Aj vám už chýba slnko? Mne veľmi! Je najvyšší čas si ho pripomenúť aspoň prostredníctvom spomienok a obrázkov z minulosti. Pri pohľade na každú fotografiu ešte dnes cítim slnko a energiu, ktorú do mňa môj pobyt vlial. Ak sa mi podarí vás aspoň trochu vtiahnuť a opantať jasným africkým slnkom, cieľ je splnený. Nech žije energia a rozmarní reklamní zadávatelia!
 |
| Na potulkách za dobrým jedlom a hlavne vínom |
Presne v tomto období pred piatimi rokmi som absolvovala najlepšiu služobnú cestu svojho života. Požiadavky klienta ma zaviali do ďalekej Južnej Afriky, do Kapského mesta a jeho okolia. Z miestnej zimy priamo na vrchol leta. Ak sa vám táto možnosť niekedy naskytne a budete sa pohrávať s myšlienkou vycestovať v zime za slnečnými lúčmi – neváhajte ani sekundu, kúpte si letenku a baľte. Nič lepšie pre seba spraviť nemôžete. Predstavte si, že odletíte s kabátom, pristanete na letisku, kde už vo vzduchu cítiť vlhký morský vzduch, na hoteli si dáte pauzu po dlhej ceste a potom sa šupnete do žabiek, dáte su sukienku a vykročíte do slnečného dňa – neskutočný pocit!
 |
| Cape Town – Victoria and Alfred Waterfront |
Tých pár dní v Afrike ma naučilo premýšľať trochu inak a uvedomiť si mnoho vecí, na ktoré som dovtedy nepomyslela. Slnko je život. Doslova. Tým, že v daných zemepisných šírkach svieti slnko prakticky skoro každý deň, má vplyv na všetko. Vegetáciu, potraviny, ľudí, ale hlavne mentalitu a náladu. Prechod z nášho pásma emocionálnej a mentálnej mizérie bol alarmujúci. Počas celého pobytu som sa nestretla s nikým zamračeným či v zlej nálade. Všade samí usmiati a pozitívne naladení ľudia. Personál hotela, reštaruácií, kompletne celá naša juhoafrická produkcia, predavači – všetci. Ich energia bola nákazlivá, cítiť ju bolo každým dňom viac a návrat domov bol hodne bolestivý.
 |
| Cape Town – vilová štvrť s výhľadom na Table Mountain |
Preletieť celý africký kontitent zhora nadol stojí za to, aj keď hodiny a hodiny v lietadle a pomaly sa posúvajúca bodka na mape monitora, ktorý má každý pasažier k dispozícii, vám príde akoby nehybná. Či letíte pracovne, na dovolenku, za dobrým jedlom, vínom alebo pomôcť krajine, na pocity, ktoré vás tam ovládnu sa nedá pripraviť. Ja som pred cestou mierne panikárila. Totálne som sa bála všetkých možných chorôb a tiež o svoju bezpečnosť. Dala som sa preočkovať a hlavne sa bála toho, aby som sa niekde nepoškrabala, neporezala sa, nestúpila na niečo ostré (kvôli AIDS-u). Viete, čo sa stalo na mieste? Dala som si sprchu, raňajky, pozrela sa do miestneho slnka a v duchu si poťukala na hlavu, či som v poriadku. Obavy boli ta preč. Dokonca som sa cítila hodne bezpečne a z hotela sme sa s klientom prešli peši až do prístavu. Sami, bez sprievodu či akejkoľvek ochranky. Neskôr nám síce bolo povedané, že najlepší nápad to nebol, ale tak sme to cítili a šli.
 |
| Pohľad na Atlantický oceán – neďaleko Mysu dobre nádeje |
 |
| Skoro ako v Tatrách ;-) |
Jeden pocit ma ešte v Afrike úplne opantal a nevedela som sa mu vôbec ubrániť. Južná Afrika mi prišla ako fantastická krajina na život. Nájdete v nej veľké množstvo Európanov (hlavne Holanďanov) či ľudí z rôznych končín sveta, ako zanechali svoj pôvodný života tam doma a zmenili klímu. Jedno si však treba uvedomiť a vnútorne sa s tým vyrovnať. Aj keď je Južná Afrika jednou z najvyspelšjích krajín Afriky, stále je to africká krajina, v ktorej je príliš veľa chudoby. Je ju vidieť bežne v uliciach i obrovských slumoch na predmestiach. Vy ako prisťahovalec, sa s tým musíte vyrovnávať každý deň. Predsalen, vy sa tam máte dobre a o pár metrov je hlad a bieda. Ak čerpáte ich energiu, užívate slnko a svoj život, musíte to krajine a miestnym nejako vrátiť.
Čo sme v tak ďalekej krajine robili pre slovenského klienta? Točili sme spot TV reklamy pre Allianz. O tom a o dobrom jedle si však povieme nabudúce.
