Na mačaciu nôtu

Vždy keď niečo odchádza, niečo nové prichádza. Alebo – niekto. Po lete sa u nás objavil kocúr a čiastočne sa u nás udomácnil. Odkedy sú z nás dedinčania, ak náhodou nespotrebujeme nejaké potraviny, vždy zvyšky jedla, ktoré neputujú na kompost, šupnem na dvor a do rána sú preč. V lete som skúsila inú taktiku a presunula som zvyšky bližšie k domu. A tak raz, jeden večer po naložení misky, ma prekvapil krásny tigríček. Jedol a kukal na mňa. Nechala som ho v tichosti dojesť. Na druhý deň už bol väčším kamošom a odvážil sa nechať sa pohladiť. No a na tretí deň sa tisol rovno do domčeka, aby si poobzeral kuchyňu. Bez drzosti a bez ostychu, nebál sa a len si spokojne priadol. Takže, máme kocúra! Nie permanentne, len z času na čas. Náš externý stravník s nami pri teplom počasí cez víkendy strávil raňajky a niekedy aj celé dopoludnie.
Okrem nášho tigra prichádzajú večer za tmy aj čierny kocúrisko od suseda sprava, alebo bielošedý kocúr (mačka?) od suseda zľava. Skrátka, plná mačacia premávka. Kto prv príde, ten prv melie! Zverinca nikdy nie je dosť a to čo nechcú mačky, príde dojesť ježko. A aby tomu všetkému nebol koniec, občas sa objavia aj slimáky bez domu (na ktorých si podľa mňa pochutnáva ježko).

Náš Sraľko

Udomácniť si mačku prináša aj svoje benefity – kocúr nám už nosí svoje trofeje a tak sme na rohožke objavili zvyšky myší, perie či malého potkana. Občas nám príde ukázať aj položivú myš, s ktorou sa ešte pred nami hrá. Prehadzuje si ju v labkách, posúva a celý čas pritom pozerá na nás a mlčky sa hrdí, čo nám doniesol, aby sme kukali. Mačací dozor sa pred zimou bude hodiť a myši sa vďaka kocúrovi budú držať opodiaľ. Neuveriteľné a nádherné, ako sa nám kocúr za našu pozornosť a starostlivosť odvďačuje. V prírode je fakt všetko jedným veľkým zázrakom – absolútne dokonalé.

Najlepší objav sezóny

V záplave sezónnych tekvicových receptov v našich kuchyniach a na foodblogoch pokračujeme. Kam sa pozriem, tam vládne oranžová farba a tekvicové hody. Všetkých chválim: varíme a žijeme sezónne – výborne!

Ešte predtým, ako Martinka uverejnila recept na tekvicovú polievku s kokosovým mliekom, mala som vyhliadnutú veľmi podobnú alternatívu. Po jej uverejnení sa mi do exotickej tekvicovej polievky až tak veľmi nechcelo, preto som latentne hľadala alternatívu (nie preto, že by sa mi Martinkina polievka nepáčila, to ani náhodou!). Sem tam sa mi stáva, že je v mojej kuchyni všetko inak, ako si pôvodne naplánujem a na poslednú chvíľu preplánujem sama seba. Zrejme je niekedy tá druhá Katka vo mne silnejšia, ako tá prvá. Ale, všetko je tak, ako má byť a nebyť zmeny plánu v tomto prípade, ochudobnila by som samú seba a môjho muža o fantastickú verziu tekvicovej polievky. Pre mňa osobne, najlepšia variácia na tekvicovú polievku akú som doteraz jedla.

Tekvicová polievka z kuchárskej biblie – vrchol sezóny

zdroj: The Silver Spoon

Pred časom som sľúbila, že receptov z publikácie The Silver Spoon budem uverejňovať viac a aspoň takto sa s vami podelím o toto moje zlato v kuchyni. Otvorila som knižku, nalistovala v registri Pumpkin a bolo jasno. Neváhala som ani sekundu a už som knižku kládla na stôl v kuchyni a chystala si suroviny.

