stačí sa vybrať do lesa a pozháňať sa po medveďom cesnaku. U nás je teraz v najlepšiej kondícii. Prvé baby lístky sú mladučké, mäkučké, bez stopy húževnatosti – tak si všetci milovníci tejto divej byliny s chuťou a vôňou cesnaku môžu prísť na svoje. Medvedí cesnak má v rôznych kútoch sveta odlišné využitie. V Maďarsku si ho nasekajú len tak na maslový chleba, pripravujú z neho prívarok alebo ho používajú do pagáčov.


Pesto z medvedieho cesnaku 

(vegan)

Pripraviť si pesto z medvedieho cesnaku je hračka. Potrebujete akurát poriadny mixér (tyčový alebo sekáčik), pár základných surovín, ktoré možno nájdete aj v komore a o po pár minútach môžete mať na stole čerstvé pesto plné vitamínov a minerálov. Podávajte s cestovinami, ako pác k mäsku alebo dip k surovej či pečenej zelenine.





Suroviny:
mladé lístky medvedieho cesnaku
olivový olej
oriešky – použite skôr mäkšie druhy ako sú napr. kešu, pistácie alebo pínie
soľ
korenie – čierne korenie ako základ a ostatné koreniny podľa toho, ktoré vám vyhovujú
(nevegáni môžu pridať aj čerstvo strúhaný parmezán)

Postup:
Medvedí cesnak preberte a opláchnite. Nechajte ho poriadne odkvapkať, aby sa od vody vysušil čo najviac. Do hlbšej užšej nádoby nalejte olej, nasypte oriešky a postupne pridávajte lískty medvedieho cesnaku. Všetky suroviny pomixujte na čo najdrobnejšie. Osoľte, okoreňte. Podávajte ihneď alebo skladujte v sklenej fľaši v chladničke zaliate vrstvou oleja maximálne týždeň.

24. novembra 2013

Atmosféra mosonského trhu

SOBOTA je môj deň. Deň na malé rituály, včasné vstávanie a kúsok vzrušenie z toho, čo ma v ten deň prekvapí. Ešte predtým, ako odbije ôsma hodina ranná – auto mám zaparkované, vhadzujem mincu do parkomatu a vrhám sa do atmosféry mosonského trhoviska.

Sú trhy a trhy. Tento mini tŕžik v maďarskom Mosonmagyaróvári má svoje neskutočné čaro a veľmi príjemnú rodinnú atmosféru. Každú sobotu tu nájdete rovnaké tváre predajcov. Väčších či menších trhovníkov, skupinky, rodiny i babky či dedkov jednotlivcov – takmer všetci sú usmiati a najmä – núkajúci. Svoj tovar chcú naozaj predať a je to cítiť. Niektorí si ma už pamätajú, a tak radi ponúknu, čo majú v ten deň najlepšie. A to ma veľmi baví – mať osobný vzťah s predajcom je na nezaplatenie.

Ponuka tovaru je všakovaká, vždy závislá od sezóny (aj keď i tu nájdete pár trhovníkov, ktorí núkajú dovezené ovocie). Gro však tvorí sezónny tovar, výhradne domáceho pôvodu a tak je to správne.
Čo môžete na trhu kúpiť? Ovocie, zeleninu, ovocné stromy, cibuľky kvetov, letničky, sukulenty, domáce vajcia, domáce syry či tvaroh, klobásky, údené i sušené mäso, jaterničky, kury, husy, kačice i pečienky, nakladanú zelenina od kyslej kapusty, cvikly, kukuričky po papriku; domáce džemy, sirupy, ovocné šťavy, pestá, čatní, sušenú papriku, mletú papriku v darčekovom balení, čerstvé i sušené byliny, strukoviny, orechy, naklíčené semená, med a výrobky z neho, sušené cestoviny, prútené koše. Podľa sezóny zoženiete aj kraslice, adventné vence, vianočnú dekoráciu. Ak vás chytí hlad na mieste, viete ochutnať: trdelníky, štrúdle, pečené mäsko i klobásky, pečené gaštany, špeciálne zemiakové vruty alebo zákusky. Z nápojov sa viete zahriať kávou, čajom a určite aj frťanom či vínom. Z hotových jedál na mieste poradiť neviem, neskúšala som nič – všetko jedlo z ponuky je mimo môj jedálniček.





Pri mojej mojej návšteve trhoviska s foťákom som bola veľmi milo prekvapená, ako radi si nechali majitelia odfotiť svoj tovar. Dokonca mi jeden trhovník vtisol do rúk svoju e-mailovú adresu, aby som mu poslala fotky a ešte som od neho dostala malú pozornosť v podobe mini paprikovej pasty. Bisťu, vždy ma vedia Maďari milo prekvapiť.



Prevádzkové hodiny: v pondelok, štvrtok a v sobotu (7 - 12 h). Rozhodne sa oplatí prísť v sobotu, kedy je trhovníkov i návštevníkov najviac. Budete cítiť život. Na dobrú náladu vám bude hrať živá husličková hudba a môžete navštíviť aj blšák či klasické handrové trhovisko v druhej časti námestia. No a neľakajte sa, budete počuť veľa slovenčiny a češtiny z radov návštevníkov. Trhovníci sú domáci, niektorí hovoria po nemecky a predajú aj za eurá. Nenechajte sa však zlanáriť, ceny v eurách sú neúmerné, o dosť drahšie. Stiesnenosť robí trhovisko útulným a priateľským – určite sa ho oplatí navštíviť, ak budete mať cestu okolo.

7. novembra 2013

Ako Katka olej na vyprážanie objavila

Neustále riešim a hľadám najvhodnejšie suroviny pre moju čím ďalej tým náročnejšiu kuchyňu – oleje nevynímajúc. Info o vhodných tukoch hľadám kade-tade, konzultujem, čítam diskusie. Dlhé roky sa u mňa v kuchyni nachádzajú iba extra virgin oleje rôzneho druhu, značiek, krajín pôvodu. Taliansky či grécky oliváč, nefiltrovaný; slnečnicový; repkový; tekvicový), ale žiaden z nich nie je pri použití pri vysokej teplote ideálny. Získavanie informácií nebolo márne a výsledkom je, že tento rok mám na dobrý výber šťastie. Objavila som čaro ryžového oleja na sladké pečenie. Je jemný, neutrálny, bez akejkoľvek pachute. Čím ďalej tým častejšie v kuchyni používam kokosový olej. Pre jeho vysokú teplotnú stálosť ho pridávam k rôznym olejom pri pražení alebo z neho robím krehké cesto na tarty či galetky. No a nakoniec, tento týždeň som v DM drogérii siahla po oleji na vyprážanie – slnečnicovom Alnatura (Braten oil v bio kvalite). Po rokoch bez "obyčajného" oleja akoby som objavila Ameriku. Olej je vláčny, jemný – skrátka, skvele sa mi s ním pracovalo.


Tekvicové lievance z komunitnej tekvice s dulovým želé


Tekvičku mi darovali pestovateľky debničkovej komunity CSA – sestry Zuzka a Katka. V rámci Halloweenskej noci a príjemného stretnutia na konci pestovateľskej sezóny hrdé záhradkárky krájali nádhernú obrovskú provensálsku tekvicu. Každý člen komunity dostal svoj kus tekvice ako prejav súdržnosti. Jedným kúskom obdarili aj mňa a ja som hneď vedela, ako s ním naložím.

Predstavujem vám najlepšie lievance, aké som kedy jedla. Jemné, hebké, vláčne. Fantastickej konzitencie, vyváženej chuti. Cesto je dosladzované iba minimálne, veď sama tekvica je sladká dosť. Lievancom určite pomohlo, že som si cesto pripravila deň vopred a nechala ho cez noc stáť v chladničke. Korenia v zmesi sa krásne rozležali a prevoňali ju. Hotové lievance sme si poliali redšou várkou Dulového želé so škoricou, ako inak, z vlastnej produkcie Hrnček-var. Sladká jeseň ako sa patrí – tekvice a duly – neodolateľná symbióza.







