24. decembra 2011

Na Štedrý deň štedro

... ale hlavne s kľudom, láskou a pohodou

Odkedy trávime vianoce po svojom si hovoríme, že tento rok budeme mať pred Vianocami kľud. Rok čo rok sa k tomuto nášmu predsavzatiu približujeme, ale k dokonalosti sme ho ešte nedotiahli. Raz riešime misiu stromček a tento rok je misiou ryba. Toto predvianočné obdobie máme naozaj hektické. Nepamätám si rok, kedy by som deň pred štedrým dňom bola ešte v robote. Hovorím si, hmm, tak to vyšlo, ale nie je to dobre. Ten predvianočný kľud a radosť z pokojných príprav mi tento rok úplne unikli.  

Kľud je pre nás kľúčový, aj preto na Štedrý deň nechceme pobehovať a stresovať, aby sme všetko stihli. Napriek pracovnej vyťaženosti sme pripravení. Kapustnica a šalát už od piatku večera prechádzajú chuťami a čakajú. Na Štedrý deň už len ozdobíme stromček, rozvešiam imelo a upečiem tradičnú tvarohovú štólu. Poobede vybehneme niekam na vzduch a po návrate prestrieme, pripravíme rybu a môžeme hodovať. Schováme peniažky pod obrus, zapálime si sviečky, pustíme vianočné koledy a s úsmevom zasadneme k stolu. Začneme oblátkami s medom, prekrojíme jabĺčka a rozlúskneme orechy, aby sme boli zdraví a vedeli, čo nás čaká. Nasledovať bude kapustnica s klobáskou a hubami, zemiakový šalát a ryba. Šalát robím bezmajonézový, s bielym jogurtom a rybu pečiem alebo vyprážam, vždy podľa toho, pre akú vodnú potvorku pred Vianocami natrafím. Dnes bude zubáč. Jedávame po troškách, aby sme ochutnali všetko dobré, čo sme si nachystali a nemali šok z jedla. Keď budeme mať miesto, tradičným zakončením budú makové bobáľky. Napriek tomu, že som "makofil", mi ako dieťaťu veľmi nechutili. Dnes ich naozaj veľmi obľubujem a viem ich jesť teplé aj studené. Bobáľky alebo opekance sú najlepšie hneď po upečení, len tak samotné. Práve mi kysne cesto, takže pôst začneme zrejme ochutnávkou upečených bobáliek ;-)

Vianočné pečenie – časť prvá

Povedala som si, že tento rok budem piecť podľa nových receptov. Vybrala som si z celoročne zbieraných obľúbených receptov "Vianoce" a pustila sa do práce. Tvarohové taštičky sú podľa mojej babičky. Ako môj brat správne poznamenal – zajdy. Tak sa im u nás hovorilo. Jedávali sme ich hodne pocukrované a zväčša ešte teplé, vtedy boli najlepšie. S marhuľovým lekvárom sú neskutočne chutné. Recept na ne nájdete v predošlom príspevku. Makovými rožkami som sa inšpirovala na blogu Som kto som, ktorý patrí Janke. Chcela som pripraviť rohlíčky, ale chcela som inovovať a tradičné vanilkové rožky vymeniť. Jankine makové rožky sú chuťovo veľmi zaujímavé. Mak je v nich naozaj výrazný (moje rožky v porovnaní s Jankinými sú tmavšie, čo spôsobil najemno pomletý mak). Okamžite sa vám pri ochutnaní rozjasnia chuťové bunky a pripomenú vám všetky možné makové dobroty. Rožteky sú veľmi dobré, jediné, čo nabudúce zmením je múka. Skúsim buď polohrubú alebo rovno hladkú, rohlíčky tak budú jemnejšie. Janka, ďakujem za skvelý recept a invenčnosť! Ďalší druh z prvej várky, ktorú som pripravovala, sú mandľovo-marhuľové gombičky podľa šikovnej mladučkej Kačky a jej nádherného blogu Catalina peče. Tieto koláčiky sú tento rok pre mňa asi najväčším prínosom. Sú výborné. Keď som ich piekla, nemala som práve doma mandle, tak som ich vymenila za lieskové oriešky a výsledok je tak či tak skvostný. Marhule, oriešky – celkovo skvelá kombinácia. Katko, veľmi ďakujem, už som recept aj posunula na 2 miesta, túto dobrotu šírim ďalej.