Suroviny (rozpis verný originálu):
jesenná tekvica – 0,5 kg
zemiaky – 3 ks
mlieko – 1 l
čerstvá šalvia (ja som použila asi 5 vrcholov sušenej verzie)
šľahačková smotana – 100 ml
čerstvý chlieb (originál žiada country-style bread)
parmezán
soľ, čierne korenie

Ja som sa obišla iba s tekvicou, zemiakmi, mliekom (cca 0,5 l), vodou, sušenou šalviou, soľou a naozaj iba troškou čierneho korenia. Chlebík sme si dali ako prílohu, nie priamo do polievky ako žiada originál a vynechali sme aj parmezán i šľahačkovú smotanu.

Postup: 
Dajte zohriať mlieko. Do horúceho mlieka pridajte nakrájanú tekvicu, zemiaky, pridajte šalviu a nechajte dusiť (cca 40 minút), kým sa zelenina nerozpadá (v origináli zo Silver Spoon pridávajú soľ a čierne korenie už v tejto fáze, ale ja vždy nechávam prejsť chute zeleniny kým sa varia a dochucujem až vo finálnej fáze). Podľa potreby a finálnej hustoty, ktorú chcete dosiahnuť, pridajte mlieko alebo vodu. Vyberte lístky šalvie, rozmixujte dohladka, pridajte šľahačkovú smotanu, nechajte zohriať. Ja som šľahačku nepridávala, aby bola polievka jemná. Pred podávaním ochuťte soľou a čerstvo mletým korením. Servírujte s plátkom chleba položeným priamo na polievku a na vrch nastrúhajte parmezán.

Dobré drobné rady:
Toto je jeden z mála druhov polievok, ktoré odporúčam jesť priamo po uvarení. U väčšiny polievok sa potrebujú chute poriadne premiesiť a čím dlhšie polievky stoja, tým sú chutnejšie. Táto polievočka je fantastická ihneď. Po odstátí v polievke získavajú chuťovú prevahu zemiaky, čo nie je na škodu veci, ale ak si chcete užiť tekvicovejšiu časť polievky – pustite sa do nej s chuťou hneď po zložení zo sporáka.

Polievka je fantasticky vyvážená, zemiaky jej pridali jemnosť a zemiakový škrob v spojení s tekvicou vytvoril fantastickú chuť aj konzistenciu. Jednoduchá, neprekombinovaná – akoby stvorená pre naše chuťové bunky. V skutku, pre nás doma, vrchol sezóny.

Stále sezónne – štrúdľovanie (II.)

Zrejmä je to obdobím a ročnými cyklami, ale moje telo evidentne funguje každým rokom veľmi obdobne. Samo si diktuje, čo by si dalo, čo mu chýba a z čoho by malo radosť – vždy v nadväznosti na ročné obdobie. Vďaka týmto cyklom sa u mňa rokmi vyvinuli jedlá, ktoré zvyknem pripravovať iba v danú ročnú dobu. Patria v mojom jedálničku k sezónnym záležitostiam a inokedy sa mi ich robiť nežiada. Keď vonku trochu poklesne teplota, chce sa mi tráviť v kuchyni viacej času a vyhrať sa so zložitejšími jedlami. Variť a piecť chutné a voňavé jedlá, čo zahrejú a prevoňajú dom.

Presne v tomto období dostávam chuť na štrúdľovanie. Predstava zabalenia voňavých plniek do fajnového cesta je presne typ dezertu, čo sa mi na tieto dni hodí. Kupované lístkové cesto má do mojej kuchyne zákaz vstupu, kysnuté štrúdly sa mi spájajú s Vianocami a tak prichádza čas na pravú domácu ťahanú štrúdľu. Riadne som sa interne pobavila, keď som sa vrátila k svojmu minuloročnému štrúdľovému príspevku a zbadala dátum. Tohtoročné ťahané štrúdly som piekla skoro na deň presne. Tomu sa hovorí "trefa"!

