Zdravá kyslá kapusta?

Rozhodne, ale jedine domáca!

Prednedávnom som nemala možnosť vybehnúť na trh a kúpiť si skvelú Stupavskú kapustu od stánkarov z drevených kadí, a tak som bola odkázaná na bežnú obchodnú sieť (je to samozrejme sebaklam, lebo pri lepšom časovom plánovaní dopredu by som trhovníkov stihla v čase ich otváracích hodín.) Výber v obchode bol pomerne veľký, mohla som si vybrať kapustu červenú alebo bielu a dokonca od viacerých výrobcov. Klasicky som začala čítať info na obale a bola som zdesená. Okrem surovín, ktoré do kapusty patria prirodzene, našla som v každom jednom kapustovom vrecku nasypaných aj niekoľko Éčiek navyše! Nechápala som. 

Dnes sa mi do mailu dostala správa časopisu D-test o teste kyslej kapusty. Ich mailing odoberám hlavne kvôli informáciám o nebezpečných výrobkoch a tiež o vykonaných testoch. Raz som na nich už odkazovala, takže nech sa páči, komu sa ráči zaujímať sa viac o svoje zdravie a potraviny, výrobky, ktoré bežne spotrebovávame, na ich webe nájdete viac.

Z ich testu sa dozviete niečo o cestovateľskej histórii kyslej kapusty. O tom, že kyslá kapusta je živá potravina, ktorá dokáže prežiť aj 3 roky pri správnom skladovaní. V teste sa spomínajú všetky prospešné látky a vitamíny, ktoré by kapusta mala mať a dnes už nemá.

Mňa maximálne zaujala informácia o tom, že v rokoch 1953 až 1997 existovala stará československá norma, ktorá ku kapuste zakazovala pridávať okrem soli, kmínu a cibule akékoľvek ďalšie prísady, najmä nie chemikálie akéhokoľvek druhu, bieliace látky, konzervačné látky, ocot alebo kyselinu mliečnu. Žiaľ, tento zákaz bol v roku 1997 zrušený. Čo by chemický a potravinársky priemysel previazaný ruka v ruke nespravil pre "blaho" spotrebiteľa a pre nakumulovanie svojich ziskov, všakže?! Samozrejme, korporácie budú tvrdiť, že robia všetko pre svojich zákazníkov a "len" predlžujú životnosť produktov (pretože ľudia zleniveli). Vcelku by ma zaujímalo kde vznikla premisa, že zákazník chce konzervované potraviny a nie čerstvé?!

Kapusta, cibuľa, soľ a kmín – nič viac, nič menej

Suma sumárum: Veriť kapuste kupovanej v plaste neradno. Zabudnime na kupovanú kapustu, nebuďme leniví, vybehnime na trhovisko alebo pekne na jeseň kúpme si sud, kapustu a vlastné "zelí" si pekne sami natlačme. Pretože realita tam na trhu je krutá a najväčší zdroj vitamínu C a jedna z najzdravších potravín v našich zemepisných šírkach – kysnutá kapusta – už dávno nie je ani čerstvá, ani taká zdravá, aká by mala byť. 

Slnko v zime – Spomienky na Afriku – časť 1.

Aj vám už chýba slnko? Mne veľmi! Je najvyšší čas si ho pripomenúť aspoň prostredníctvom spomienok a obrázkov z minulosti. Pri pohľade na každú fotografiu ešte dnes cítim slnko a energiu, ktorú do mňa môj pobyt vlial. Ak sa mi podarí vás aspoň trochu vtiahnuť a opantať jasným africkým slnkom, cieľ je splnený. Nech žije energia a rozmarní reklamní zadávatelia!

Na potulkách za dobrým jedlom a hlavne vínom

Presne v tomto období pred piatimi rokmi som absolvovala najlepšiu služobnú cestu svojho života. Požiadavky klienta ma zaviali do ďalekej Južnej Afriky, do Kapského mesta a jeho okolia. Z miestnej zimy priamo na vrchol leta. Ak sa vám táto možnosť niekedy naskytne a budete sa pohrávať s myšlienkou vycestovať v zime za slnečnými lúčmi – neváhajte ani sekundu, kúpte si letenku a baľte. Nič lepšie pre seba spraviť nemôžete. Predstavte si, že odletíte s kabátom, pristanete na letisku, kde už vo vzduchu cítiť vlhký morský vzduch, na hoteli si dáte pauzu po dlhej ceste a potom sa šupnete do žabiek, dáte su sukienku a vykročíte do slnečného dňa – neskutočný pocit!