Tvarohové taštičky, makové rožky a mandľovo-marhuľové gombičky

Dobroty čakajú a ja s vianočnou náladou idem pokračovať do kuchyne. 

Milí blogeri, priatelia a verní čitatelia. Prajem vám krásne sviatky, pokojný Štedrý deň a pod stromčekom veľa lásky. Rozjímajte a užívajte pokoj, ktorý je dnes už taký vzácny. 
Katka

10. decembra 2011

Prípravy sa začali

Alebo radšej zavčasu ako so stresom
Vianoce nám už pomaly dýchajú na krk, aj keď vonku po zime zatiaľ ani chýru, ani slychu. Mám pocit, že si na zmeny v počasí postupne zvykáme a napriek tomu, že v kútiku duše všetci túžime po Bielych Vianociach, veľmi v ne už neveríme. Veď uvidíme, čo nám príroda nadelí za najbližšie 2 týždne.

Minulý víkend sme si dali predvianočné stretnutie s priateľmi z rôznych kútov republiky a teraz už aj sveta. Naša tradícia je už niekoľkoročná a každý rok naberá na sile a hodnote. Vždy okolo Mikuláša sa stretneme v Bratislave, v sobotu sa ide na viedenské vianočné trhy a ostatné dni sa testujú tie bratislavské. Varíme popritom doma, alebo jeme niekde vonku a všetko sa točí popri dobrom jedle a pití. Najkrajšie na našich stretnutiach je, že sa mnohí vidíme iba ten jeden krát za rok a to je pre nás to najvzácnejšie, čo si navzájom môžeme dať.

Pomaly badám, že foodblogeri sa rozbiehajú, a aj keď nábeh je iba pozvoľný a vianočnými dobrotami sa to u kolegov zatiaľ nehemží, tuším, že najbližšie dni bude rušno. Tak to má byť, každý ideme vlastným tempom. Ja som prípravám na Vianoce akosi prirodzene privolila až po stretnutí s priateľmi. Doma si počas víkendov a po večeroch púšťame staré jazzové vianočné pesničky a máme veľkú pohodu. Ak ste duša nostalgická, čo prichádza až s vekom, alebo sa chcete vianočne naladiť, vrelo odporúčam: iTunes/Radio/Jazz/Adore Vocal Jazz. Tento týždeň som si spravila čas na spísanie zoznamu na naše vianočné menu a všetky dobroty. Z mojich zozbieraných bookmarkov s názvom Vianoce som si vybrala, čo bude "na programe" tento rok a pripravila si nákupný zoznam, aby som na nič nezabudla. Mnoho skvelých surovín máme doma, ale predsalen zásoby priebežne míňame, tak bolo treba skočiť medzi vytrvalých trhovníkov a nakúpiť v predstihu. Skvelé pikantné klobásky na kapustnicu už rozvoniavajú v chladničke, kilo masla čaká na svoje upotrebenie v koláčikoch a dokonca nám už na balkóne nasáva vodu vianočný stromček. Tomu sa teším tento týždeň najviac. Po minuloročnej naháňačke za stromčekmi jeden deň pred Vianocami som poverila muža, aby sme tento rok nevyberali z posledných stromčekov na trhu, aj keď ten náš bol krásny. Misia splnená a Vianoce môžu prísť. Ak patríte k ľuďom, ktorým záleží na prírode okolo, možno aj vám spraví radosť stromček z Ikea. Je za skvelú cenu, môžete ho po Vianociach vrátiť, dostanete späť časť peniažkov, z vášho stromčeka sa vyrobí ďalší nábytok a v okolí Bratislavy za stromček, ktorý bol vyťatý pre vás, zasadia nový. Výborný nápad: marketingovo aj ekologicky.