Jesenné štrúdly na 3 spôsoby – jablkovo-orechová, tvarohovo-hroznová a stredomorská

Recept na prípravu cesta aj postup prác nájdete v mojom minuloročnom príspevku. Po ročnej prestávke a žiadnom tréningu medzitým môžem úprimne povedať, že tohtoročná príprava bola ešte jednoduchšia a rýchlejšia, ako tá predošlá. Výroba plniek vám zaberie viac času, ako hrajkanie sa s cestom.

Tento rok sa mi chcelo pohrať sa trochu viac s príchuťami. Dve základné suroviny boli jasné – jablká a tvaroh. Nad treťou som hútala, či sa pustiť do mletia maku, lúskania orechov, ... až som sa vrhla na netradičný a pomerne exotický experiment. Hop alebo trop, rozhodla som sa skúsiť Mediteránsku štrúdľu, ktorej hlavnou zložkou je jesenná tekvica.

Jablkovo-orechová štrúdľa

Suroviny: 
Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)
Jablká (použila som 8-9 malých kusov)
Vlašské orechy (nasekané nahrubo)
Hnedý cukor (podľa potreby a chuti)
Citrónová šťava
Klinčeky, škorica

Postup:
Jablká ošúpte, postrúhajte na uhorkovom (plátkovom) strúhadle. Pridajte k nim tmavý cukor, ochuťte rozdrvenými klinčekmi, pridajte trošku škorice a citrónovej šťavy. Chuť plnky si dolaďte podľa svojich preferencií, u mňa mierne prevažovala chuť klinčekov, škorica chuť iba dopĺňala. Jablkovú zmes vrstvite na už natiahnuté a štrúhankou vysypané štrúdľové cesto. Keď budete mať plnku rozvrstvenú, nasypte na vrch nahrubo nasypané orechy. Štrúdľu zaviňte, premiestnite opatrne na plech s papierom na pečenie a potrite rozpusteným maslom.

Tvarohovo-hroznová štrúdľa

Suroviny:

Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)

Tvaroh – 500 g mäkký hrudkovitý
Cukor (podľa chuti)
Citrónová šťava
Tmavé hrozno (vykôstkované)

Postup:
Tvaroh zmiešajte s troškou cukru, pridajte citrónovú šťavu a ak chcete, aj kôru z citrónu. Dolaďte chute a plnka je hotová. Navrstvite ju na natiahnutý a strúhankou vysypaný plát cesta. Tvarohovú vrstvu posypte vykôstkovaným hroznom. Zaviňte, premiestnite na plech a poriadne potrite roztopeným maslom.

Stredomorská štrúdľa (tekvicová)
(inšpirácia: http://mydailypumpkinrecipe.blogspot.hu/2008/12/mediterranean-pumpkin-tart.html)

Z detstva si pamätám pečenú jesennú tekvicu. Nakrájanú a mesiačiky, poukladanú na plech, jednoducho upečenú – jedli sme ju len tak. Bola sladučká a rozpadala sa v ústach. V štrúdli s voňavým korením som si ju predstaviť nevedela, ale kto neskúsi – nevie. Chce to trocha odvahy. Musíte byť pripravení aj na to, že vám takáto štrúdľa chuťovo nemusí vyhovovať. V porovnaní s originálnym receptom som vynechala nové korenie – to už bolo na mňa priveľa experimentu.

Suroviny na plnku:

Štrúdľové cesto (na 1 štrúdľu som použila cesto z 200 g múky)

Tekvica

Hrozienka

Škorica, klinčeky

Hnedý cukor

Postup:
Tekvicu očistite, nastrúhajte na rezančeky. Pridajte tmavý cukor a hrozienka vopred namočené vo vode. Ochuťte klinčekmi, škoricou. Nebojte sa pridať viac korenia, potrebujete, aby plnka bola výrazná a prebila chuť zeleniny v tekvici. Zaviňte, potrite maslom a dajte piecť.