Cape Town –  Victoria and Alfred Waterfront

Tých pár dní v Afrike ma naučilo premýšľať trochu inak a uvedomiť si mnoho vecí, na ktoré som dovtedy nepomyslela. Slnko je život. Doslova. Tým, že v daných zemepisných šírkach svieti slnko prakticky skoro každý deň, má vplyv na všetko. Vegetáciu, potraviny, ľudí, ale hlavne mentalitu a náladu. Prechod z nášho pásma emocionálnej a mentálnej mizérie bol alarmujúci. Počas celého pobytu som sa nestretla s nikým zamračeným či v zlej nálade. Všade samí usmiati a pozitívne naladení ľudia. Personál hotela, reštaruácií, kompletne celá naša juhoafrická produkcia, predavači – všetci. Ich energia bola nákazlivá, cítiť ju bolo každým dňom viac a návrat domov bol hodne bolestivý.

Cape Town – vilová štvrť s výhľadom na Table Mountain

Preletieť celý africký kontitent zhora nadol stojí za to, aj keď hodiny a hodiny v lietadle a pomaly sa posúvajúca bodka na mape monitora, ktorý má každý pasažier k dispozícii, vám príde akoby nehybná. Či letíte pracovne, na dovolenku, za dobrým jedlom, vínom alebo pomôcť krajine, na pocity, ktoré vás tam ovládnu sa nedá pripraviť. Ja som pred cestou mierne panikárila. Totálne som sa bála všetkých možných chorôb a tiež o svoju bezpečnosť. Dala som sa preočkovať a hlavne sa bála toho, aby som sa niekde nepoškrabala, neporezala sa, nestúpila na niečo ostré (kvôli AIDS-u). Viete, čo sa stalo na mieste? Dala som si sprchu, raňajky, pozrela sa do miestneho slnka a v duchu si poťukala na hlavu, či som v poriadku. Obavy boli ta preč. Dokonca som sa cítila hodne bezpečne a z hotela sme sa s klientom prešli peši až do prístavu. Sami, bez sprievodu či akejkoľvek ochranky. Neskôr nám síce bolo povedané, že najlepší nápad to nebol, ale tak sme to cítili a šli.

Pohľad na Atlantický oceán – neďaleko Mysu dobre nádeje

Skoro ako v Tatrách ;-)

Jeden pocit ma ešte v Afrike úplne opantal a nevedela som sa mu vôbec ubrániť. Južná Afrika mi prišla ako fantastická krajina na život. Nájdete v nej veľké množstvo Európanov (hlavne Holanďanov) či ľudí z rôznych končín sveta, ako zanechali svoj pôvodný života tam doma a zmenili klímu. Jedno si však treba uvedomiť a vnútorne sa s tým vyrovnať. Aj keď je Južná Afrika jednou z najvyspelšjích krajín Afriky, stále je to africká krajina, v ktorej je príliš veľa chudoby. Je ju vidieť bežne v uliciach i obrovských slumoch na predmestiach. Vy ako prisťahovalec, sa s tým musíte vyrovnávať každý deň. Predsalen, vy sa tam máte dobre a o pár metrov je hlad a bieda. Ak čerpáte ich energiu, užívate slnko a svoj život, musíte to krajine a miestnym nejako vrátiť.

Čo sme v tak ďalekej krajine robili pre slovenského klienta? Točili sme spot TV reklamy pre Allianz. O tom a o dobrom jedle si však povieme nabudúce.

V zajatí zimy a tepla domova (2)

Sneží, svieti slnko, mrzne, topí sa, je hmla, prší... Lietame si s teplotami a prudkými zmenami hore dolu. Vychádzky do okolia dediny na naše tradičné miesta sme v záľahách snehu dosiaľ neabsolvovali, a tak bolo načase vybrať sa počas minulého víkendu von. Veľmi sme sa s mužom čudovali, že tie briežky, po ktorých sme šli, neboli ani trochu posánkované. Akoby sa miestnym do zimy moc nechcelo. Už dávnejšie sme si všimli, že domáci neholdujú prechádzkam a pobytu na čerstvom vzduchu bez toho, aby niečo vonku robili (či už okolo domu, hospodárstva, role). Výjsť si len tak von, prejsť sa, miestnych nevidno. Nás to však baví a tohto rituálu sa nemienime vzdať. Či je zima, či je teplo, sneží, prší, praží slniečko, von sa ísť musí! Teda nám sa chce, nie musí.