Dorazila som domov s plnými taškami zásob, uviazala si zásteru a pustila sa do roboty. Výsledok je, že v chladničke odpočívajú 2 cestá a doma nám už rozvoniavajú víkendové koláčiky. Stal sa zo mňa tradicionalista. Aj to prichádza s vekom. Moja babička zvykla piecť každý víkend a táto milá tradícia prešla na mňa. Darmo, láska ide cez žalúdok a nikto mi tento fakt nevyvráti. Skúste sa niekedy zamyslieť nad tým, aké sú vzťahy v rodinách, v ktorých sa nevarí. Vcelku zaujímavá téma na rozmýšľanie a analyzovanie. Ale späť k tradíciám. Čím som staršia, tým sú mi všetky tradície srdcu bližšie. Vidím za nimi históriu, veľa úsilia a energie, ktorá sa z dnešného sveta vytráca. Tradície majú hodnotu. Pripájam preto jeden historický tradičný recept z kolekcie receptov, ktoré mám po babičke. Je ultra jednoduchý, zapamätateľný a veľmi chutný.

Tvarohové koláčiky (ako) od babičky


Suroviny:
tvaroh – hladká múka – maslo (pomer: koľko tvarohu, toľko masla, toľko múky; robievam z 250g)
štipka soli
trochu cukru (práškového, 1-2 PL)
lekvár na plnenie


Postup:
Maslo si nakrájajte na menšie kocky a nechajte chvíľu stáť. Pridajte tvaroh, múku, štipku soli a cukor a spracujte na cesto. Môžete ho dať na chvíľu do chladničky alebo s ním môžete pracovať hneď, podľa toho, ako veľmi sa na výsledok tešíte. Rozdeľte cesto na 2 rovnaké časti a vyvaľkajte na hrúbku max. 2 mm. Radielkom si pripravte štvorčeky podľa veľkosti, ktorú chcete dosiahnuť a plňte lekvárom. Zlepte všetky konce do tvaru taštičky. Pečte do ružova, na 180°C približne 10-12 minút podľa typu rúry.

Dobré drobné rady:
Použite hrudkovitý tvaroh, z vaničkového by ste dostali dosť blatové cesto. Pri hrudkovitom tvarohu bude cesto vláčnejšie a nadýchanejšie. Tvaroh však nesmie byť príliš suchý.
Mne sa v tomto recepte veľmi osvedčil jahodový lekvár. Perfektne sa hodí k chuti krehkého tvarohového maslového cesta. Skúšala som aj čierno-ríbezľový a pár kúskov s čokoládovou plnkou, ale jahody sú jahody.
Čím menšie kúsky sa vám podaria, tým budú taštičky roztomilejšie a jediteľnejšie.

22. novembra 2011

Vianočná nálada, medovníky a predvianočné blogy


Ako ste na tom? Chytila vás už vianočná nálada? 
Fotku som si s láskou požičala na stránke: www.vintagetraveltrailerart.com













Ak máte to šťastie a nie ste ovplyvnení komerciou zo všadiaľ navôkol, možno ešte odolávate. Ja si to šťastie užívam a predsa ma dnes niečo dostalo. Stačila chvíľka a vcelku ma nakopla. Práve dnes padal prvý reálny sneh, čo sa nevymyká. Ani ročnému obdobiu, ani lokalite, v ktorej žijem. Nebol to prvý sneh, čo som tento rok videla. Bol však skutočný, zimný a nečakaný. Prekvapil ma ráno cestou autobusom, kedy sa lenivo objavili prvé drobné vločky a prešli do väčšej chumelenice. Krásne na tom bolo, že padol iba lokálne, na malom kúsku Bratislavy, takže nie všetci mali šťastie sa z neho dnes vytešiť. Počas najprudšej dávky som sa celá vysmiata prešla po trhu. Bol opustenejší a chladnejší, ako zvyčajne. Nevadí, nech. Aj to k nemu patrí. Bolo mi tradične ľúto uzimenej zeleniny a premrznutých stánkarov, ktorí svoj tovar ponúkajú stoj čo stoj, či je zima alebo letná páľava. Napriek tomu ma potešilo pomyslenie, že pribudne trhovníkov s kyslou kapustou, babičiek, čo budú ponúkať medovníky a citrusy pôjdu na dračku.