Dobré drobné rady:
Mediteránsku štrúdľu odporúčam nechať min. 1 deň odstáť. V prvý deň z nej ešte pomerne silno cítiť zeleninu z tekvice, ale na druhý deň už tekvica získa chute a vône korenia.

Ak ešte stále máte vnútorné zábrany pred ťahaným cestom, zbavte sa ich! Ťahané štrúdľové cesto si rešpekt určite zaslúži, to však nie je dôvod, prečo sa doň nepustiť. Aj staré mami sa ho museli naučiť. Navyše, po prvom pokuse môžete zistiť, že práca s ním je veľmi jednoduchá. Verte mi, naozaj, je to zábava.

Sezónna zelenina – TEKVICA / DYŇA

Posledný týždeň cestou autom domov tipujem, kedy bude úplná tma, v ktorej dedinke ma zastihne alebo či stihnem dôjsť domov pred úplným zotmením. Samozrejme, každým dňom sa stmieva o chvilinku skôr, ale keďže je len október, stále sme na tom s množstvom denného svetla dobre. O dva mesiace bude situácia úplne iná (ale samozrejme, to sa už všetci budeme tešiť na Vianoce). V aute už teraz musím dávať väčší pozor na všetky neopatrné zvery, čo sa za tmy začínajú potulovať. Na šťastie, zatiaľ na mňa gúľajú a svietia očká iba vyplašené mačky (a nech to tak aj ostane). 

Včera cestou domov z mesta som si naplno uvedomila ďalšiu nádhernú črtu jesene. Keď človek žije v meste, ktoré neustále pulzuje množstvom energie, mnohé krásy života mu unikajú a nemá šancu si ich uvedomiť a naplno precítiť. Na jaseň totiž prichádza pokoj. Je ho cítiť tesne pred zotmením. Ľudí i zvery zaháňa zima do tepla a tak je vonku omnoho väčší kľud. Dedinka tak stíchne a vidieť rinúci sa dym z komínov – teplo domova. Doslova – len, nie vždy je to vôňa. Ľudia na dedine kúria či spaľujú kadečo, a tak nie je cítiť iba voňavé drevo, ale aj uhlie, plasty a neviem čo ešte (najmä, nechcem vedieť). Nech je ako chce, smrad a smog mesta je stále väčší a horší hnus.

Naša záhradka nám stále plodí a ja pomaly oberám jej posledné plody. Cvikla je vytiahnutá, mrkva takmer tiež, pár otužilých rajčín sa rozhodlo ešte dozrievať, dokonca aj červený dyňa nahodila ďalší malilinký melónik. Čomu sa veľmi teším je, že sa nám rozbehli na jeseň bylinky, začali klíčiť a rásť a mňa čaká druhá várka koriandra (po samovýseve z letných kvetov/plodov). Darmo, príroda je mocná čarodejka a všetko čo robí je jedinečné a absolútne dokonalé.

Tekvicové gnocchi – čisto domáce

Z jedného malinkého semienka oranžovej tekvice zasiatej na jar nám vyrástol jeden parádny koreň. Som zvedavá ako ho budem o pár týždňov likvidovať, lebo mám silný pocit, že to bude ako v rozprávke: "...ťahali repku ťahali, ale nevytiahli". Tento silák koreň nám tento rok dal 7 parádnych oranžových tekvíc a ja ich postupne spracovávam. Pri veľkosti 50 cm / kus a dvoch stravníkoch to v skutku až tak rýchlo nejde. Dnes sa mi zachcelo trošku sa vyhrať v kuchyni a servírovať taliansku kuchyňu. Nech sa páči, fajnové a žiarivé tekvicové ňoky. Nechajte sa opantať ich farbou, predstavte si ich chuť, vôňu šalvie. Stále sa vám nechce vyhrať sa s cestom?