Suroviny: (mne vyšlo 12 ks)
1 hrnček tekvicového pyré
1 hrnček hladkej múky
1 hrnček mlieka / obilného mlieka (použila som špaldové z DM)
1 PL hnedého cukru alebo ryžového / agávového sirupu
1 a 1/2 KL bezfosfátového prášku do pečiva
1 šťastné vajce
štipka soli
korenie: mletá škorica, sušený zázvor, nastrúhaný muškátový oriešok
olej na vyprážanie (použila som slnečnicový Braten oil z DM)
dulové želé




Postup:
Ako si pripraviť tekvicové pyré sa dočítate kdekoľvek na webe – stačí pohľadať. Všetky suroviny vymiešajte pomocou mixéra ako keby ste robili palacinkové cesto. Vymiešanú zmes odložte na noc do chladničky. Ja som nemusela ani pridávať, ani uberať z jedinej suroviny – cesto bolo akurát. Na druhý deň stačí rozpáliť panvicu, olej a pripraviť si vynikajúce lievance. Podávajte s tým, čo máte radi: javorový, agávový, ryžový sirup, džem, lekvár alebo obľúbené ovocné želé. Možností je ozaj neúrekom – stačí fantazírovať.





Drobné odkazy:
Katka, Zuzka – ďakujem vám krásne za polmesiačik nádhernej tekvice, ktorú ste medzi celú komunitu CSA podelili. Celá tekvice musela vážiť pár kilečiek, keďže len môj kúsok mal 650 g po očistení.

Personalizovaný odkaz pre Adushu: ak by sa ti nepodarilo tvoje dulové želé zachrániť, ver mi – vieš ho zúžitkovať!

Skrytý odkaz pre výrobcu Alnatura produktov: fakt je reklama na vaše produkty u mňa na blogu neplatená a fakt som s vašimi výrobkami spokojná (aj keď negeneralizujme) – ale kľudne by ste si ma mohli všimnúť ;-)

No a odkaz pre všetkých mojich priaznivcov a čitateľov: Keby niekomu z vás chýbalo Dulové želé, viete na koho sa obrátiť ;-) V mojom rebríčku výrobkov tohtoročnej sezóny – produkt TOP 4.

29. októbra 2013

Tekvicovo-petržlenová, čo zahreje

Zmráka sa nám na temnejšie dni a večery. Príroda vonku hrá stále všakovakými nádhernými farbami. Lístie si pomaličky opadáva a presušené jesenným slniečkom šuchoce. Zbožňujem toto obdobie, začína byť tak krásne malancholické. Utíchne kraj, hospodárstva a všetci budeme viac pri rodinnom krbe. Doma, vnútri v teplúčku pozorovať, ako sa vonku počasie pajedí. Okrem toho, my kuchtichtiví začneme plánovať. Dlhšie varenie, čo zahreje. Sladké pečenie, čo prevonia celú domácnosť. Hlavne, začneme plánovať menu na rôzne zimné sviatky. Začali ste už? Ja sa s myšlienkami už pohrávam a hútam, ako tento rok zmanažovať jedlo v rámci našich nových stravovacích zásad.


Tekvicovo-petržlenová polievka

vegan

Ešte predtým však pridám moju jesennú vychytávku. Robila som túto sezónu opäť tekvicovú polievku podľa The Silver Spoon, čo bola u nás v rámci tekvicových pred rokom na vrchole. Skúsila som aj exotickú verziu Thajskej tekvicovej s rôznymi koreninami a kokosovým krémom. Fajnová, ale pre nás príliš mastná. No a do tretice – jedna z vlastnej tvorby. Pôvodne som zabrúsila po inšpiráciu znova do kuchárskej biblie The Silver Spoon a preštudovala si recept jedného zo šéfkuchárov. V momente, keď som sa dostala k surovinám ako ryba, smotana atď, som sa nadobro odklonila a razila si svoju cestu. Chcela som okrem tekvice pridať aj petržlen, čo bol vo výsledku skvelý nápad. Za nás doma – vynikajúca. Ja osobne ju dávam na úplný piedestál.




Suroviny:
tekvica (maslová, hokaido, ...)
petržlen
sušené alebo čerstvé byliny – šalvia, tymián
muškátový oriešok
zeleninový bujón (bezglutamanový)
olivový olej extra virgin
voda
soľ (nerafinovaná morská, himalájska, ...)
petržlenová vňať




Postup:
Tekvicu ošúpte, vyberte jadierka a pokrájajte na malé kocky. Očistený petržlen pokrájajte na kocky veľkosti tekvice a dajte spolu s tekvicou do zapekacej misy. Pošpliechajte olivovým olemom, pridajte šalviu, tymián a postrúhajte kus muškátového oriešku. Prikryte vrchnákom alebo alobalom a dajte piecť na 180 °C do mäkka (cca 40 minút, ale môže to byť menej i viac – radšej po pol hodine kontrolujte). Rozpusťte bujón vo vriacej vode. Vyberte z upečenej zeleniny šalviu alebo iné hrubé stonky a zeleninku rozmixujte. Pridajte k nej bujón, podľa potreby osoľte. Prehrejte a môžete servírovať spolu s petržlenovou vňaťou.

Dobré drobné rady:
– petržlen vs. paštrnák: Odporúčam petržlen nenahradiť paštrnákom, polievočka bude vďaka nemu fajnovo sladučká
– bujón: ja 1 kocku bujónu zalievam skoro 2-násobným množsvom vody ako je uvedené v návode – bujón je tak menej koncentrovaný, menej slaný a jemnejší

27. júla 2013

Tekvice sem – tekvice tam

Už pár týždňov nám naša záhrada poskytuje svoju krásnu a bohatú úrodu. Vďaka jej štedrosti môžem vynechať nakupovanie na trhovisku a najčerstvejšiu zeleninu si strhnúť tesne pred prípravou jedla. Po dlhšom nábehu, tekvičky sú v najlepšej forme. Tento rok si ich užívam dvojnásobne. Dostala som od R.Ajky z Poľných kvetov pár semiačok tekvíc a tak sme boli obe zvedavé, ako sa im bude dariť. Adi, myslím, že sa im u nás na juhu rozhodne páči, tekvičky sú chutné a tak si určite semiačka uchovám do budúcoročnej sezóny.

Vďaka semiačkovej výmene máme túto sezónu 5 druhov tekvíc: 2 druhy okrúhlych tekvičiek vhodných napr. na plnenie, klasickú bielu tekvicu, ktorú používam najmä na rôzne druhy prívarkov alebo na zamrazenie, klasickú zelenú cuketu ideálnu do šalátov, cestovín, bulguru či na bruschety a žltú tekvičku, ktorá svojou farebnosťou výborne dotvorí akékoľvek pokrm. Radosť zbierať a radosť užívať. Navyše, tento rok som si zaumienila, že s výnimkou bielych tekvíc, nenechám žiadnu tekvicu či cuketu prerásť a zbieram ich ešte kým sú mladé. Sú neodolateľné – vizuálne i chuťovo. Skúste a možno vám rovnako ako mne zber prerastených tekvíc príde ako zbytočné barbarstvo, veď tekvice rastú ako z vody a vždy ich je toľko, že s nimi takmer nevieme čo.



