7. októbra 2012

Purpurové francuzáky

Vonku je čarovne. V noci občas poprší, cez deň je slnečno, sem-tam sa objaví nejaký mráčik, ale čo je najskvelejšie, teploty sú stále fajnové, takže sa počas dňa nemusíme babušiť. Naopak, niektoré rána už bývajú vcelku chladné, vtedy je najlepšie ostať v teplej posteli a poriadne sa vyhriať do ďalšieho krásneho dňa. So znižujúcimi sa teplotami bude kalorická hodnota našich pokrmov rásť a my sa viac sústredíme na výdatné jedlá, čo zahrejú. Tak to má byť, kopírovanie sezóny a prispôsobovanie sa jej aj jedálničkom by malo byť prirodzenou súčasťou každej racionálnej domácnosti. Netreba na to mať žiadnu vysokú školu, stačí sa riadiť vlastným telom a potrebami. Jediné čo k tomu treba je vedieť počúvať sa a vyhodnocovať vlastné procesy. Aj metóda pokus / omyl je viac, ako ignorácia.

Sezónna zelenina – CVIKLA
Čas purpurovej je tu! Cviklu mám veľmi rada, ale na jej skutočnú hodnotu a čistú chuť som si pár rôčkov musela počkať, kým som ju nezačala spracovávať vo svojej vlastne kuchyni! Pre mňa je cvikla podklad. Má fantastickú farbu, jedinečnú, sladkú a čistú chuť. Cvikla je doslova vitamínová bomba plná antioxidantov a výživných prvkov.
V slovenskej kuchyni je podľa mňa cvikla absolútne nedocenená zelenina. Všetci si z detstva pamätáme iba nakladanú cviklu s chrenom alebo sterilizovanú cviklu v sladkokyslom náleve (nakrájanú na kocky, hranolky, vlnovkové hranolky alebo beztvaré plátky), ktorú nám podávali ako šalát v školských jedálňach. Maximálne sa ešte cvikla dávala do skvelého boršču a tam jej využitie v našich chotároch končilo. Dodnes neviem pochopiť prečo, keďže je to plodina nenáročná na pestovanie. Urodí sa na juhu aj na severe a muselo jej byť v minulosti naozaj dostatok. Nejako upodozrievam našich predkov, že ju používali ako kŕmnu zeleninu pre zverinec. Ale môžem sa mýliť, všetko bolo inak a len si nechceli špiniť ruky. Našťastie, v tomto sa doba zmenila v dobrom a dnes už viacerí varíme cviklu bežne.

U môjho muža mala cvikla od detstva STOPKU, ale vďaka minuloročnej dovolenke a jeho objednávke dusenej zeleniny došlo k dramatickej zmene, kedy prvý raz ochutnal cviklu inak ako nakladanú. Odvtedy jedlá s cviklou označuje za geniálne. Takže, vďaka grécky kuchár aj pani hostiteľka – už môžeme doma cviklu pokojne a s chuťou servírovať! 

Francúzske zemiaky s cviklou


Francúzske zemiaky sú pre mňa jedlom, ktoré by som mohla jesť hocikedy. Samozrejme, bavíme sa o domácej verzii francuzákov, nie o pokusoch v rámci obedových menučiek. Francúzske zemiaky sú vždy chutným, voňavým a výdatným jedlom. Originál Frantíci by síce nad našou verziou francúzskych zemiakov zalamovali ruky, ale povedzte, nemáte ich radi? Nepripomínajú vám detstvo a domov?
Keď sme boli malí, mali sme pani susedu, ktorá sa s nami z času na čas prišla podeliť o svoje chutné výtvory z kuchyne. Bývala hneď vo vedľajších dverách a vždy keď sme sa vracali domov, na spoločnej chodbičke rozvoniavala jej kuchyňa. Z jej jedál si pamätám najfantastickejšie francúzske zemiaky, vynikajúcu podbitú fazuľovú polievku z obrovskej fialovej fazule a jablkový koláč. Tieto 3 jedlá mi utkveli v pamäti, a ich vzhľad i chuť si viem vyloviť. Neskutočné, vynikajúce, dokonale dochutené tým najcennejším korením – veľkým srdiečkom a láskou.

V našej rodine pripravoval francuzáky otec. Teda, tak si to pamätám odkedy som začala stravu a deľbu práce v domácnosti registrovať. Francuzáky našej susedy sme mali ochutnané všetci, ale nikdy sme neprišli na ten grif ako na ne, takže ostali nedosiahnuteľné. Roky som skúšala a testovala, v čom by mohlo tajomstvo vláčnych, šťavnatých a krémových zemiakov spočívať. Dalo mi to zabrať opustiť tradičné postupy odkukané od otca a vydať sa inou cestou. Kto sa však nebojí, ide do lesa a môže si doniesť cenné ovocie. Finta je odhalená: Vláčne zemiaky – Vitajte!

Spomínam si na francuzáky zo školy, ku ktorým sa podávala zvyčajne cvikla alebo kyslé uhorky. Tak mi raz napadlo, prečo nedať cviklu priamo k zemiakom. Zakomponovala som ju k ostatným surovinám a piekla. Francúzske zemiaky takto pečiem z času na čas, keď mám cviklu alebo chuť. Za mňa – delikatesa. 