Suroviny: (bez udania pomerov surovín, všetko, přiměřeně) 
oranžová tekvica (akú máte: maslová, hokaido, iná)
hladká múka
vajce
soľ, muškátový oriešok
maslo
šalvia (čerstvá alebo sušená, ja používam zvyčajne sušenú)
parmezán (čerstvo nastrúhaný)

Postup:
Očistenú tekvicu nakrájajte na kocky a dajte dusiť s minimom množstva vody. Nesolila som, ani inak neochudovala, nech vynikne prirodzená čistá chuť zeleniny. Vody dajte len toľko, aby vám tekvica neprihorela, lebo vody sa budeme potrebovať pred prípravou cesta čo najviac zbaviť. O 15 – 20 minút by mala byť tekvica rozvarená. Ak uznáte za vhodné, môžete ju ešte rozmixovať (ja som nepotrebovala). Premiestnite ju na nerezové sitko a nechajte 15 –30 minút odkvapkať a vychladnúť. Pripravte si pracovnú dosku, nasypte na ňu hladkú múku, priadajte tekvicu, vajce, soľ a pridávajte múku podľa potreby, kým nebudete s konzistenciou cesta spokojní. Múky nesmie byť priveľa, aby ňoky neboli tuhé. Naopak, nesmie jej byť ani málo, aby sa vám úplne nerozvarili a neboli vodnaté. Postupne z cesta odkrajujte kúsky, z ktorých si rukami vyvaľkajte hada, porežte nožnom na menšie dieliky. Gnocchi môžete nechať v tejto podobe, alebo môžete s tvarovaním pokračovať. Z každého odkrojeného dielika vytvarujte guľku a následne ju rozpučte a natvarujte vidličkou. Gnocchi si ukladajte vždy na pomúčenú dosku alebo tácku, cesto je pomerne lepivé. Hotové načančané ňoky dajte variť do veľkého množstva osolenej vriacej vody. Neodbiehajte, varenie trvá iba chvíľu, kým ňoky nevyplávajú na povrch, zvyknú rýchle vykypieť. Medzitým si v panvici nechajte rozpustiť maslo, pridajte k nemu precedené uvarené ňoky. Podľa potreby osoľte a pridajte šalviu. Ihneď servírujte a posypte čerstvo nastrúhaným parmezánom.

Dobré drobné rady:
Nech si hovorí kto chce čo chce, robiť gnocchi podľa receptu so stanovenými pomermi surovín je podľa mňa blbosť. Každá zelenina (zemiaky, tekvica) má iný obsah vody. Detto ricotta, ak robíte ňoky z nej. Každá múka sa správa inak a potrebuje iné množstvo vlhkej hmoty. Každé vajce potrebuje rôzne množstvo múky. Každá zelenina po pridaní soli sa správa inak. Spracovávať cesto inak ako priměřeně, priměřeně je jediná správna cesta. Pri ňokách cesto treba precítiť, najmä rukami. Pridať hento alebo tamto, vždy podľa aktuálnej potreby. Trošku praxe budete určite potrebovať, ale nikto učený z neba nespadol.

Domáce ňoky (alebo ňuchy, ako im my doma zo srandy hovoríme) nie sú zázrak na počkanie, ale ak im raz prepadnete, iné už do vlastnej kuchyne nepustíte. Ich čistá chuť vás prebije. Kupovaný polotovar vám môže ňokovanie vo vašej kuchyni uľahčiť, ale to musíte byť vnútorne vyrovnaní s tým, že jete produkt vyrobený z "čerstvých" zemiakov, ktorý vydrží v regáli (nie chladiaku!) takmer rok. A to moc kosher a bez chémie nebude.