Plnené pečené tekvičky


Suroviny:
mladé okrúhle tekvice (ale použite kľudne aj podlhovasté)
mladá cibuľka
ryža
tempeh natural (mäsojedi môžu použiť mleté mäso)
kurkuma, čierne korenie, kayenské korenie, mletá paprika, kari
čerstvé zelené bylinky (oregano, bazalka)
olivový olej
soľ (nerafinovaná)



Postup: 
Tekvice umyte, rozpoľte a vydlabte vnútro. Ak použijete mladučké tekvice, vnútro môžete dať do plnky s ryžou. Vydlabané tekvice nasoľte a poukladajte ich na olejom vymazaný pekáčik. Cibuľku orestujte na oleji. Ryžu poriadne prepláchnite, pridajte ju k cibuľke, chvíľu restujte. Zalejte vriacou vodou, osoľte a pridajte kurkumu – dajte variť do polomäkka. Medzitým si nakrájajte tempeh a ochuťte ho. Napácujte ho v troške oleja, soli a korení, ktoré vám je podľa chuti (môj výber korenín je uvedený pri surovinách). Vmiešajte tempeh do ryže a prípadne ešte podľa chuti dokoreňte, dosoľte, pridajte nakrájané bylinky. Dajte do vyhriatej trúby (180 - 190 °C) na 30 – 40 minút. Podľa potreby môžete počas pečenia podliať troškou vody. Ja som piekla celý čas odokryté, ale na 2/3 času môžete pekáčik prikryť alobalom. Podávajte so šalátom.

24. októbra 2012

Najlepší objav sezóny

V záplave sezónnych tekvicových receptov v našich kuchyniach a na foodblogoch pokračujeme. Kam sa pozriem, tam vládne oranžová farba a tekvicové hody. Všetkých chválim: varíme a žijeme sezónne – výborne!

Ešte predtým, ako Martinka uverejnila recept na tekvicovú polievku s kokosovým mliekom, mala som vyhliadnutú veľmi podobnú alternatívu. Po jej uverejnení sa mi do exotickej tekvicovej polievky až tak veľmi nechcelo, preto som latentne hľadala alternatívu (nie preto, že by sa mi Martinkina polievka nepáčila, to ani náhodou!). Sem tam sa mi stáva, že je v mojej kuchyni všetko inak, ako si pôvodne naplánujem a na poslednú chvíľu preplánujem sama seba. Zrejme je niekedy tá druhá Katka vo mne silnejšia, ako tá prvá. Ale, všetko je tak, ako má byť a nebyť zmeny plánu v tomto prípade, ochudobnila by som samú seba a môjho muža o fantastickú verziu tekvicovej polievky. Pre mňa osobne, najlepšia variácia na tekvicovú polievku akú som doteraz jedla.

Tekvicová polievka z kuchárskej biblie – vrchol sezóny

zdroj: The Silver Spoon

Pred časom som sľúbila, že receptov z publikácie The Silver Spoon budem uverejňovať viac a aspoň takto sa s vami podelím o toto moje zlato v kuchyni. Otvorila som knižku, nalistovala v registri Pumpkin a bolo jasno. Neváhala som ani sekundu a už som knižku kládla na stôl v kuchyni a chystala si suroviny.


Suroviny (rozpis verný originálu):
jesenná tekvica – 0,5 kg
zemiaky – 3 ks
mlieko – 1 l
čerstvá šalvia (ja som použila asi 5 vrcholov sušenej verzie)
šľahačková smotana – 100 ml
čerstvý chlieb (originál žiada country-style bread)
parmezán
soľ, čierne korenie

Ja som sa obišla iba s tekvicou, zemiakmi, mliekom (cca 0,5 l), vodou, sušenou šalviou, soľou a naozaj iba troškou čierneho korenia. Chlebík sme si dali ako prílohu, nie priamo do polievky ako žiada originál a vynechali sme aj parmezán i šľahačkovú smotanu.

Postup: 
Dajte zohriať mlieko. Do horúceho mlieka pridajte nakrájanú tekvicu, zemiaky, pridajte šalviu a nechajte dusiť (cca 40 minút), kým sa zelenina nerozpadá (v origináli zo Silver Spoon pridávajú soľ a čierne korenie už v tejto fáze, ale ja vždy nechávam prejsť chute zeleniny kým sa varia a dochucujem až vo finálnej fáze). Podľa potreby a finálnej hustoty, ktorú chcete dosiahnuť, pridajte mlieko alebo vodu. Vyberte lístky šalvie, rozmixujte dohladka, pridajte šľahačkovú smotanu, nechajte zohriať. Ja som šľahačku nepridávala, aby bola polievka jemná. Pred podávaním ochuťte soľou a čerstvo mletým korením. Servírujte s plátkom chleba položeným priamo na polievku a na vrch nastrúhajte parmezán.


Dobré drobné rady:
Toto je jeden z mála druhov polievok, ktoré odporúčam jesť priamo po uvarení. U väčšiny polievok sa potrebujú chute poriadne premiesiť a čím dlhšie polievky stoja, tým sú chutnejšie. Táto polievočka je fantastická ihneď. Po odstátí v polievke získavajú chuťovú prevahu zemiaky, čo nie je na škodu veci, ale ak si chcete užiť tekvicovejšiu časť polievky – pustite sa do nej s chuťou hneď po zložení zo sporáka.

Polievka je fantasticky vyvážená, zemiaky jej pridali jemnosť a zemiakový škrob v spojení s tekvicou vytvoril fantastickú chuť aj konzistenciu. Jednoduchá, neprekombinovaná – akoby stvorená pre naše chuťové bunky. V skutku, pre nás doma, vrchol sezóny.

21. októbra 2012

Stále sezónne – štrúdľovanie (II.)

Zrejmä je to obdobím a ročnými cyklami, ale moje telo evidentne funguje každým rokom veľmi obdobne. Samo si diktuje, čo by si dalo, čo mu chýba a z čoho by malo radosť – vždy v nadväznosti na ročné obdobie. Vďaka týmto cyklom sa u mňa rokmi vyvinuli jedlá, ktoré zvyknem pripravovať iba v danú ročnú dobu. Patria v mojom jedálničku k sezónnym záležitostiam a inokedy sa mi ich robiť nežiada. Keď vonku trochu poklesne teplota, chce sa mi tráviť v kuchyni viacej času a vyhrať sa so zložitejšími jedlami. Variť a piecť chutné a voňavé jedlá, čo zahrejú a prevoňajú dom.

Presne v tomto období dostávam chuť na štrúdľovanie. Predstava zabalenia voňavých plniek do fajnového cesta je presne typ dezertu, čo sa mi na tieto dni hodí. Kupované lístkové cesto má do mojej kuchyne zákaz vstupu, kysnuté štrúdly sa mi spájajú s Vianocami a tak prichádza čas na pravú domácu ťahanú štrúdľu. Riadne som sa interne pobavila, keď som sa vrátila k svojmu minuloročnému štrúdľovému príspevku a zbadala dátum. Tohtoročné ťahané štrúdly som piekla skoro na deň presne. Tomu sa hovorí "trefa"!

Jesenné štrúdly na 3 spôsoby – jablkovo-orechová, tvarohovo-hroznová a stredomorská


Recept na prípravu cesta aj postup prác nájdete v mojom minuloročnom príspevku. Po ročnej prestávke a žiadnom tréningu medzitým môžem úprimne povedať, že tohtoročná príprava bola ešte jednoduchšia a rýchlejšia, ako tá predošlá. Výroba plniek vám zaberie viac času, ako hrajkanie sa s cestom.




Tento rok sa mi chcelo pohrať sa trochu viac s príchuťami. Dve základné suroviny boli jasné – jablká a tvaroh. Nad treťou som hútala, či sa pustiť do mletia maku, lúskania orechov, ... až som sa vrhla na netradičný a pomerne exotický experiment. Hop alebo trop, rozhodla som sa skúsiť Mediteránsku štrúdľu, ktorej hlavnou zložkou je jesenná tekvica.