Suroviny (množstvá si zvoľte sami podľa veľkosti pekáčika a množstva stravníkov):
zemiaky
vajíčka – uvarené natvrdo
klobása (najlepšie domáca alebo poctivá z iného overeného zdroja, napr. z trhoviska)
cvikla
cuketa (zvyčajne nedávam, ale ja som ju pre tentoraz prišupla, jednoducho, chcela do francuzákov!)
šľahačková smotana
soľ, čierne korenie (čerstvo namleté)
olivový olej (na vymastenie pekáča)


Postup:
Očistite si zemiaky aj cviklu. Vajíčka uvarte natvrdo. Všetku zeleninu, vajíčka aj klobásku si nakrájajte na kolieska. Pekáčik vymastite olejom, ukladajte – zemiaky (+ soľ, peper), cviklu, vajíčka, klobásku, zemiaky a dookola. Končite vrstvou zemiakov. Všetku zeleninu prelejte šľahačkovou smotanou. Vrchnú vrstvu zemiakov po preliatí osoľte, okoreňte. Pekáčik prikryte vrchnákom či alobalom a dajte piecť na 180 °C. Ja pečiem min. 60 minút prikryté a potom, keď sú zemiaky hotové (skúšam nožom) ich ešte odkryté dopekám 10-20 minút, kým sa na povrchu neopečú do zlatista. 

Dobrá drobná rada:
Ak chcete experimentovať s vašou tradičnou receptúrou, kúste niekedy pre zmenu pridať pór – dodá im veľmi jemnú cibuľovinovú chuť, šťavnatosť a svojskú pikantnosť.
Aj cuketa sa mi vo francuzákoch osvedčila. Jedlo odľahčila a osviežila.

Sme na konci a je čas na odhalenie tajomstva. Pýtate sa, v čom bol fígeľ? Smotana! Jedine šľahačková, s čo najväčším obsahom tuku, čo najhustejšia (škoda, že náš trh poriadne hustú smotanu neponúka!) a hlavne veľa. Nech vám ani nenapadne rozšľahať v nej vajíčko. Pekne, tak ako je, smotanou preliať zemiaky – po upečení budú fajnovo šťavnaté, krémové a smotana sa do nich nádherne vpije. Ak vám počas pečenia bude bublinkovať, ste na dobrej ceste. Vyskúšajte.

Ako varievali cviklu vaše mamy? Pamätáte si nejaké cviklové jedlá z vášho detstva?

12 komentárov:

  1. My sme teda nejako asketickejší:) Zemiaky s cviklou, prípadne inou zeleninou, to áno, ale nejako nám obvykle chýba vajco , uhorka či cuketa, smotana a klobása, vlastne všetko, čo tam patrí.
    nahádžem do remosky, pofŕkam olejom, posolím, prípadne pohádžem čerstvými bylinami/provensálskou sušenou zmesou a je. Francúzske len u mamy, aj tak chutia len mne a nejdem si robiť celý pekáč pre seba:)Inak u nás si vybavujem asi iba boršč a zaváranú...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No nevravím, iba boršč a zaváraná!
      Čo tí naši predkovia boli bez fantázie, neexperimentovali? Fakt to nechápem, že im nikdy nenapadlo, spraviť z cvikly aj niečo iné - nejde mi to do hlavy. Ale možno sa cvikla spracuvávala a varila viac generácií dozadu, kedy sa pestovala aj kvaka - len sa nejako nedochovali žiadne kuchárske knihy.

      Odstrániť
  2. He he, aká sranda, ja som sa dva dni chystala na francuzáky, dnes som ich chcela variť, ale nakoniec som sa k nim nedopracovala a na obed sme podojedali zvyšky zo včera - drahý sa potešil, že sme konečne z maďarska neťahali domov žiadne plechy ani hrnce :-) ale budúci víkend ich určite urobím, milujem ich!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A čo sa týka cvikly - doma jedine zaváraná alebo s chrenom na veľkú noc, ale ja som už do cvikly pár rokov zamilovaná a chystám si ju pravidelne na rôzne spôsoby ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, cvikla s chrenom počas Veľkej noci je iba východniarska záležitosť, na západe ju ľudia nepoznajú. Škoda, nevedia o čo prichádzajú - hrudka, klobásky, šunka, vajíčka, baba, cvikla, chren so smotanou, paska - joooj, samé fajnovosti. Držím sa tradície a robievam stále - aj keď nie všetko a hlavne, nie v takom množstve, ako sa u nás jedávalo v detstve. To vždy bola prežieračka, kedy sa museli popúšťať dierky na opaskoch :-)

      Odstrániť
  4. Veru tak Katka, vychodňarska veľká noc má svoje čaro. A hrudka? To je delikatesa... no a cvikla s chrenom a náš biely kolač a paska, hmmmm, mňam!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hrudka je super, u nás bol na nej závislý hlavne bratranec. Ja som ju však u seba doma začala robiť trochu inak, lebo u nás sa dávalo len mlieko, cukor, soľ a vajcia. Ja robím trochu pikantnejšiu, výraznejšiu - dávam do nej čierne korenie a čerstvú pažítku. Je chutnejšia a aj farebnejšia, jarnejšia. Aj keď mám hrudku hodne rada, je fajn, že sa jedáva iba 1x do roka, aspoň sa na ňu viacej teším.

      Odstrániť
  5. máš nádherný blog! opravdu moc krásně psaný a ty fotky!!! :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. francouzské brambory jsou úža :) miluju je
    a ještě ochucené červenou řepou?? hmm, super!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Francuzáky sú skvelá klasika, je super, že obyčajné jedlá vedia fantasticky ulahodiť. Vždy hovorím, v jednoduchosti je krása.

      Odstrániť