Zdravá kyslá kapusta?

Rozhodne, ale jedine domáca!

Prednedávnom som nemala možnosť vybehnúť na trh a kúpiť si skvelú Stupavskú kapustu od stánkarov z drevených kadí, a tak som bola odkázaná na bežnú obchodnú sieť (je to samozrejme sebaklam, lebo pri lepšom časovom plánovaní dopredu by som trhovníkov stihla v čase ich otváracích hodín.) Výber v obchode bol pomerne veľký, mohla som si vybrať kapustu červenú alebo bielu a dokonca od viacerých výrobcov. Klasicky som začala čítať info na obale a bola som zdesená. Okrem surovín, ktoré do kapusty patria prirodzene, našla som v každom jednom kapustovom vrecku nasypaných aj niekoľko Éčiek navyše! Nechápala som. 

Dnes sa mi do mailu dostala správa časopisu D-test o teste kyslej kapusty. Ich mailing odoberám hlavne kvôli informáciám o nebezpečných výrobkoch a tiež o vykonaných testoch. Raz som na nich už odkazovala, takže nech sa páči, komu sa ráči zaujímať sa viac o svoje zdravie a potraviny, výrobky, ktoré bežne spotrebovávame, na ich webe nájdete viac.

Z ich testu sa dozviete niečo o cestovateľskej histórii kyslej kapusty. O tom, že kyslá kapusta je živá potravina, ktorá dokáže prežiť aj 3 roky pri správnom skladovaní. V teste sa spomínajú všetky prospešné látky a vitamíny, ktoré by kapusta mala mať a dnes už nemá.

Mňa maximálne zaujala informácia o tom, že v rokoch 1953 až 1997 existovala stará československá norma, ktorá ku kapuste zakazovala pridávať okrem soli, kmínu a cibule akékoľvek ďalšie prísady, najmä nie chemikálie akéhokoľvek druhu, bieliace látky, konzervačné látky, ocot alebo kyselinu mliečnu. Žiaľ, tento zákaz bol v roku 1997 zrušený. Čo by chemický a potravinársky priemysel previazaný ruka v ruke nespravil pre "blaho" spotrebiteľa a pre nakumulovanie svojich ziskov, všakže?! Samozrejme, korporácie budú tvrdiť, že robia všetko pre svojich zákazníkov a "len" predlžujú životnosť produktov (pretože ľudia zleniveli). Vcelku by ma zaujímalo kde vznikla premisa, že zákazník chce konzervované potraviny a nie čerstvé?!

Kapusta, cibuľa, soľ a kmín – nič viac, nič menej

Suma sumárum: Veriť kapuste kupovanej v plaste neradno. Zabudnime na kupovanú kapustu, nebuďme leniví, vybehnime na trhovisko alebo pekne na jeseň kúpme si sud, kapustu a vlastné "zelí" si pekne sami natlačme. Pretože realita tam na trhu je krutá a najväčší zdroj vitamínu C a jedna z najzdravších potravín v našich zemepisných šírkach – kysnutá kapusta – už dávno nie je ani čerstvá, ani taká zdravá, aká by mala byť. 

Aký bude?

Jaký si to uděláš, takový to máš
Táto stará česká múdrosť voľne preložená do slovenčiny: "Ako si ustelieš, tak budeš spať" podľa mňa platí v živote, v práci a vo všetkom, do čoho sa pustíme, varenie a jedlo nevynímajúc. V poslednom čase sa nielena foodblogoch rozmáha debata o nekvalitnom jedle, ktoré do seba dávame, ale ľudia pomaly začínajú na túto tému spolu hovoriť pri obedoch, v práci alebo len tak pri priateľských posedenia. A ja sa tomu veľmi teším. Nie je nás zatiaľ veľa, ktorí nielen s nadšením varia, ale 2x-3x si poriadne premyslia, z čoho budú variť a aké suroviny použijú. Pre mnohých je stále premýšľanie nad kvalitou surovín iba synonymom ceny, čo je naozaj zlé.

Zásadný problém vidím v tom, že ľudia neporovnávajú. Alebo skôr, porovnávajú neporovnateľné. Množstvo jednorazovo vynaložených prostriedkov je jedinou mernou jednotkou. Čo za tieto peniažky dostanú ako keby vôbec nebolo dôležité. Že za nižšiu cenu kupujú menej kvalitné potraviny = nedôležité. Že pri prerátaní na rovnakú hmotnostnú jednotku kupujú menej = nedôležité. Že je pri lacných výrobkoch použitých omnoho menej základných surovín, z ktorých sa produkt vyrába = nedôležité. Že neobsahujú skoro žiadne výživové látky = nedôležité. Že sú plné substitútov = nedôležité. Že sú vyrábané na zákazku, pretože globálni obchodníci tlačia na ceny = nedôležité. Že sú rýchlené a cestujú cez pol zemegule = nedôležité. O použití umelohmotných aditív, náhražiek a potravinovej chémie (E...) ani nehovorím.

A ja sa pýtam, prečo. Buď sú ľudia totálni ignoranti, alebo sú naozaj hlúpi. Vyzerá to tak, že oboje bude pravdou. Je im jedno, čo jedia, hlavne, že je to lacné. A tiež, nech je toho veľa. Žijeme v dobe, kedy sa ľudia prepchávajú. Nielen éčkami a svinstvom, ale jedia enormné množtsvo, ktoré ich telo pri súčasnom energetickom výdaji nemôže byť schopné spracovať. Vždy ma udiví, keď vidím ľudí nakupovať, ako pred sebou tlačia prepchaté vrchovato naplnené nákupné košíky. Ich bežný víkendový nákup by našej domácnosti stačil na mesiac (a to podotýkam, každý deň v týždni varím teplé jedlo). Ako sa môže niekto čudovať, že ľudstvo kosia civilizačné choroby a už takmer nenájdete človeka, ktorý by dnes nebol alergický. S tým čo jeme a v akom prostredí žijeme je naše zdravie prepojené najužšie. Tento fakt ľuďom ešte nedošiel, ani to, že si všetko privodzujú a spôsobujú sami. Sami si vytyčujeme cestu, ktorou ideme a za všetko, čo sa deje okolo nás sme zodpovední iba my sami. Nie globálna ekonomika, nie politickí lídri sveta a už vôbec nie tí druhí.

Aký teda bude? Taký, ako si ho urobíme.

Príprava na domček snov

Nech je pre nás nový rok rokom takým, aký ho chceme mať. Nech sa nám plnia naše vysnívané sny a nech nám na cestu za nimi svieti svetlo pozitívnych myšlienok.

Krásny a zdravý nový rok plný lásky praje Katka.