Jednoducho sa teším. Na vôňu našej domácnosti. Na náladu, čo si vytvoríme, imelo, čo budem vešať po celom byte. Teším sa viac ako ostatné roky, na všetky predvianočné blogy a nádherné výtvory, ktoré šikovní blogeri uverejnia. Rovnako silno sa teším na všetky tradičné recepty povyťahované z najtajnejších rodinných šuflíkov, na rozoberanie tradicií, na diskusie o regionálnych zvyklostiach. Mám to rada a najviac si cením tradičné osvedčené recepty a zvyky, ktoré prechádzajú z generácie na generáciu.

Priamo do Santu: www.operationlettertosanta.com
Mám plán. Je veľký, skvelý a náročný. A aby sa dielo vydarilo, chcem s vami skonzultovať a vymámiť spoľahlivý recept na vianočné medovníky.

V rodine sme medovníky doma nikdy poriadne nerobili a preto mi tradičný recept chýba. Minulé vianoce som skúšala medovníky podľa receptu, čo som našla na stránkach Šárky od jej fanúšikov, ale niekde v recepte bola zrada. Boli také horké, že sme ich nevedeli jesť. Stalo sa vám to už niekedy? Ja upodozrievam niektoré z korenia – dávala som škoricu, klinčeky a anýz a trošku badiánu. Buď sa nezniesli v tejto kombinácii, alebo potretie vajíčkom neurobilo medovníkom dobre, alebo možno kombinácia korenia a medu. Hm, netuším. Máte nejaké podobné skúsenosti? Tušíte, čo problém spôsobilo?

Ak by ste mali chuť sa so mnou podeliť o váš tradičný rodinný recept, čo funguje, neotáľajte.

Možno je ešte trošku skoro na tieto otázky, ale nedá mi inak. Čo špeciálne chystáte tento rok? Máte už plán, čo budete piecť a variť? Kedy začínate s prípravami?



Prajem nám všetkým krásne bezstarostné, pokojné a nešialené predvianočné obdobie.

18. novembra 2011

Dedičstvo

Človek môže zdediť čokoľvek. Tok zdedených vecí zväčša nevieme ovplyvniť. Nech už ide o čokoľvek, sú to veci, ktoré majú históriu, spomienky a sú plné emócií. Majú pre nás čaro, ktorému nikto iný nikdy neporozumie a hodnotu, ktorú vieme vyčísliť iba sami. Keď sa naša babička z otcovej strany minula, otec sa ma opýtal, čo by som chcela. Napadli mi ihneď 2 veci: babičkin zošit s receptami a bodkované šálky. Pamätala som si ich od útleho detstva a vždy keď sme prišli k babičke na návštevu, z ničoho iného ako z hrnčeka s bodkami som piť nechcela. O zošit bol v rodine veľký záujem, chcela ho otcova sestra, sesterka aj ja. Mám ho a je geniálny. Text písaný rukou odhaľuje viac, ako by si autor chcel pripustiť. Je plný známych mien ľudí, od ktorých recepty pochádzajú. Navyše je doplnený rôznymi receptami a vystrihovankami z časopisov a novín z minulosti. Reklamy a kresby z povojnového obdobia, ústrižky novín z čias totality. Keď som ten zošit chcela, netušila som, čo všetko s ním dostanem. Otvárajúc ho prvý raz u mňa doma, som iba dojatá a rozčarovaná otáčala list za listom.

Recept, ktorý prikladám je od mojej babičky a najviac reprezentuje moje detstvo. Je to recept, na ktorom sme participovali skoro celá rodina. S mamou a bratom sme vážili, miešali, šľahali alebo len tak z výšky zo stoličky pozorovali mixér, ako v ňom šikovne behajú lopatky a vytvárajú našu víkendovú dobrotu. Úlohy sme mali nejako prirodzene rozdelené a robota nám išla od ruky. Najviac sme sa vždy tešili na vylizovanie zvyškov cesta, čo vždycky sprevádzali upozornenia, aby sme ich nejedli, že nás budú bolieť bruchá.

