Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá periny zima mu bude. Zo snehovej periny nám po posledných dňoch neostalo skoro nič a tak je čas pustiť sa v teplej kuchyni do fašiangových dobrôt. Ak vonku praští zima, nič nepadne lepšie, ako vyhriať domov rúrou a prevoňať ho voňavým koláčom. Ako dieťa si Fašiangy nijako zvlášť nevybavujem. Nepamätám si, že by sme ich slávili alebo inak im venovali našu pozornosť v rámci tradícií. Neznamená to však, že by vôbec neboli. Naša babička niektoré roky, keď sa jej chcelo, pripravila fantastické domáce kreple. Boli fajnové a absolútne jedinečné. Namiesto lekváru ich babka podávala s kakaovým pudingom. BB puding príliš nesladila, takže jeho kombináciou so sladkými vyprážanými šiškami vznikla absolútna symbióza chutí. Verte-neverte, táto kombinácia bola pre mňa dokonalá. Ak by to šlo, strašne rada by som sa zahryzla do babkinej pudingovej kreple a znovu si pripomenula jej chuť.
Tvarohové šišky-nešišky
Do klasických vyprážaných šišiek sa vo svojej domácnosti nikdy nepustím. Skrátka – nevyprážam. Predstava, že by som v hrnci, či na panvici videla viac ako deci oleja, vo mne spôsobí, že mnou prejde triaška. Brr. Preto už dlhšie hľadám zdravšiu alternatívu fašiangových šišiek. Dávnejšie som našla recept na tvarohové šišky bez vyprážania, pečené v rúre na plechu a tento rok ich konečne otestovala. Veľká škoda, že pri recepte nebola žiadna fotografia. Vcelku by ma zaujímalo, kde vznikol nápad nazvať tieto koláče tvarohovými šiškami. Kvôli ich tvaru? Alebo kombinácii s džemom? Netuším. So šiškami nemajú tieto koláčiky nič spoločné, tak sa nenechajte ich názvom ošáliť.
Suroviny:
500 kg tvarohu (použila som mäkký hrudkovitý)
450 g hladkej múky
220 g cukru (použila som práškový; v pôvodnom recepte bolo 350 g – pre mňa zbytočne veľa)
200 g masla
1 prášok na pečenie (bezfosfátový Alnatura)
2 žĺtky
škorica a práškový cukor na posypanie
vajce na potretie pred pečením
Postup:
Všetky suroviny zmiešajte najskôr v miske a neskôr ich premiestnite na dosku. Spracujte na cesto, vyvaľkajte na hrúbku cca 0,5 - 1 cm. Celý vyvaľkaný plát potom zrolujte a krájajte cca 2 - 3 cm pláty. Rukami dotvarujte. Vzniknú vám akési slimáky či osie hniezda. Ak sa do nich pokúsite spraviť v strede jamku, po pečení tak či tak zmizne, takže to ani nerobte. Poukladajte na plech (pri pečení sa trochu rozliezajú do šírky), potrite rozšľahaným vajíčkom a dajte piecť na 170 – 180 °C, na nejakých 30-40 minút. Pečte do ružova a sledujte. Po upečení posypte práškovým cukrom so škoricou. Môžete podávať so skvelou domácou marmeládou. My sme otvorili zásoby ružovej mirabelkovej marmelády a jej kyselkavá chuť bola s tvarohovým cestom veľmi fajnová. Odporúčam zjesť koláčiky hneď v prvý deň, najlepšie sú ešte vlažné, ďalšie dni dosť výrazne obsychajú.
 |
| Tvarohové šišky-nešišky s domácou mirabelkovou marmeládou |
Drobné dobré rady alebo čo nabudúce spravím inak:
Nabudúce skúsim miesto prášku na pečenie použiť droždie a spraviť tvarohové kysnuté cesto.
Určite skúsim aj alternatívu, kedy nebudem cesto vaľkať na tenkú placku, krájať a rolovať do slimákov, ale nechám ho cca 3 cm vysoké a budem vykrajovať.
Šišky bez vyprážania nikdy šiškami nebudú, ale kým človek neskúsi, nevie.
Ahoj Katka :) zimu máte tam dole ozaj krásnu ani sa mi veriť nechce:)))a tieto tvoje príspevky mám moc rada, sú to príspevky všímavého človeka. Ináč tie šišky nešišky som tiež raz skúšala no nenahradili mi tie ozajstné vyprážané, boli dobré no nebolo to ono.
OdpovedaťOdstrániťPresne Adi, tiež sme veľmi prekvapení našou zimou, samozrejme v dobrom. Muž už vravel, že keď bude takto bývať tak mesiac, bude spokojný. Je tu naozaj krásne, aj keď ako som písala, ja som zimu nečakala, som si nejako myslela, že keď sa presunieme na juh, zimy bude menej. Ale popravde, vôbec mi tu nevadí – je nádherná a tým, že nesolia, krása. Pripadám si, ako keby som bola niekde na horách na dovolenke, kde sa nikdy nesolievalo.