Jablkovo-orechová štrúdľa

Suroviny: 
Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)
Jablká (použila som 8-9 malých kusov)
Vlašské orechy (nasekané nahrubo)
Hnedý cukor (podľa potreby a chuti)
Citrónová šťava
Klinčeky, škorica

Postup:
Jablká ošúpte, postrúhajte na uhorkovom (plátkovom) strúhadle. Pridajte k nim tmavý cukor, ochuťte rozdrvenými klinčekmi, pridajte trošku škorice a citrónovej šťavy. Chuť plnky si dolaďte podľa svojich preferencií, u mňa mierne prevažovala chuť klinčekov, škorica chuť iba dopĺňala. Jablkovú zmes vrstvite na už natiahnuté a štrúhankou vysypané štrúdľové cesto. Keď budete mať plnku rozvrstvenú, nasypte na vrch nahrubo nasypané orechy. Štrúdľu zaviňte, premiestnite opatrne na plech s papierom na pečenie a potrite rozpusteným maslom.

Tvarohovo-hroznová štrúdľa

Suroviny:
Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)
Tvaroh – 500 g mäkký hrudkovitý
Cukor (podľa chuti)
Citrónová šťava
Tmavé hrozno (vykôstkované)



Postup:
Tvaroh zmiešajte s troškou cukru, pridajte citrónovú šťavu a ak chcete, aj kôru z citrónu. Dolaďte chute a plnka je hotová. Navrstvite ju na natiahnutý a strúhankou vysypaný plát cesta. Tvarohovú vrstvu posypte vykôstkovaným hroznom. Zaviňte, premiestnite na plech a poriadne potrite roztopeným maslom.

Stredomorská štrúdľa (tekvicová)
(inšpirácia: http://mydailypumpkinrecipe.blogspot.hu/2008/12/mediterranean-pumpkin-tart.html)

Z detstva si pamätám pečenú jesennú tekvicu. Nakrájanú a mesiačiky, poukladanú na plech, jednoducho upečenú – jedli sme ju len tak. Bola sladučká a rozpadala sa v ústach. V štrúdli s voňavým korením som si ju predstaviť nevedela, ale kto neskúsi – nevie. Chce to trocha odvahy. Musíte byť pripravení aj na to, že vám takáto štrúdľa chuťovo nemusí vyhovovať. V porovnaní s originálnym receptom som vynechala nové korenie – to už bolo na mňa priveľa experimentu.

Suroviny na plnku:

Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)
Tekvica
Hrozienka
Škorica, klinčeky
Hnedý cukor









Postup:
Tekvicu očistite, nastrúhajte na rezančeky. Pridajte tmavý cukor a hrozienka vopred namočené vo vode. Ochuťte klinčekmi, škoricou. Nebojte sa pridať viac korenia, potrebujete, aby plnka bola výrazná a prebila chuť zeleniny v tekvici. Zaviňte, potrite maslom a dajte piecť.



Dobré drobné rady:
Mediteránsku štrúdľu odporúčam nechať min. 1 deň odstáť. V prvý deň z nej ešte pomerne silno cítiť zeleninu z tekvice, ale na druhý deň už tekvica získa chute a vône korenia.

Ak ešte stále máte vnútorné zábrany pred ťahaným cestom, zbavte sa ich! Ťahané štrúdľové cesto si rešpekt určite zaslúži, to však nie je dôvod, prečo sa doň nepustiť. Aj staré mami sa ho museli naučiť. Navyše, po prvom pokuse môžete zistiť, že práca s ním je veľmi jednoduchá. Verte mi, naozaj, je to zábava.

12. októbra 2012

Sezónna zelenina – TEKVICA / DYŇA

Posledný týždeň cestou autom domov tipujem, kedy bude úplná tma, v ktorej dedinke ma zastihne alebo či stihnem dôjsť domov pred úplným zotmením. Samozrejme, každým dňom sa stmieva o chvilinku skôr, ale keďže je len október, stále sme na tom s množstvom denného svetla dobre. O dva mesiace bude situácia úplne iná (ale samozrejme, to sa už všetci budeme tešiť na Vianoce). V aute už teraz musím dávať väčší pozor na všetky neopatrné zvery, čo sa za tmy začínajú potulovať. Na šťastie, zatiaľ na mňa gúľajú a svietia očká iba vyplašené mačky (a nech to tak aj ostane)

Včera cestou domov z mesta som si naplno uvedomila ďalšiu nádhernú črtu jesene. Keď človek žije v meste, ktoré neustále pulzuje množstvom energie, mnohé krásy života mu unikajú a nemá šancu si ich uvedomiť a naplno precítiť. Na jaseň totiž prichádza pokoj. Je ho cítiť tesne pred zotmením. Ľudí i zvery zaháňa zima do tepla a tak je vonku omnoho väčší kľud. Dedinka tak stíchne a vidieť rinúci sa dym z komínov – teplo domova. Doslova – len, nie vždy je to vôňa. Ľudia na dedine kúria či spaľujú kadečo, a tak nie je cítiť iba voňavé drevo, ale aj uhlie, plasty a neviem čo ešte (najmä, nechcem vedieť). Nech je ako chce, smrad a smog mesta je stále väčší a horší hnus.

Naša záhradka nám stále plodí a ja pomaly oberám jej posledné plody. Cvikla je vytiahnutá, mrkva takmer tiež, pár otužilých rajčín sa rozhodlo ešte dozrievať, dokonca aj červený dyňa nahodila ďalší malilinký melónik. Čomu sa veľmi teším je, že sa nám rozbehli na jeseň bylinky, začali klíčiť a rásť a mňa čaká druhá várka koriandra (po samovýseve z letných kvetov/plodov). Darmo, príroda je mocná čarodejka a všetko čo robí je jedinečné a absolútne dokonalé.

Tekvicové gnocchi – čisto domáce


Z jedného malinkého semienka oranžovej tekvice zasiatej na jar nám vyrástol jeden parádny koreň. Som zvedavá ako ho budem o pár týždňov likvidovať, lebo mám silný pocit, že to bude ako v rozprávke: "...ťahali repku ťahali, ale nevytiahli". Tento silák koreň nám tento rok dal 7 parádnych oranžových tekvíc a ja ich postupne spracovávam. Pri veľkosti 50 cm / kus a dvoch stravníkoch to v skutku až tak rýchlo nejde. Dnes sa mi zachcelo trošku sa vyhrať v kuchyni a servírovať taliansku kuchyňu. Nech sa páči, fajnové a žiarivé tekvicové ňoky. Nechajte sa opantať ich farbou, predstavte si ich chuť, vôňu šalvie. Stále sa vám nechce vyhrať sa s cestom?


Suroviny: (bez udania pomerov surovín, všetko, přiměřeně) 
oranžová tekvica (akú máte: maslová, hokaido, iná)
hladká múka
vajce
soľ, muškátový oriešok
maslo
šalvia (čerstvá alebo sušená, ja používam zvyčajne sušenú)
parmezán (čerstvo nastrúhaný)


Postup:
Očistenú tekvicu nakrájajte na kocky a dajte dusiť s minimom množstva vody. Nesolila som, ani inak neochudovala, nech vynikne prirodzená čistá chuť zeleniny. Vody dajte len toľko, aby vám tekvica neprihorela, lebo vody sa budeme potrebovať pred prípravou cesta čo najviac zbaviť. O 15 – 20 minút by mala byť tekvica rozvarená. Ak uznáte za vhodné, môžete ju ešte rozmixovať (ja som nepotrebovala). Premiestnite ju na nerezové sitko a nechajte 15 –30 minút odkvapkať a vychladnúť. Pripravte si pracovnú dosku, nasypte na ňu hladkú múku, priadajte tekvicu, vajce, soľ a pridávajte múku podľa potreby, kým nebudete s konzistenciou cesta spokojní. Múky nesmie byť priveľa, aby ňoky neboli tuhé. Naopak, nesmie jej byť ani málo, aby sa vám úplne nerozvarili a neboli vodnaté. Postupne z cesta odkrajujte kúsky, z ktorých si rukami vyvaľkajte hada, porežte nožnom na menšie dieliky. Gnocchi môžete nechať v tejto podobe, alebo môžete s tvarovaním pokračovať. Z každého odkrojeného dielika vytvarujte guľku a následne ju rozpučte a natvarujte vidličkou. Gnocchi si ukladajte vždy na pomúčenú dosku alebo tácku, cesto je pomerne lepivé. Hotové načančané ňoky dajte variť do veľkého množstva osolenej vriacej vody. Neodbiehajte, varenie trvá iba chvíľu, kým ňoky nevyplávajú na povrch, zvyknú rýchle vykypieť. Medzitým si v panvici nechajte rozpustiť maslo, pridajte k nemu precedené uvarené ňoky. Podľa potreby osoľte a pridajte šalviu. Ihneď servírujte a posypte čerstvo nastrúhaným parmezánom.

