"Čo mi patrí, to mi patrí"

Ani presne neviem, kto je autorom tohto citátu, ale vždy mi pripomenie moju mamu a dokonale ma pobaví. Niektorá z jej kolegýň vždy hovorievala: "Co mi patrí, to mi patrí!". Nehľadajte však za touto myšlienkou nič hlboko filozofické. Skrýva sa za ňou vyhlásenie, že každá žena by mala mať vo svojej garderóbe kožuch! Samozrejme, mal by jej ho poriadiť jej manžel. Hm, je to názor, akceptujem, ale nesúhlasím.

Som apriori proti zabíjaniu zvierat kvôli tomuto ľudskému rozmaru, veď aj ich zabíjanie kvôli mäsu mi vadí. A aj keď k vlastneniu kožucha ako súčasti zimnej výbavy mám myslím ešte ďaleko, predsalen, nejaký ten kožúšok sa u nás nájde. Náš Sraľko znižujúcimi sa teplotami nahodil zimné prevedenie srsti a tak z chudej letnej mačky máme peknú zimnú guľôčku. Preto si už konečne aj ja môžem povedať, že mám doma kožuch! Avšak, nepatrí mi. Sraľko je si sám sebe pánom, svojprávny tvor, ktorý patrí k nám, nie nám.

Vo svojej kuchárskej biblii, v The Silver Spoon kuchárke, postupne testujem recepty, čo ma niečím oslovia. Pokusov a jedál sme vyskúšali už viacero, ale na blog sa ich zatiaľ veľa nedostalo. Sami to možno poznáte, keď blogujete. Niekedy sa vám nechce fotiť, hlad je silnejší ako vôľa písať, alebo skrátke, nie je vhodné svetlo na fotenie. Čím sa viac blížime k zime, slnečných dní je minimum a fotografie bez poriadneho denného svetla sú nanič. A tak ostávajú dve možnosti, čakať na krásne víkendové počasie alebo zabŕdnuť do fotoarchívu.

Scones podľa The Silver Spoon

Ak raz okúsite Scones, možno im prepadnete, možno vás nenadchnú. Určite bude závisieť od receptúry, lebo tou sa dá hodne pokaziť, ale aj získať. Ja som ich testovala iba raz a môžem povedať, Scones sú pre mňa len trohu iné pagáče (bez škvariek). Aj keď viac nasladlé a nie také nadýchané. Netreba ich však zatracovať, v čase krízy, keď nemáte doma jediný kus pečiva a potrebujete chutnú prílohu, Scones sú ideálnym tipom. Hotové sú raz-dva a ku krémovým polievkam sú ako stvorené. Dokonalá symbióza.

Suroviny:
50 g masla
20 g práškového cukru
2 vajcia
200 g hladkej múky
2 ČL prášku do pečiva
2-3 PL mlieka
soľ
nad rámec pôvodného receptu: nasekaný čerstvý rozmarín
maslo na potrenie plechu (alebo papier na pečenie)

Postup:
Zmäknuté maslo vyšľahajte spolu s cukrom a vajíčkami. Pridajte preosiatu múku, prášok do pečiva, mlieko, soľ. Množstvo soli a cukru si korigujte podľa toho, s čím chcete scones konzumovať. Vytvarujte mäkké cesto a ak máte čas, nechajte 1 hodinu pri izbovej teplote odpočívať. Zabaľte ho do fólie alebo ho poriadne prikryte utierkou, aby vám neobschlo. Po krátkom odpočinku cesto vyvaľkajte na 1-2 cm hrúbku a vykrajujte tvary, aké sa vám zažiadajú. Na vrch každého kúsku spravte nožom krížik. Ryhy musia byť dostatočne hlboké, aby vynikali aj po upečení. Poukladajte na plech a vložte do vyhriatej rúry (180 °C) asi na 15 min. Pečte, kým nezačnú chytať zlatožltú farbu. Servírujte ešte teplé.

Dobré drobné rady:
Pre sladkú verziu scones servírovanú s maslom a džemom dajte iba štipku soli a vynechajte výrazné bylinky.
Pre slanšiu verziu, napr. ako prílohu k polievke, kľudne pridajte viacej soli a do cesta primiešajte akékoľvek čerstvé bylinky, čo máte radi.
Scones sú najlepšie, keď sú čerstvo vytiahnuté z trúby a podávané takmer ihneď ešte takmer za horúca. Pozor, sú vtedy prudko jedlé.
Pre viac ako 2-člennú rodinu dávku rovno zdvojnásobte.

Na mačaciu nôtu

Vždy keď niečo odchádza, niečo nové prichádza. Alebo – niekto. Po lete sa u nás objavil kocúr a čiastočne sa u nás udomácnil. Odkedy sú z nás dedinčania, ak náhodou nespotrebujeme nejaké potraviny, vždy zvyšky jedla, ktoré neputujú na kompost, šupnem na dvor a do rána sú preč. V lete som skúsila inú taktiku a presunula som zvyšky bližšie k domu. A tak raz, jeden večer po naložení misky, ma prekvapil krásny tigríček. Jedol a kukal na mňa. Nechala som ho v tichosti dojesť. Na druhý deň už bol väčším kamošom a odvážil sa nechať sa pohladiť. No a na tretí deň sa tisol rovno do domčeka, aby si poobzeral kuchyňu. Bez drzosti a bez ostychu, nebál sa a len si spokojne priadol. Takže, máme kocúra! Nie permanentne, len z času na čas. Náš externý stravník s nami pri teplom počasí cez víkendy strávil raňajky a niekedy aj celé dopoludnie.
Okrem nášho tigra prichádzajú večer za tmy aj čierny kocúrisko od suseda sprava, alebo bielošedý kocúr (mačka?) od suseda zľava. Skrátka, plná mačacia premávka. Kto prv príde, ten prv melie! Zverinca nikdy nie je dosť a to čo nechcú mačky, príde dojesť ježko. A aby tomu všetkému nebol koniec, občas sa objavia aj slimáky bez domu (na ktorých si podľa mňa pochutnáva ježko).

Náš Sraľko

Udomácniť si mačku prináša aj svoje benefity – kocúr nám už nosí svoje trofeje a tak sme na rohožke objavili zvyšky myší, perie či malého potkana. Občas nám príde ukázať aj položivú myš, s ktorou sa ešte pred nami hrá. Prehadzuje si ju v labkách, posúva a celý čas pritom pozerá na nás a mlčky sa hrdí, čo nám doniesol, aby sme kukali. Mačací dozor sa pred zimou bude hodiť a myši sa vďaka kocúrovi budú držať opodiaľ. Neuveriteľné a nádherné, ako sa nám kocúr za našu pozornosť a starostlivosť odvďačuje. V prírode je fakt všetko jedným veľkým zázrakom – absolútne dokonalé.