Purpurové francuzáky

Vonku je čarovne. V noci občas poprší, cez deň je slnečno, sem-tam sa objaví nejaký mráčik, ale čo je najskvelejšie, teploty sú stále fajnové, takže sa počas dňa nemusíme babušiť. Naopak, niektoré rána už bývajú vcelku chladné, vtedy je najlepšie ostať v teplej posteli a poriadne sa vyhriať do ďalšieho krásneho dňa. So znižujúcimi sa teplotami bude kalorická hodnota našich pokrmov rásť a my sa viac sústredíme na výdatné jedlá, čo zahrejú. Tak to má byť, kopírovanie sezóny a prispôsobovanie sa jej aj jedálničkom by malo byť prirodzenou súčasťou každej racionálnej domácnosti. Netreba na to mať žiadnu vysokú školu, stačí sa riadiť vlastným telom a potrebami. Jediné čo k tomu treba je vedieť počúvať sa a vyhodnocovať vlastné procesy. Aj metóda pokus / omyl je viac, ako ignorácia.

Sezónna zelenina – CVIKLA

Čas purpurovej je tu! Cviklu mám veľmi rada, ale na jej skutočnú hodnotu a čistú chuť som si pár rôčkov musela počkať, kým som ju nezačala spracovávať vo svojej vlastne kuchyni! Pre mňa je cvikla podklad. Má fantastickú farbu, jedinečnú, sladkú a čistú chuť. Cvikla je doslova vitamínová bomba plná antioxidantov a výživných prvkov.
V slovenskej kuchyni je podľa mňa cvikla absolútne nedocenená zelenina. Všetci si z detstva pamätáme iba nakladanú cviklu s chrenom alebo sterilizovanú cviklu v sladkokyslom náleve (nakrájanú na kocky, hranolky, vlnovkové hranolky alebo beztvaré plátky), ktorú nám podávali ako šalát v školských jedálňach. Maximálne sa ešte cvikla dávala do skvelého boršču a tam jej využitie v našich chotároch končilo. Dodnes neviem pochopiť prečo, keďže je to plodina nenáročná na pestovanie. Urodí sa na juhu aj na severe a muselo jej byť v minulosti naozaj dostatok. Nejako upodozrievam našich predkov, že ju používali ako kŕmnu zeleninu pre zverinec. Ale môžem sa mýliť, všetko bolo inak a len si nechceli špiniť ruky. Našťastie, v tomto sa doba zmenila v dobrom a dnes už viacerí varíme cviklu bežne.

U môjho muža mala cvikla od detstva STOPKU, ale vďaka minuloročnej dovolenke a jeho objednávke dusenej zeleniny došlo k dramatickej zmene, kedy prvý raz ochutnal cviklu inak ako nakladanú. Odvtedy jedlá s cviklou označuje za geniálne. Takže, vďaka grécky kuchár aj pani hostiteľka – už môžeme doma cviklu pokojne a s chuťou servírovať! 

Francúzske zemiaky s cviklou

Francúzske zemiaky sú pre mňa jedlom, ktoré by som mohla jesť hocikedy. Samozrejme, bavíme sa o domácej verzii francuzákov, nie o pokusoch v rámci obedových menučiek. Francúzske zemiaky sú vždy chutným, voňavým a výdatným jedlom. Originál Frantíci by síce nad našou verziou francúzskych zemiakov zalamovali ruky, ale povedzte, nemáte ich radi? Nepripomínajú vám detstvo a domov?
Keď sme boli malí, mali sme pani susedu, ktorá sa s nami z času na čas prišla podeliť o svoje chutné výtvory z kuchyne. Bývala hneď vo vedľajších dverách a vždy keď sme sa vracali domov, na spoločnej chodbičke rozvoniavala jej kuchyňa. Z jej jedál si pamätám najfantastickejšie francúzske zemiaky, vynikajúcu podbitú fazuľovú polievku z obrovskej fialovej fazule a jablkový koláč. Tieto 3 jedlá mi utkveli v pamäti, a ich vzhľad i chuť si viem vyloviť. Neskutočné, vynikajúce, dokonale dochutené tým najcennejším korením – veľkým srdiečkom a láskou.