Dobré drobné rady:
Nech si hovorí kto chce čo chce, robiť gnocchi podľa receptu so stanovenými pomermi surovín je podľa mňa blbosť. Každá zelenina (zemiaky, tekvica) má iný obsah vody. Detto ricotta, ak robíte ňoky z nej. Každá múka sa správa inak a potrebuje iné množstvo vlhkej hmoty. Každé vajce potrebuje rôzne množstvo múky. Každá zelenina po pridaní soli sa správa inak. Spracovávať cesto inak ako priměřeně, priměřeně je jediná správna cesta. Pri ňokách cesto treba precítiť, najmä rukami. Pridať hento alebo tamto, vždy podľa aktuálnej potreby. Trošku praxe budete určite potrebovať, ale nikto učený z neba nespadol.

Domáce ňoky (alebo ňuchy, ako im my doma zo srandy hovoríme) nie sú zázrak na počkanie, ale ak im raz prepadnete, iné už do vlastnej kuchyne nepustíte. Ich čistá chuť vás prebije. Kupovaný polotovar vám môže ňokovanie vo vašej kuchyni uľahčiť, ale to musíte byť vnútorne vyrovnaní s tým, že jete produkt vyrobený z "čerstvých" zemiakov, ktorý vydrží v regáli (nie chladiaku!) takmer rok. A to moc kosher a bez chémie nebude.

7. októbra 2012

Purpurové francuzáky

Vonku je čarovne. V noci občas poprší, cez deň je slnečno, sem-tam sa objaví nejaký mráčik, ale čo je najskvelejšie, teploty sú stále fajnové, takže sa počas dňa nemusíme babušiť. Naopak, niektoré rána už bývajú vcelku chladné, vtedy je najlepšie ostať v teplej posteli a poriadne sa vyhriať do ďalšieho krásneho dňa. So znižujúcimi sa teplotami bude kalorická hodnota našich pokrmov rásť a my sa viac sústredíme na výdatné jedlá, čo zahrejú. Tak to má byť, kopírovanie sezóny a prispôsobovanie sa jej aj jedálničkom by malo byť prirodzenou súčasťou každej racionálnej domácnosti. Netreba na to mať žiadnu vysokú školu, stačí sa riadiť vlastným telom a potrebami. Jediné čo k tomu treba je vedieť počúvať sa a vyhodnocovať vlastné procesy. Aj metóda pokus / omyl je viac, ako ignorácia.

Sezónna zelenina – CVIKLA
Čas purpurovej je tu! Cviklu mám veľmi rada, ale na jej skutočnú hodnotu a čistú chuť som si pár rôčkov musela počkať, kým som ju nezačala spracovávať vo svojej vlastne kuchyni! Pre mňa je cvikla podklad. Má fantastickú farbu, jedinečnú, sladkú a čistú chuť. Cvikla je doslova vitamínová bomba plná antioxidantov a výživných prvkov.
V slovenskej kuchyni je podľa mňa cvikla absolútne nedocenená zelenina. Všetci si z detstva pamätáme iba nakladanú cviklu s chrenom alebo sterilizovanú cviklu v sladkokyslom náleve (nakrájanú na kocky, hranolky, vlnovkové hranolky alebo beztvaré plátky), ktorú nám podávali ako šalát v školských jedálňach. Maximálne sa ešte cvikla dávala do skvelého boršču a tam jej využitie v našich chotároch končilo. Dodnes neviem pochopiť prečo, keďže je to plodina nenáročná na pestovanie. Urodí sa na juhu aj na severe a muselo jej byť v minulosti naozaj dostatok. Nejako upodozrievam našich predkov, že ju používali ako kŕmnu zeleninu pre zverinec. Ale môžem sa mýliť, všetko bolo inak a len si nechceli špiniť ruky. Našťastie, v tomto sa doba zmenila v dobrom a dnes už viacerí varíme cviklu bežne.

U môjho muža mala cvikla od detstva STOPKU, ale vďaka minuloročnej dovolenke a jeho objednávke dusenej zeleniny došlo k dramatickej zmene, kedy prvý raz ochutnal cviklu inak ako nakladanú. Odvtedy jedlá s cviklou označuje za geniálne. Takže, vďaka grécky kuchár aj pani hostiteľka – už môžeme doma cviklu pokojne a s chuťou servírovať! 

Francúzske zemiaky s cviklou


Francúzske zemiaky sú pre mňa jedlom, ktoré by som mohla jesť hocikedy. Samozrejme, bavíme sa o domácej verzii francuzákov, nie o pokusoch v rámci obedových menučiek. Francúzske zemiaky sú vždy chutným, voňavým a výdatným jedlom. Originál Frantíci by síce nad našou verziou francúzskych zemiakov zalamovali ruky, ale povedzte, nemáte ich radi? Nepripomínajú vám detstvo a domov?
Keď sme boli malí, mali sme pani susedu, ktorá sa s nami z času na čas prišla podeliť o svoje chutné výtvory z kuchyne. Bývala hneď vo vedľajších dverách a vždy keď sme sa vracali domov, na spoločnej chodbičke rozvoniavala jej kuchyňa. Z jej jedál si pamätám najfantastickejšie francúzske zemiaky, vynikajúcu podbitú fazuľovú polievku z obrovskej fialovej fazule a jablkový koláč. Tieto 3 jedlá mi utkveli v pamäti, a ich vzhľad i chuť si viem vyloviť. Neskutočné, vynikajúce, dokonale dochutené tým najcennejším korením – veľkým srdiečkom a láskou.

V našej rodine pripravoval francuzáky otec. Teda, tak si to pamätám odkedy som začala stravu a deľbu práce v domácnosti registrovať. Francuzáky našej susedy sme mali ochutnané všetci, ale nikdy sme neprišli na ten grif ako na ne, takže ostali nedosiahnuteľné. Roky som skúšala a testovala, v čom by mohlo tajomstvo vláčnych, šťavnatých a krémových zemiakov spočívať. Dalo mi to zabrať opustiť tradičné postupy odkukané od otca a vydať sa inou cestou. Kto sa však nebojí, ide do lesa a môže si doniesť cenné ovocie. Finta je odhalená: Vláčne zemiaky – Vitajte!

Spomínam si na francuzáky zo školy, ku ktorým sa podávala zvyčajne cvikla alebo kyslé uhorky. Tak mi raz napadlo, prečo nedať cviklu priamo k zemiakom. Zakomponovala som ju k ostatným surovinám a piekla. Francúzske zemiaky takto pečiem z času na čas, keď mám cviklu alebo chuť. Za mňa – delikatesa. 


Suroviny (množstvá si zvoľte sami podľa veľkosti pekáčika a množstva stravníkov):
zemiaky
vajíčka – uvarené natvrdo
klobása (najlepšie domáca alebo poctivá z iného overeného zdroja, napr. z trhoviska)
cvikla
cuketa (zvyčajne nedávam, ale ja som ju pre tentoraz prišupla, jednoducho, chcela do francuzákov!)
šľahačková smotana
soľ, čierne korenie (čerstvo namleté)
olivový olej (na vymastenie pekáča)


Postup:
Očistite si zemiaky aj cviklu. Vajíčka uvarte natvrdo. Všetku zeleninu, vajíčka aj klobásku si nakrájajte na kolieska. Pekáčik vymastite olejom, ukladajte – zemiaky (+ soľ, peper), cviklu, vajíčka, klobásku, zemiaky a dookola. Končite vrstvou zemiakov. Všetku zeleninu prelejte šľahačkovou smotanou. Vrchnú vrstvu zemiakov po preliatí osoľte, okoreňte. Pekáčik prikryte vrchnákom či alobalom a dajte piecť na 180 °C. Ja pečiem min. 60 minút prikryté a potom, keď sú zemiaky hotové (skúšam nožom) ich ešte odkryté dopekám 10-20 minút, kým sa na povrchu neopečú do zlatista. 

