25. augusta 2012

Vyhodnotenie darovačky

Milí priaznivci, Hrnčeko-variči, máme tu vyhodnotenie!

Štatistiky nechajme bokom a hneď v úvode povedzme, že na 100 % si z vás nikto nebol istý.
Tipovali ste: černice (ostružiny), čučoriedky (neboli borúvky), čierne ríbezle, slivky, morušu alebo bazu čiernu. Ak mám byť korektná a to teda budem, iba v rámci 2 tipov padla správna odpoveď (aj keď ako jedna z viacerých možností).

Hlavnou zložkou sladkej zaváraniny, čo som robila, sú plody bazy čiernej.

Iba R. Ajka z Poľných kvetov a Martina z Maťa pečie ako jediné zahrnuli do svojich tipov aj túto čarovnú rastlinu – bazu čiernu. Baby – blahoželám vám. Pošlite mi mailom vaše adresy a čierno-bazová zaváranina poputuje priamo k vám. Pevne dúfam, že sa vám v zime bude hodiť do horúceho čajíku.

Pre vás ostatných tu máme recept. Vopred však upozorňujem, je to fuška!

Zaváranina do čaju z plodov bazy čiernej



Najskôr je potrebné počkať na leto. Júl, august alebo september, v závislosti od geografickej polohy, kde sa nachádzate, budú ideálne. Ak ste nestihli otrhať všetku bazu už na jar a nezúžitkovali ju na skvelý sirup z kvetov, máte šancu využiť aj čierne voňavé plody. Pri zbere treba dbať na to, aby plody boli čo najviac zrelé. Aj keď dobré rady na internete hovoria, že plody musia byť dokonale dozreté, nikdy sa vám nepodarí natrafiť na kompletne zrelý okolík. Baza dozrieva postupne a tak sa teda nevyhnete zrelejším aj menej zrelým bobuľkám. Zrelé bobule by mali voňať a keď ich za surova ochutnáte, mali by byť nasladlé.

Suroviny:
plody bazy čiernej
cukor – biely / hnedý (na kilo očistených bobuliek bazy – kilo cukru)
citrón (bio)
želírovací cukor (s prírodným pektínom)
klinčeky, škorica (celá)

Postup:
Nazbierané plody s okolíkmi poriadne prepláchnite v studenej vode. Ako ďalší krok, je potrebné oddeliť bubule od stoniek. Buď môžete plody otŕhať ručne alebo ich skúsiť odstopkovať pomocou vidličky. Ani jedno nejde hladko, takže kľudne skúste obidve možnosti. Nepodarí sa vám zrejme zbaviť sa všetkých malinkých stoniek, ale aspoň sa o to pokúste. Stonky samotné majú trávnatú a nahorkastú pachuť. Keď máte odbobuľkované, prichádza ďalšia prácna fáza. Bobule je potrebné popučiť. Ak nemáte odšťavovač a nechcete mať bobule na pardrť aj so stonkami, chce to istú dávku invencie, aby ste si našli vhodný nástroj, ktorý bude najideálnejší. Ja mám taký pučič na zemiaky s okrúhlymi, pomerne malými dierkami, ten mi poslúžil dobre. Táto fáza ide pomaly. Ale oproti tej nasledujúcej – je to stále ťažká pohoda. Nasypte bobule do misky, zasypte trochou cukru, môžete zľahka premiešať a nechajte na noc odstáť prikryté pod pokrievkou alebo utierkou – len tak na kuchynskej linke. K cukru môžete už v tejto fáze pridať celú škoricu, klinčeky a citrón nakrájaný na plátky. Máte pauzu, kľudne si pospite, na druhý deň vás čaká ďalšie kolo!
Na druhý deň začíname z ostra. Bobuľky máte popučené, je potrebné ich prepasírovať. Vyberte škoricu, klinčeky (ak sa vám ich podarí nájsť) a pustite sa do pasírovania. Môžete prepasíťovať aj citrón. Toto je najprácnejšia fáza celého procesu. Keď máte prepasírované, nasypte do hrnca, pridajte zvyšný cukor, môžete znova pridať škoricu, klinčeky, priveďte k varu a na miernom ohni odparujete. Zmes by mala bublinkovať. Z času na čas premiešajte, ale keď varíte na miernom ohni, nemalo by vám nič prihorieť. Počas tejto fázy už musíte mať poriadne umyté zaváraninové poháre alebo fľaše. V rovnakom čase, kedy začnem variť ovocie, naložím poháre do rúry na 75 - 100 °C a vysterilizujem týmto spôsobom (asi aj preto, že nemám veľký hrniec). V tejto fáze už môžete začať vždy čistou lyžičou váš letkvar ochutnávať. Ak treba, pridajte koreniny alebo citrónovú šťavu podľa vašej chuti. Ak sa vám zdá zmes riedka, môžete sa v tejto fáze zastaviť a pripraviť sirup. Ak chcete hustejšiu verziu, pridajte želírovací cukor podľa návodu na obale. Keď dáte želírovacieho cukru menej ako v návode, vznikne vám polotekutá konzistencia – vhodná ako zaváranina do čaju. Keď máte pocit, že je hotovo, nechajte zmes pár minút chladnúť a potom naplňte pripravené horúce poháre. Ja vždy víčko aj kraj pohára povytieram alkoholom alebo čistým liehom. Uzavrite a nechajte chladnúť.
Po slušných pár hodinách máte hotovo, tak si dajte dezert, limonádu alebo kávu.