V našej rodine pripravoval francuzáky otec. Teda, tak si to pamätám odkedy som začala stravu a deľbu práce v domácnosti registrovať. Francuzáky našej susedy sme mali ochutnané všetci, ale nikdy sme neprišli na ten grif ako na ne, takže ostali nedosiahnuteľné. Roky som skúšala a testovala, v čom by mohlo tajomstvo vláčnych, šťavnatých a krémových zemiakov spočívať. Dalo mi to zabrať opustiť tradičné postupy odkukané od otca a vydať sa inou cestou. Kto sa však nebojí, ide do lesa a môže si doniesť cenné ovocie. Finta je odhalená: Vláčne zemiaky – Vitajte!

Spomínam si na francuzáky zo školy, ku ktorým sa podávala zvyčajne cvikla alebo kyslé uhorky. Tak mi raz napadlo, prečo nedať cviklu priamo k zemiakom. Zakomponovala som ju k ostatným surovinám a piekla. Francúzske zemiaky takto pečiem z času na čas, keď mám cviklu alebo chuť. Za mňa – delikatesa. 

Suroviny (množstvá si zvoľte sami podľa veľkosti pekáčika a množstva stravníkov):

zemiaky

vajíčka – uvarené natvrdo

klobása (najlepšie domáca alebo poctivá z iného overeného zdroja, napr. z trhoviska)

cvikla

cuketa (zvyčajne nedávam, ale ja som ju pre tentoraz prišupla, jednoducho, chcela do francuzákov!)

šľahačková smotana

soľ, čierne korenie (čerstvo namleté)

olivový olej (na vymastenie pekáča)

Postup:

Očistite si zemiaky aj cviklu. Vajíčka uvarte natvrdo. Všetku zeleninu, vajíčka aj klobásku si nakrájajte na kolieska. Pekáčik vymastite olejom, ukladajte – zemiaky (+ soľ, peper), cviklu, vajíčka, klobásku, zemiaky a dookola. Končite vrstvou zemiakov. Všetku zeleninu prelejte šľahačkovou smotanou. Vrchnú vrstvu zemiakov po preliatí osoľte, okoreňte. Pekáčik prikryte vrchnákom či alobalom a dajte piecť na 180 °C. Ja pečiem min. 60 minút prikryté a potom, keď sú zemiaky hotové (skúšam nožom) ich ešte odkryté dopekám 10-20 minút, kým sa na povrchu neopečú do zlatista. 

Dobrá drobná rada:

Ak chcete experimentovať s vašou tradičnou receptúrou, kúste niekedy pre zmenu pridať pór – dodá im veľmi jemnú cibuľovinovú chuť, šťavnatosť a svojskú pikantnosť.
Aj cuketa sa mi vo francuzákoch osvedčila. Jedlo odľahčila a osviežila.

Sme na konci a je čas na odhalenie tajomstva. Pýtate sa, v čom bol fígeľ? Smotana! Jedine šľahačková, s čo najväčším obsahom tuku, čo najhustejšia (škoda, že náš trh poriadne hustú smotanu neponúka!) a hlavne veľa. Nech vám ani nenapadne rozšľahať v nej vajíčko. Pekne, tak ako je, smotanou preliať zemiaky – po upečení budú fajnovo šťavnaté, krémové a smotana sa do nich nádherne vpije. Ak vám počas pečenia bude bublinkovať, ste na dobrej ceste. Vyskúšajte.

Ako varievali cviklu vaše mamy? Pamätáte si nejaké cviklové jedlá z vášho detstva?

MASLO – časť II.

Avizovala som, že v osvete budeme pokračovať a ani som netušila, ako skoro to bude. Krátko po tom, čo som napísala na tému "maslo", som sa dostala k viacerým veľmi zaujímavým stránkam, ľuďom, článkom. Som človek, čo verí v energiu. Energiu ľudí, vecí, duše – proste všetkého, čo je okolo mňa viditeľné aj neviditeľné. Jednoducho, vyslané signály zapôsobili a vrátili sa ku mne, tak je čas poslať ich naspäť, napr. aj k vám.