Dobrá drobná rada:
Ak chcete experimentovať s vašou tradičnou receptúrou, kúste niekedy pre zmenu pridať pór – dodá im veľmi jemnú cibuľovinovú chuť, šťavnatosť a svojskú pikantnosť.
Aj cuketa sa mi vo francuzákoch osvedčila. Jedlo odľahčila a osviežila.

Sme na konci a je čas na odhalenie tajomstva. Pýtate sa, v čom bol fígeľ? Smotana! Jedine šľahačková, s čo najväčším obsahom tuku, čo najhustejšia (škoda, že náš trh poriadne hustú smotanu neponúka!) a hlavne veľa. Nech vám ani nenapadne rozšľahať v nej vajíčko. Pekne, tak ako je, smotanou preliať zemiaky – po upečení budú fajnovo šťavnaté, krémové a smotana sa do nich nádherne vpije. Ak vám počas pečenia bude bublinkovať, ste na dobrej ceste. Vyskúšajte.

Ako varievali cviklu vaše mamy? Pamätáte si nejaké cviklové jedlá z vášho detstva?

18. augusta 2012

Prečo lečo?

A prečo vlastne nie!
Neviem aký je váš vzťah k leču, ale u mňa sa rokmi vyvíjal a neustále menil. Keď som bola dieťa, v sezóne sme mali lečo na raňajky pomerne často. Raz s párkami, raz so slaninkou alebo len tak, s vajíčkom. Naša mama lečo zbožňovala (najmä papriku v ňom) a pekne nám ho častovala. Na leču mi ako decku bolo vždy niečo proti srsti. Väčšinou som lečo preparovala a vyťahovala z neho skrútené rajčinové šupky, inokedy šupky z papriky, alebo aj oboje naraz. Lečo mi vtedy prišlo divné. Hm, také nijaké, nevýrazné. Lenže, ... keď sme lečo nemali na raňajky (vtedy chuť leča vyvažoval a zachraňoval čerstvý chlieb alebo rožky), tak sme ho z času na čas mali na obed alebo na večeru – so zemiakmi. Leču týmto tak či tak stále nebol koniec. Nadúroda na záhradke spôsobovala, že sa u nás lečo zaváralo a to bolo pre mňa v detských a školských časoch najhoršie. Čerstvé lečo, aj keď málo výrazné, bolo aspoň čerstvé. Zelenina si ako-tak držala svoj tvar a konzistenciu. Ale zavárané? Kyslejšie, ešte rozvarenejšie. E-E!

Ale ako sa v živote meníme, menia sa nám aj chuťové preferencie. Čo v detstve nemusíme, môžeme alebo zbožňujeme neskôr a opačne. Pozitívny vzťah k leču som si vybudovala sama. Pár zaváranín leča sa našim vždy podarilo prepašovať a zbaliť mi na cestu a tak mi na intráku neostávalo nič iné, ako s ním nejako naložiť. Skúšala a testovala som, až som raz lečo pridala ku kolienkam, doplnila klobásku, poriadne poochucovala a skvelé jedlo bolo na svete! Stačilo pridať trochu viac chute a nevýraznosť leča sa vytratila. V tejto verzii ho mám obľúbené dodnes.

Dnes by som lečo kľudne jedla častejšie. Avšak hlavne čerstvé. Aj keď je lečo z varenej zeleniny, surovina tak či tak ostáva kľúčová. Používam na neho teda normálnu (nie prezretú a mäkkú) zeleninu. Ja lečo varím vždy čo najmenej, aby paprika ostala trochu chrumkavá (al dente). Vždy pridávam chutnú domácu klobásku a rozhabarkované vajíčko. Ochucujem bylinkami, najradšej tymiánom a čerstvým čiernym korením.

Domáce lečo s bylinkami




Suroviny:
čerstvá paprika a rajčiny
cibuľka
domáca klobáska
domáce vajíčka
olivový olej
soľ, čierne korenie
tymián (čerstvý alebo sušený – aký máte k dispozícii)

Postup:
Zohrejete olivový olej, pridajte cibuľku a krátko orestujte. Pridajte klobásku, kým pustí trochu šťavu, ale nesnažte sa ju úplne vysušiť (bude nežuteľná). Nakrájajte si papriku a rajčiny na tvar, ktorý je vám sympatický. Papriku pridajte ku klobáske, kratučko poduste, pridajte rajčiny. Ochuťte soľou, bylinkami a čiernym korením. Keď sa vám už konzistencia zeleninky pozdáva, pridajte rozhabarkované vajíčko. Nakoniec môžete nasekať akékoľvek čerstvé bylinky, ktoré sa vám k leču hodia. Lečo si napríklad skvele rozumie aj s provensálskym korením. V raňajkovej verzii podávam s chlebom, pri rýchlej večeri s cestovinou.
Dobré drobné rady:
Ak nemáte zdroj na domácu zeleninu, klobásku alebo vajíčka, oplatí sa skočiť na trh a pokúsiť sa nájsť najvoňavejšie kúsky zeleniny, domácu klobáku (často podpultovka) i vajíčka. Stačí skúsiť a ak vám ešte fungujú vaše chuťové bunky, určite zbadáte rozdiel. Možno práve toto bude okamih, kedy si spomeniete, aké fajnové a poctivé suroviny a výrobky boli počas nášho detstva. Spravíte to raz a k supermarketovým veciam bude návrat hodne ťažký. Samozrejme, môžem sa mýliť ;-)

PS – za papriku, ktorú nepestujeme a ani moc často nejeme, ďakujem mojej pani susede, ktorá si tento príspevok síce nikdy neprečíta, ale vďaka jej zelenej paprike máme lečo krásne farebné. Dedina je skvelá. Barter na nej funguje geniálne a okamžite. Daruješ tekvicu a hneď ti ju oplatia čerstvo otrhanou vzorkou rajčín alebo papriky. No, niet čo dodať, stačí iba užívať.

Ako ste na tom s lečom vy? Ľúbite – neľúbite? 

3. júna 2012

Sezónna zelenina – časť V. – špargľa

Špargľa šparglička, prečo je ťa len trošíčka?
Zeleninu zbožňujem: rôzne druhy, na rôzne spôsoby, kedykoľvek (= takmer stále, keďže mäso takmer nejeme). Samozrejme, mám svoje preferencie a isté druhy zeleniny majú pred inými prím, iné stop-ku (nie kvôli predsudkom, ale vďaka nekompatibilite s mojím trávením). Špargľa je pre mňa ďaleko na vrchole. Nie darmo sa o špargli hovorí ako o kráľovskej zelenine. Jej sezóna je krátka, vizuálne a chuťové vnemy výnimočné.

Nepamätám si časovo na svoj prvý kontakt s touto zeleninou, ale viem, že to bol debakel. Prvý raz, keď som ochutnala špargľu, šliapla som vedľa. Ani trochu sa tomu nedivím, keďže som špargľu prvý raz ochutnala konzervovanú. Fuj, hnus a zverstvo. Dnes skúsenejšia, zhýčkanejšia a náročnejšia by som tú chybu už nespravila, keďže na zeleninu v plechovkách – s čestnou výnimkou konzervovaných rajčín (vybrané značky) – absolútne vôbec nereflektujem. U mňa majú všetky jednu nálepku: "mŕtva zelenina". Nevidím jediný dôvod, načo sa pchať zelinou, ktorá je naložená v x-druhoch konzervatnov, zastabilizovaná a totálne zbavená svojej čistej chuti – prebitá soľami, octami, cukrami a podobne. Ďalšou pravdou je, že z detstva si na špargľu nepamätám. U nás sa jednoducho nevarila. Dokonca si myslím, že sa ani nepredávala (na čom sme sa zhodli pri konzultácii s kolegami z práce). Našťastie, dnes už ten problém (aspoň na juhu Slovenska, ani v Maďarsku) nie je a tak si už pár rôčkov pochutnávam na tejto superdobrote a len čo prejde zima, začínam sa tešiť na sezónu špargle.