Bábovka podľa nášho rodinného receptu – domažlická




Suroviny – pôvodná receptúra:
380 g polohrubej múky
380 g cukru (dávam menej)
200 g masla
1 hrnček mlieka (asi 2,5-3 dl)
5 vajec
štipka soli
šťava z citróna
prášok do pečiva (bezfosfátový Alnatura)
práškové kakao (cca 1 PL alebo viac, podľa chuti)
maslo a múka na vymazanie a vysypanie bábovkovej formy

Postup:
Oddeľte bielka od žĺtkov a bielky zatiaľ odložte do chladničky. Žĺtky vymiešajte s cukrom a maslom do peny. (Mne pomaly dožíva kuchynský robot a občas sa mu už veľmi nechce pracovať, tak som sa musel spoľahnúť na staré zlaté metódy. Už v samotnom recepte mojej babičky je jasne napísané: trieme asi 15 minút. Poviem vám, je to makačka! Vyšľahať cukor s maslom a žĺtkami do peny vás príjemne v hmlistý jesenný deň zahreje. Aj keď moje odhodlanie bolo veľké, 15 minút ručného šľahania a trenia som nevydržala.) Pridajte múku, prášok do pečiva, štipku soli, hrnček mlieka, šťavu z citróna a všetko spolu poriadne premiešajte. Odlejte polovicu zmesi do druhej misky a primiešajte do nej kakao. (Z detstva si pamätám, že sa mame občas kakao nepodarilo rozmiešať poriadne a tak vznikli v ceste malé kakaové hrudky. Desne mi chutili a nech robím čo robím, dnes ich do cesta za nič na svete neviem dostať!) Vyšľahajte sneh z bielkov a polovicu primiešajte do svetlej zmesi a druhú do kakaovej. Vylejte obe zmesi do vopred vymazanej a vysypanej bábovkovej formy v poradí, v akom si zmyslíte. Bez ohľadu na to, o aký vzor sa pokúsite, cestá si nájdu svoje miesto a aj tak vám vznikne úplne iný ornament, ako si naplánujete. Vložte do vopred vyhriatej rúry na 180 °C, pri tejto teplote pečte 20 min., následne teplotu znížte na 150 °C a pečte asi 25 min. Pred upečením skúste špajlový test a keď vám špajla ostane suchá, je hotovo! Bábovku vyklopte, počkajte, kým si trochu odpočinie, aby vám pri nedočkavom krájaní celá nespľasla. Cukrujte, krájajte, chutnajte a užívajte si prevoňaný byt a teplo rodiny.

Domažlická bábovka podľa mojej babičky a hrnek s puntíkama























Dobré drobné rady:
Experimentujte s mierou. Kúpila som si novú formu na pečenie – kombo tora + bábovka v jednom. Na tortu funguje vcelku spoľahlivo, ale bábovka v nej nevyzerá úplne podľa mojich predstáv. Tradičná bábovková forma je jednoducho istota.
Bábovka vám pri pečení možno zhora pukne. Ale neľakajte sa, na chuti sa nič nezmení.

16. októbra 2011

Čo sa deje u foodblogerov

Dospela som k záveru, že česko-slovenské foodblogy sú skvelé. Mám z nich výborný dojem! Hej, možno si poviete, že sa stále nechytáme na zahraničné, ale ... ako vo všetkom, predsalen máme pár rokov sklz. Napriek tomu vidím veľa zanietenia, vôle a úprimnej radosti.

Keďže klasické komerčné gastro je stále na jasličkárskej úrovni, myslím, že blogeri a blogerky uchopili svoju rolu a svet jedla za správny koniec. Kam sa len pozriete (do virtuálneho sveta skvelého jedla), všade vládne sezóna. Od jari do zimy kopírujú recepty prebiehajúcu záhradkársku sezónu a zo všadiaľ sa na nás valia špeciality z plodov, ktoré sú čerstvé a práve na dosah. Bravó a konečne! Osveta jednoducho niekde začať musí. Pre človeka, ktorý je zbláznený do jedla sú foodblogy rajom na zemi. Nazbiera kopec inšpirácie, získa prehľad a veľa sa učí. Častokrát rozmýšľam, či sú foodblogy aj súčasťou konkurenčného boja. Kto prvý prinesie konkrétny recept, kto začne sezónu, kto uverejní najlepšie fotky, kto má najviac fanúšikov... Hm, neviem, možno. Bez konkurencie niet rastu, takže niečo málo na tom bude. Viac si však myslím, že ľudia, ktorí sa pustia do písania o jedle, majú iné pohnútky.