Dobré drobné rady:
Táto zaváranina je určená iba tým, ktorí vedia, ako chutia plody bazy čiernej – teda vopred vedia, do akej chute idú. Ak sa nechcete pachtiť s výrobou, skúste si najskôr kúpiť nejaký bio sirup z plodov bazy čiernej, aby ste vedeli, či vám táto podoba bazy vyhovuje alebo nie. Podľa mňa sú len 2 možnosti – buď vám chutí, alebo ju nemôžete ani cítiť.
Tiež mi nedá vás vopred neupozorniť, že príprava tejto netradičnej lahôdky si vyžaduje hodne veľa času – zber, umytie, popučenie, pasírovanie, varenie – min. 10 h to určite bude.

Baza má hodne veľa liečivých účinkov, o ktorých si môžete prečítať na internete. Je to skvelá burina, z ktorej možno spracovávať kvety i plody – sušiť, vyprážať, zavárať. Hm, baza – nebaza, spracovanie kvetov je ťažká pohoda, plody vám už dajú zabrať. Úprimne – ja by som sa už do bobuľkovej verzie asi nepustila, ale kto vie, čo bude o rok :-)

22. augusta 2012

Ra-ta-ta-ta Ratatouille

Videli ste tento milý animák z roku 2007? Nepatrí síce k "povinnej jazde" s filmami o jedle, ale pre mňa má svoje čaro. Ak človek hľadá, za príbehom malého potkana, čo sa rozhodol variť, môže nájsť naozaj veľa.

Čo by na tomto filme mohol nájsť a odniesť si z neho napr. foodblogger?
No, napríklad to, čo tvrdili aj marketingoví experti filmu. Variť môže ktokoľvek. Veru môže, stačí iba chcieť, vedieť, že je to naozaj to pravé, čo ho napĺňa a variť so srdcom. Jasné, že je potrebné niečo o varení / pečení vedieť, ale každý z nás sme niekde začínali a učili sa – najviac na svojich chybách.

Nemenej dôležitým odkazom by mohlo byť, že človek by mal vedieť používať svoje vnemy, inštinkty a zmysly naplno. Naučiť sa cítiť rukami všetko, čo nimi prechádza. Či už to bude jemnosť múky, konzistencia cesta alebo tvrdosť uhorky, keď ju kupujeme. Vidieť dobré a zlé a vedieť ich odlíšiť. Nie všetko nádherne vyzerajúce musí byť zaručene dobré. (Ovocie a zelenina dnes vyzerajú na pohľad krásne, ale sú také aj keď sa do nich zahryzneme?). Nos môže byť skvelým detektorom. Stačí ho začať používať na diagnostiku. Zrelosti či nezrelosti ovocia a zeleniny. Na rozpoznanie čerstvých potravín od pokazených. Alebo ako skvelé kormidlo pri dochucovaní a kombinovaní chutí. Hm, sluch – určite ho vieme použiť aj v kuchyni. Väčšinou nás môže zachrániť pred galibou prihorenia pokrmu, alebo nám napovie, či máme dosť rozpálený olej. Chuť – hmm, tá by mala byť pre nás veľmi dôležitým zmyslom. Keby sme nedokázali rozpoznať chute, nevedeli by sme čo jeme a čo do seba dávame. Alebo, čo s čím kombinovať. A čo inštinkt samotný?! Koľko krát sme ho použili, keď sme vymýšľali, čo upiecť alebo navariť a nemali sme, čo recept kázal alebo sme sa riadili iba vlastným vnútrom a hádzali do hrnca to, čo nám hovorilo. Oh áno, inštinkt je veľmi dôležitou súčasťou nás (nielen domácich) kuchárov a pekárov. Bez inštinktu a odvahy by nikdy nevznikol žiaden nápad a ani nový recept.