Tento rok mám pocit, že okolo seba (už pár týždňov) počujem len, že špargľa už končí a že sa dajú kúpiť už len hrubé stonky. Fakt teraz neviem, či som mimo ja, alebo moje okolie, alebo mám na špargľu tento rok šťastie. Prikláňam sa však k teórii, že ani jedno z predošlej vety nie je pravda, pes bude zakopaný inde a celkovo bude celá situácia zapeklistejšia. Tento rok som totiž ani raz nekúpila slovenskú špargľu. Nie preto, že by som nechcela podporiť slovenských farmárov. Fandím im a veľmi si ich prácu vážim. Lenže v čase, keď špargľa prifrčala v tomto roku na trh a ja som sa náhodou ocitla na miletičkovskom trhovisku, sa mi jej cena zdala fakt prehnaná. Tak som chvíľu čakala a kto čaká, dočká sa. Možno týždeň na to sa na mňa ráno usmiala v našich dedinských potravinách a už nebolo cesty späť (navyše za polovičnú cenu). Špargľa ma v to ráno prekvapila, vylúdila mi úsmev na tvári a ja som musela v rámci víkendového varenia prudko improvizovať. Keď je sezóna špargle, špargľa musí byť! Navyše variť, keď máte doma všetky suroviny, nie je až taká frajerina. Aby som sa dostala k podstate veci, čo za špargľu tento rok užívam, odpoveď je jednoduchá. Maďarskú. Bielu, zelenú, bielu, bielu, bielu. Každý raz, keď som ju kúpila bola krásna, čerstvá, mladučká a to musím podotknúť, že takú špargľu sa mi na Slovensku ešte kúpiť doteraz nepodarilo. Nikdy! Ani jeden kus nebol drevnatý a test lomu špargle v mieste, kde je už stonka drevnatá, sa pohyboval fakticky v mm, max. 1 cm. Čo u nás slovenskí špargliari robia zle? Ja tipujem, že ju zbierajú neskoro, prerastenú, hrubnúcu.

Tento rok som špargľu držala v rukách ešte pred začiatkom jej sezóny. Nie, nebola to špargľa dovezená z Madagaskaru. Chystala som sa špargľu vysiať. Kúpila som si odhodlane 1 balenie, že ju v rámci tohtoročných záhradkárskych začiatkov skúsim zasiať. Avšak ako som postupne rýľovala a siala to, čo malo vyššiu prioritu, na záhradkárske experimenty typu špargľa a kvaka neostalo tento rok miesto a aj čas siatia som prešvihla. Nevadí, semiačka prezimujú a budúcu jar idem spolu s nimi do toho.

Naše tohtoročné špargľovanie: 
1. Penne panna, prosciutto e asparagi 
Vynikajúca kombinácia a symbióza chutí. Jeden z mojich najobľúbenejších receptov zo špargle. Samozrejme alfa omega: skvelá šunka - ideálne prosciutto cotto, hustá sladká smotana (s tou je väčší problém - vyhnite sa určite privátnym značkám MO reťazcov. Ak nemáte sladkú smotanu, pomôže aj kyslá - len sa treba viac pohrať s dochucovaním). Okrem spomínaných surovín potrebujete: olivový olej, soľ, peper a parmezán. Mimo špargľovú sezónu stačí zameniť špargľu za hrášok – výsledok rovnako zaručený. Podobný recept pred nedávnom uviedla na svojom blogu Danka.

2. Tarhoňa so zeleninou
Iste si pamätáte na tarhoňu zo školskej jedálne, ktorá bola podávaná k mäsu s omáčkou. Ja jej dodnes hovorím broky a mám ju zaradenú medzi obľúbené prílohy aj hlavnú zložku jedla. Suroviny: tarhoňa, olej (použila som repkový listovaný za studena Alnatura – mne osobne maximálne zapasoval svojou pomerne výraznou chuťou v kombinácii so všetkými zelinami, ktoré som upotrebila), zelenina (čo dom dal alebo podľa chuťových preferencií – ja som použila špargľu, cukinu, jednu rajčinu, reďkovku), zvyšky šunky, soľ, čierne korenie, olivový olej. Tarhoňu orestujte na oleji, osoľte, zalejte vodou a uvarte ako ryžu – menej vody, variť kratšie nech ostane al dente. Špargľu uvarte. Na olivovom oleji zatiaľ orestujte cukinu, pridajte uvarenú špargľu, rajčinu, osoľte, okoreňte. Všetko zmiešať, pridať reďkovku, dochutiť. Servírovať za tepla aj za studena.

3. Quiche so špargľou
Tento quiche mám v top 2 svojich najmilších. Quiche ako taký mám rada v každom prevedení, ale tento má v porovnaní s ostatnými, ktoré robievam navrch tým, že je chuťovo veľmi jemný, vyvážený a ľahký. Miesto množstva syra alebo smotany použijete cottage cheese (pozor, nesmie byť suchý, ja preferujem Sabi). Receptík som dávno objavila na blogu Šárky, ktorá je pre mňa zdrojom dobrých nápadov a funkčných receptov. Kupované lístkové cesto v mojej kuchyni nepoužívam, cesto na quiche robievam toto (autorkou je tiež Šárka), dávam klasickú hladkú múku. Odporúčam cesto jednoznačne predpiecť, aj keď koláč sa upečie aj bez toho. Predpečením získate síce ťažko krájateľné, ale krehké a chrumkavé cesto. Dobrota!



4. Krémová špargľová polievka
Som polievková. Polievky mi chutia najmä ako plnohodnotné jedlo, nie ako predvoj druhého chodu. Zo všetkých najradšej mám tie, v ktorých hlavnú zložku tvorí jeden alebo dva druhy zeleniny. Vychutnáte si tak čistú chuť, dochucujete minimálne, koreníte aj solíte na konci – rozmixujete.  Nakúpila som bielu aj zelenú špargľu s tým, že sa pustím do svojej sviežej jarnej polievky. Ale zabudla som na pór, tak som zmenila plány. Uvarila som oba druhy špargle v osolenej vode (vody treba dať len trochu na prekrytie špargle alebo podľa toho, akú hustotu polievky chcete dosiahnuť– ja som za hustejšiu verziu). Špičky som si odložila bokom a nechala ich surové. Keď bola špargľa z polovice uvarená, pridala som asi 1/3 hustej sladkej smotany, okorenila čerstvým peprom. Po chvíľke varenia som cca 2/3 polievky rozmixovala skoro na hladko, zvyšok som nechala ako bol. Pridala som zvyšok smotany, špičky šparglí a polievku chvíľku povarila, aby špičky ostali viac ako al dente. Trošku som to tentoraz prehnala so soľou, ale nič to, dielo som zachránila nastrúhaním asi 2-3 surových zemiakov, povarila a polievka bola parádna. Vždy mám pocit, že monozeleninových polievok nikdy neurobím dosť, také sú skvelé a tak rýchlo ich dokážeme zjesť. Len tak, ako hlavné jedlo s kúskom vybraného celozrnného chleba bez konzervantov.