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá periny zima mu bude. Zo snehovej periny nám po posledných dňoch neostalo skoro nič a tak je čas pustiť sa v teplej kuchyni do fašiangových dobrôt. Ak vonku praští zima, nič nepadne lepšie, ako vyhriať domov rúrou a prevoňať ho voňavým koláčom. Ako dieťa si Fašiangy nijako zvlášť nevybavujem. Nepamätám si, že by sme ich slávili alebo inak im venovali našu pozornosť v rámci tradícií. Neznamená to však, že by vôbec neboli. Naša babička niektoré roky, keď sa jej chcelo, pripravila fantastické domáce kreple. Boli fajnové a absolútne jedinečné. Namiesto lekváru ich babka podávala s kakaovým pudingom. BB puding príliš nesladila, takže jeho kombináciou so sladkými vyprážanými šiškami vznikla absolútna symbióza chutí. Verte-neverte, táto kombinácia bola pre mňa dokonalá. Ak by to šlo, strašne rada by som sa zahryzla do babkinej pudingovej kreple a znovu si pripomenula jej chuť.

Tvarohové šišky-nešišky 

Do klasických vyprážaných šišiek sa vo svojej domácnosti nikdy nepustím. Skrátka – nevyprážam. Predstava, že by som v hrnci, či na panvici videla viac ako deci oleja, vo mne spôsobí, že mnou prejde triaška. Brr. Preto už dlhšie hľadám zdravšiu alternatívu fašiangových šišiek. Dávnejšie som našla recept na tvarohové šišky bez vyprážania, pečené v rúre na plechu a tento rok ich konečne otestovala. Veľká škoda, že pri recepte nebola žiadna fotografia. Vcelku by ma zaujímalo, kde vznikol nápad nazvať tieto koláče tvarohovými šiškami. Kvôli ich tvaru? Alebo kombinácii s džemom? Netuším. So šiškami nemajú tieto koláčiky nič spoločné, tak sa nenechajte ich názvom ošáliť.

Suroviny:

500 kg tvarohu (použila som mäkký hrudkovitý)

450 g hladkej múky

220 g cukru (použila som práškový; v pôvodnom recepte bolo 350 g – pre mňa zbytočne veľa)

200 g masla

1 prášok na pečenie (bezfosfátový Alnatura)

2 žĺtky

škorica a práškový cukor na posypanie

vajce na potretie pred pečením

Postup:

Všetky suroviny zmiešajte najskôr v miske a neskôr ich premiestnite na dosku. Spracujte na cesto, vyvaľkajte na hrúbku cca 0,5 - 1 cm. Celý vyvaľkaný plát potom zrolujte a krájajte cca 2 - 3 cm pláty. Rukami dotvarujte. Vzniknú vám akési slimáky či osie hniezda. Ak sa do nich pokúsite spraviť v strede jamku, po pečení tak či tak zmizne, takže to ani nerobte. Poukladajte na plech (pri pečení sa trochu rozliezajú do šírky), potrite rozšľahaným vajíčkom a dajte piecť na 170 – 180 °C, na nejakých 30-40 minút. Pečte do ružova a sledujte. Po upečení posypte práškovým cukrom so škoricou. Môžete podávať so skvelou domácou marmeládou. My sme otvorili zásoby ružovej mirabelkovej marmelády a jej kyselkavá chuť bola s tvarohovým cestom veľmi fajnová. Odporúčam zjesť koláčiky hneď v prvý deň, najlepšie sú ešte vlažné, ďalšie dni dosť výrazne obsychajú. 

Tvarohové šišky-nešišky s domácou mirabelkovou marmeládou

Drobné dobré rady alebo čo nabudúce spravím inak:
Nabudúce skúsim miesto prášku na pečenie použiť droždie a spraviť tvarohové kysnuté cesto.
Určite skúsim aj alternatívu, kedy nebudem cesto vaľkať na tenkú placku, krájať a rolovať do slimákov, ale nechám ho cca 3 cm vysoké a budem vykrajovať.

Šišky bez vyprážania nikdy šiškami nebudú, ale kým človek neskúsi, nevie.