Ale poďme ešte ďalej. Na foodblogoch sa to len hmýri všakovakými receptami a bloggeri sa predbiehajú, kto s čím prvšie príde, kto čo vymyslí alebo akú nezvyčajnú kombináciu chutí ponúkne. Nič proti, len tak ďalej. Pre mňa je však omnoho cennejšie, vedieť oceniť jednoduchosť chutí. Uvedomiť si, že tie najjednoduchšie a najprimitívnejšie pokrmy bývajú najchutnejšie a najgeniálnejšie. Azda práve preto, že v nich cítiť chuť každej jednej zložky a jednotlivé chute sa fantasticky dopĺňajú.

Navyše, aj reštaurácie, kritici a zákazníci stále bažia po netradičnej kuchyni a pokrmoch. Molekulárna kuchyňa, fine dining – hmm, načo?! Nedokážu si dnes ľudia vážiť poctivo pripravené jedlá, ktoré v nich vyvolajú spomienku na detstvo, mladosť alebo konkrétny okamih? O čo hodnotnejšie sú jedlá, ktoré do nás vryli tak hlbokú pamäťovú stopu, že si ich pamätáme aj po dlhých rokoch a vieme si okamžite vybaviť chuť, ktorú mali kedysi.

Skvelé jedlo pre mňa nie je alchímia. Skvelé jedlo je pre mňa pokrm pripravovaný s láskou z tých najkvalitnejších surovín. (A určite tým nemyslím žiadne krevety, kaviáre a podobne.) V jednoduchosti je krása. Pristúpme teda k samotnému receptu, nech nehovoríme iba o filme.

Ratatouille (bez baklažánu, cibule a cesnaku)


Tento recept je určený najmä tým, ktorí nemajú v obľube cibuľu a cesnak, alebo ich nejedia z akohokoľvek iného dôvodu. Samozrejme, môžete ich zaradiť na zoznam surovín a smelo ich použiť. Za iných okolností pridávam aj baklažán, ale momentálne na ten náš, čo na záhradke rastie, ešte stále čakám. Rovnako je tento recept určený aj tým, pre ktorých je Ratatouille akési lečo a zmes zeleniny. Ratatouille môže vyzerať aj krásne. Chce to trochu viac času, poriadne ostrý nôž a trpezlivosť. Výsledok však stojí za to. Je to fantastický, ľahký sezónny letný pokrm. Ja ratatouille podávam s ryžou a robievam ho len v tejto plátkovej verzii.
Suroviny:
zelená cuketa
biela tekvica
rajčiny
zelená paprika (tmavá a svetlá)
1 konzerva zaváraných rajčín
olivový olej
soľ, čierne korenie
čerstvé bylinky (zmes – tymiánu, oregana, bazalky a rozmarínu)
ryža (+ olivový olej, soľ, čierne korenie a voda)

Pred upečením

Postup:
Všetku zeleninku si veľmi dôkladne nakrájajte na tenučké plátky rovnakej hrúbky. Na spodok zapekacej nádoby dajte olivový olej a rozotrite ho. Vylejte na spodok celú konzervu zaváraných rajčín, trochu osoľte, okoreňte a premiešajte. Na vrstvu týchto rajčín poukladajte na striedačku zeleninku, osoľte, okoreňte, posypte čerstvými balinkami a pofŕkajte opäť olivovým olejom. Vystrihnite si z papiera na pečenie pokrievku alebo zapekaciu nádobu len tak prikryjte. Vložte do rozohriatej rúry na 180 °C na cca 30 – 40 minút. Povrch nesmie byť obschnutý a rajčiny na spodku majú bublať. Nepečte príliš dlho, aby ste zeleninu nemali rozvarenú, ale skoro al-dente. Ryžu uvarte štandardným spôsobom a podávajte. K ratatouille sa skvele hodí čerstvý biely chlieb alebo kus-kus.

Dobrú chuť a letu i sezóne zdar.