OdstrániťMám v zálohe ešte jeden recept, je v nich veľa šľahačky a tiež sú pečené na plechu. Ale skúsim predtým nejako recept preonačiť, a aj keď moc vo výsledok nedúfam, skúsim.
dievcata,pridavam sa...radost citat vase riadky :)taku zimu pamatame z nasho detstva, ohrnute chodniky, vysoke zavaly snehu.ale sankovacka musela byt,pamatam si jednu zimu,kedy sme frcali na polovicnych krytoch poulicnych lamp-bol to taky valov,ktory rychlo letel dolu svahom -adrenalin nasho detstva. Posledna veta prispevku mi vyvolala usmev na tvari. tvarohove kolaciky skusim,presne moja salka kavy. s kvaskom, miesto kvasnic.
OdstrániťKAtka,
OdpovedaťOdstrániťto s tými prechádzkami si veru vystihla :-) Aj ja som si to všimla - v tom návale snehu sme sa prechádzala len ja so synom, ostatní susedia buď lopatovali, frézovali alebo boli zalezení vo vnútri. Máme tradíciu, že v sobotné večery chodíme na prechádzky všetci traja po uliciach dediny... skúšame stále nové trasy, raz dlhšie, raz kratšie, ulíc je tu veľké množstvo, obzeráme si domy, záhrady, predzáhradky... a veru, málokedy vidíme niekoho večer vonku...
Pár ľudí som už stretla, ale je ich naoazaj veľmi málo. V nedeľu na ceste do kostola je najväčšia premávka peších. Napr. naši susedia, majú malé dvojičky a sú vkuse zavreté, nechápem. Samozrejme, nesúdim, len si všímam. Hádam už tento rok budú viacej na dvorčeku, už budú trochu väčšie.
OdstrániťKatka máš pravdu , ani u nás deti už tak nesánkujú . Za mojích detských čias nás mama musela k večeru zháňať domov ....premočený a vymrznutý . Koľkokrát sme schádzali po ľade na potoku ....neraz sa pod nami preboril a čo bolo snehuliakov po dedine . Bohaté spomienky na detstvo , naše deti budú mať bohaté spomienky na pozeranie do TV a počítačov :-( . Snehu už ubúda , tak sa teším na jar už aby tu bola .....peknú nedeľu :-) .
OdpovedaťOdstrániťDeti dnes žijú smutnú dobu. Ale je to chyba rodičov, deti sú iba obrazom ich samých a všetko, čo sa do detí dostane je iba obrazom rodiny a výchovy.
OdstrániťU nás je už sneh fuč a videla som kvitnúť bahniatka. Krásnu nedeľu aj u vás.
Já jsem tedy vyrostla ve městě, ale je fakt, že jsme byli venku pořád. Sousedi s hadicemi vykropili dvůr a byla bruslařská plocha uprostřed činžáků. A na nedaleký kopec se chodilo sáňkovat. Teď bydlím poblíž sídliště a tady se teda pořád sáňkovat chodí. Jen už děti chodí víc s rodičema, ne sami. Což v dnešní době chápu. U našich na chalupě je to tak, jak říkáte. Všichni zalezlí, kutí něco doma nebo co se dá venku. A co se týká koblih, možná to nejsou úplně koblihy, ale dobré musí být moc. Já budu nějaké podobně "rychlé" dělat taky. Obě děti nemocní doma, tak jim chci udělat radost. Vlastně máme tolik času že můžeme udělat ty pravé:-D
OdpovedaťOdstrániťAhoj Vando. Presne ako píšeš. Keď sme boli malí, nevedeli nás rodičia dostať domov, chodili sme premočení a využívali akýkoľvek kopec, aj keď len so sáčkom pod zadkom. Tiež sme robievali pri bytovke klzisko, nosievali sme vodu vo vedrách, robili bunkre, stavali snehuliakov. Dnes už deti nežijú v komunitách, pri barákoch nie je nikdy toľko detí rovnakého veku, tak už nie sú žiadne partie, žiadne vychádzky von, spoločenské hry. Škoda, že toto deti nespoznajú.
OdstrániťMy jsme dřív jezdili s našima bobovat v zimě po okolí, ale teď už jsem na boby trochu velká :D a hlavně mám hned po Vánocích zkouškový, takže volna venku si moc neužiju.
OdpovedaťOdstrániťU nás se vždycky dělaly šišky z brambor, který se jedí s mákem a polité máslem, takže jsem byla překvapená, že tyhle šišky z tvarohu jsou něco úplně jiného, každopádně vypadají prudce jedle :)
Kačko, v Čechách sú šišky úplne iným jedlom, ako šišky na Slovensku. Aby sme si upratali lingvistické mýliky: slovenské šišky sú vlastne typickým fašiangovým pokrmom. Sú to vlastne doughnuty, teda vaše koblihy. A naopak, vaše české šišky sú u nás šúľance :-)
OdstrániťTieto moje tvarohové šišky de fakto šiškami ani koblihami nie sú. Nevyprážam doma, tak som hľadala zdravšiu verziu šišiek - ale taká neexistuje. Nevypražené jednoducho šiškami nikdy nebudú.