5. Špagety s mangoldom a špargľou 
Záhradka sa nám zelenie. Prvá várka reďkoviek už čaká, či sa mi podarí odchytiť semiačka. Na špenát sa chystám v týždni, šalát a rukolu strhávam priebežne a tak sa dostalo už aj na prvých pár lístkov mangoldu a prvé výhonkov kôpru. Poviem vám, mať vlastnú zelinu, ktorú chodíte hýčkať a chváliť a potom si na nej pochutnávať, je stav blaženosti (samozrejme iba pre tých, čo to vedia oceniť, ktorým záleží na pôvode potravín a nie je im ľúto času a energie, ktoré záhrade a tým pádom sami sebe venujú). Použité suroviny: cestoviny, špargľa, mangold, olivový olej, smotana, čierne korenie, soľ, kôpor, parmezán. Ak neviete ako na mangold, pracuje sa s ním veľmi podobne ako so špenátom.

Hrášok, paštrnák, mangold, kôpor – všetko každým dňom bujnie


Sama som zvedavá, či sme došpargľovali, lebo veru, už mi hlavou víria jedlá z iných druhov zelín, čo bude treba "likvidovať". Vskutku neviem, čo by som si skôr dala a čo skôr varila. Ale je to fajn, skočiť na bicykel a ísť si strhnúť, čo mi práve treba. O rok už len obujem topánky ;-)

Verili by ste, že som špargľu nikdy nejedla s holandskou omáčkou, maslom a parmezánom, strúhankou?

8. októbra 2011

Sezónna zelenina – časť III. – DYŇA

Halloween sa blíži, a aj keď nie som fanúšikom donesených, pre nás nie úplne tradičných, sviatkov, užívam si tekvicovú sezónu aspoň v kuchyni. Ponuka tekvíc a tekvičiek je na trhu naozaj rozmanitá. Niekto si dá domov za okno malé ozdobné tekvice, iný zasa siahne po oranžovom zlate a niečo z neho ukuchtí. Som skôr druhý prípad a skúšam rôzne odrody. Zobrala som si tentoraz podlhovastý exemplár s krásnou zeleno-bielou kôrkou a nádherným oranžovým vnútrom. Dyňa mala asi 2 kilá, tak som z nej mala dosť surovín na prípravu 2 rôznych pokrmov. Časť sladučkej tekvice putovala do plnky na ravioli, zvyšok do polievky.

V daný víkend som v kuchyni strávila naozaj dosť veľa času a sústredila som sa najmä na prácu s cestom. Nič nenamietam, tak to vyšlo. Alebo .. tak som si menu vymyslela. Minula som veľa múky, trocha si namohla hnetacie svaly na rukách, ale všetky jedlá boli skvelé. Začala som s prípravou cesta na štrúdľu, následne sa vrhla na čerstvé na cestoviny a ešte si na ďalší deň predpripravila cesto na domácu pizzu.

Čerstvé cestoviny s dyňou a ricottou

(Ravioli di zucca)


Suroviny: (na 4 výdatné porcie)
cesto:
400 g hladkej múky (ideálne talianskej, nie semolina)
4 vajcia
4 PL olivového oleja (lisovaný za studena)
štipka soli

plnka:
dyňa (asi 0,5 kg)
ricotta  250 g
muškátový orech
mleté čerstvé korenie
soľ
parmezán

Postup:
Tekvicu umyjte, rozkrojte na polovicu a vydlabte lyžicou jadierka. Každú polovicu prikryte alobalom a dajte hore rozkrojenou časťou piecť asi na 1 hodinu pri 180 °C, kým sa vnútro úplne nerozpadá. Počas pečenia sa pustite do prípravy cesta. Aj keď možno máte rešpekt pred čerstvým cestom a kvôli prácnosti sa vám do neho ísť nechce, ak raz ochutnáte, už inak lasagne, tagliatelle alebo ravioli pripravovať nebudete. Ale samozrejme, môžem sa mýliť :-) V preosiatej múke si vydlabte jamku a po jednom do nej pridávajte celé vajcia, ktoré postupne zapracovávajte s múkou. Najlepšie je na zapracovávanie použiť veľký kuchynský nôž. Počas pridávania vajec pridajte olej a štipku soli. Postupujte, kým nemáte v ceste všetky vajcia a následne sa pustite do cesta vlastnými rukami. S cestom sa maznajte, až kým ho nespracujete na vláčnu žltú guľu, v ktorej sa všetky suroviny nádherne spoja a bude sa vám pod rukami rozplývať. Vyžaduje si to naozaj viac pozornosti a času, ale čím dlhšie cesto spracovávate, tým bude hladšie a poddajnejšie. Keď ste so svojou prácou na ceste spokojní, pomúčte si potravinovú fóliu, cesto do nej zabaľte a nechajte pri aktuálnej teplote na doske asi 1/2 h odpočívať. Počas toho si môžete pripraviť plnku z už upečenej tekvice. Vydlabte dyňovú dužinu, dajte do misky, rozpaprite vidličkou a nechajte vychladnúť. Pridajte zliatu ricottu, nastrúhajte trochu parmezánu, osoľte (podľa potreby a chuti – táto plnka vyžaduje soli viac, ako by ste čakali), pridajte čerstvo namleté korenie a postrúhaný muškátový oriešok. Ochucujte a chutnajte, kým nebude plnka zodpovedať presne vašej chuti. Keď máte plnku hotovú, je čas pustiť sa do prípravy raviol. 
Cesto si rozkrojte na menšie časti, budú sa vám jednoduchšie vaľkať a pri danom množstve cesta by ste potrebovali obrovskú dosku. Vyvaľkajte na primeranú hrúbku (cca 1 mm) a môžete sa pustiť do plnenia. Veľkosť raviol aj tvar si vyberte, aký sa vám bude páčiť a vyhovovať. Plňte pomocou lyžičky, okraje vždy potrite vodou – budú sa vám ľahšie zlepovať. Dbajte na to, aby ste spodné a vrchné cesto dostatočne postláčali, aby vám pri varení nevytiekla plnka. Varte v dostatočne veľkom hrnci a dobre osolenej vode cca 6-8 minút, kým nebudú hotové al dente. 
Podávajte horúce, posypané parmezánom.

Dobré drobné rady:
Dyňu šúpať nemusíte, tvrdá šupka skvele poslúži ako forma, ktorá vám v dyni udrží všetku šťavu a z ktorej hravo neskôr dostanete sladkú dužinu. Pri krájaní kľudne využite mužskú ruku v domácnosti, jesenné tekvice sú nepoddajné a náročné na silu, či už pri šúpaní alebo pri krájaní. Jednoducho, sladkú dužinu z dyne si musíte zaslúžiť :-)
Ricottu pred pridaním do plnky zbavte prebytočnej šťavy, či už na sitku alebo ju len tak zlejte cez vrchnák.
Pri príprave cesta na cestoviny platí zásada: na každých 100 g múky – 1 vajce. Cesto určite nechajte 1/2 odpočívať, bude sa vám s ním lepšie pracovať a lepok v múke sa krásne uvoľní a ešte lepšie spojí s ostatnými surovinami. Pracujte s cestom s láskou, venujte mu svoju energiu – vo výsledku sa vám odvďačí. 
Pri varení čerstvých raviol neplatí, že sú hotové, keď vyplávajú na povrch. Kľudne počas varenia testujte tak, že si vždy jednu raviolu vyberiete, kúsok cesta odkrojíte, ochutnáte a prípadne vrátite do hrnca. Radšej tento postup zopakujte viac-krát, je to vždy lepšie, ako ravioli rozvariť.  

Zo zvyšku dyne som pripravila polievku (inú ako minule, viď staršie články). V porovnaní s polievkou, pri ktorej tekvicu varíte, nie pečiete, má omnoho bohatšiu farbu, ale aj chuť. Polievka z pečenej tekvice je ťažšia a výdatnejšia, ako z varenej. Či už vám chutí jedna alebo druhá, dyňa je surovina, ktorá si zaslúži našu pozornosť a ktorú si v sezóne treba užiť. 

Máte svoj obľúbený tekvicový / dyňový recept?