1) Už dlhšie som viedla komunikáciu s Katkou zo Sashe a cez jej FB stránku som sa dostala na veľmi zaujímavú webku viescojes. Autor webky Simon Kolár píše veľmi aktuálne o témach, ktoré ho štvú. Posúva svojim čitateľom informácie o potravinách, životnom štýle, ofajčoch na trhu. Je veľmi fajn si prečítať a vedieť, že veci, ktoré štvú mňa vytáčajú viacerých, sú rozhodnutí o nich písať, diskutovať a hlavne rýpať (v dobrom) do zadubencov, čo si súčasný stav ešte neuvedomili. Vďaka ti Simon.
U Simona si môžete prečítať krátky článok o masle a o zavádzaní spotrebiteľa obalmi.

Dobrá drobná rada:

Čítajme obaly. Nie je všetko pozlátko, čo sa bliští. Preto ak raz niečo vložíme do nákupného vozíka, bude to naše slobodné rozhodnutie. Len my sami vieme ovplyvniť, čo jeme. Nadávať je zbytočné, lebo môžeme vynadať akurát sami sebe. 

2) Asi 2 týždne dozadu som natrafila na web a časopis dTest. Väčšina informácií na webe je uzamknutá a podmienená predplatným, ale pre rýchlu orientáciu, čím sa dTest zaoberá, vám poslúži dosť. Ide o vydavateľa, ktorý sa zaoberá testovaním – rôznych produktov, potravín, služieb. Nespornou výhodou tohto časopisu je, že je úplne bez reklamy. A to sa počíta! Samozrejme, realizované testy sa týkajú českých výrobkov, ale čítanie je to naozaj zaujímavé.

Keď som webku objavila prvý raz, prečítala som si vtedy pár útržkov a na webku za pár dní v množstve informácií pozabudla. Ale darmo, zákonitosti akcie–reakcie fungujú a webka sa ku mne vrátila prostredníctvom Cuketkovho blogu. A tak som sa ocitla znova na ich stránke, stiahla si ich 2 hodnotenia, aj jedno elektronické vydanie ich časopisu. Grátis, výmenou za mailovú adresu (budúci mailing je možné kedykoľvek zrušiť). Jasné, ide o marketingový ťah ako nalákať spotrebiteľa na predplatné, ale jedným z testov bol test masiel (čo viac som si mohla priať). Ak sa preklikáte cez všetky možné linky v cuketkovom článku, môžete sa k testom dostať aj vy a prečítať si, ako sú na tom české maslá. Ako by obstáli v teste tie slovenské netušíme, ale veľa sa dá z daného testu vyčítať, mnoho nového dozvedieť a aplikovať na naše podmienky. Takže, to čo som pri prvej časti o maslách iba načrtla, je v teste dokázané exaktne – jedna vec je hodnotenie senzorických vlastností a subjektívne dojmy, druhá sú laboratórne testy. Zaujímavé čítanie, všetkým vrele odporúčam.

Dobrá drobná rada:
Čítajme obaly ešte pozornejšie!! Všímajme si názvy i popisky, zloženie, dátum výroby a spotreby, krajinu pôvodu, krajinu, v ktorej sa výrobok balí. Tieto informácie nás už pri nákupnom rozhodovaní môžu navigovať. Že na to nemáme čas? To je ako keby sme povedali, že nemáme čas na seba! A to je najvyšší druh sebaklamu. Neodrbávajme sa!











Najdôležitejšie, čo som si z testu odniesla, je pre mňa potvrdenie hodnoty masla. Maslo je čisto prírodný produkt! Je zakázané pridávať doň akékoľvek konzervanty, stabilizátory a iné E-fajnovosti. Samozrejme, nie je maslo ako maslo, pred samotnou kúpou treba veľmi dobre vyberať. Na privátne značky naozaj veľký pozor a pri značkových produktoch kupovať len overenú kvalitu, ktorá sa samozrejme v čase môže meniť. Neostáva nám nič iné, iba byť neustále v strehu. Veľa šťastia nám všetkým!