Tento mesiac pozorujem skvelý trend. Všade vládnu nádherné tekvicové recepty. Ide o zeleninu, ktorá si našu pozornosť zaslúži práve v tomto období. Rovnako ale práve tento mesiac nadobúdam pocit, že vypukla mánia, alebo spiknutie, ktoré sa volá – cheesecake! Začala ho Lucie, ktorá sa zúčastnila na zaujímavej akcii Apetit piknik. Prezentovala sa na nej veľkým množstvom sladkých dobrôt z jej kuchyne, ale prím a najväčší záujem bol o cheesecaky. Vymyslela mnoho variácií a neskôr sa o jednu receptúru podelila so svojimi sledovateľmi. Jej inovatívny kokosový cheesecake s krémom si môžete pozrieť TU. Ďalšou inšpiráciou je dvojfarebný čokoládový cheesecake od Meg. Nádherné a vydarené dielko, krása pozerať. Keď som videla dvojicu odvážnych pekárok, Lucku a Meg, ako zverejnili svoje tvarohové tortičky, napísala som im, že ak v najbližšom čase zavesí na svoj blog cheesecake aj Catalina, tak to budem brať ako spiknutie a spúšťač mesiaca cheesacakov na slovenských a českých blogoch. Catalina zatiaľ mlčí, tak uvidíme :-) Včera pribudol ďalší nádehrný cheesecake od Anny. Pripravovala ho s láskou a z lásky k svojmu manželovi k ich prvému výročiu svadby. Krásny nepečerný cheesecake s karamelom a makadamovými orechami. Kto bude ďalší? Chytí sa niekto?

V súvislosti s touto októbrovou náhodou mi napadá, že by sme mohli z času na čas, ak bude chuť a vôľa, zorganizovať priateľské minizápolenie, kedy si určíme jednu surovinu a budeme variť. Len tak, z pasie a lásky.

Čo vy na to, blogeri a blogerky? Je to márny nápad? Zaujímajú ma vaše názory, tak píšte a kľudne dajte vedieť aj svojim blogerujúcim priateľom.

Pozn.: Ak som niekoho s krásnym cheesecakom uverejneným v tomto mesiaci opomenula, odpustite a kľudne napíšte do komentárov, nech sme v obraze.

12. októbra 2011

Sezónne ovocie – časť IV. – HRUŠKY, JABLKÁ A HROZNO

Štrúdľa 3x inak

Zo školských čias z prvého ročníka základnej školy si pamätám na magnetické jablká a hrušky a mnoho príkladov, v ktorých sme rátali príklady s ovocnou tématikou. Darmo sa hovorí, nemiešaj jablká s hruškami, rátali sme hrušky s jablkami a na nich sme sa učili prvé počty. Pravdou je, že ani v gastro svete sa tieto 2 suroviny spolu často nepoužívajú, takže niečo pravdy na tom porekadle bude. Aj jablká, aj hrušky majú svoju špecifickú chuť a konzisteciu. Výborne sa hodia na čerstvo pripravený kompót prevoňaný exotickou škoricou, rôzne druhy koláčov, a na druhej strane dokážu výnimočne obohatiť aj slanú kuchyňu.

Ako spomienku na slnečné dni leta a začínajúcej jesene, ktoré sú bezpochyby za nami, si dnes dáme variáciu na štrúdľu v jablkovom, hruškovom a hroznovom prevedení. Kto je majstrom v štrúdliach asi spomínať nemusíme, ale možno neviete, že štrúdľa pochádza z čias habsburgovskej ríše a najviac sa preslávila v 18. storočí počas rakúsko-uhorskej nadvlády. Prvá receptúra sa datuje na rok 1696 a možno ju nájsť vo viedenskej mestskej knižnici. Poviem vám, daný recept a kuchársku knihu by som si fakt pozrela.

Sondovala som po rakúskych weboch a dopracovala sa k príjemnému cestu, s ktorým sa pracovalo tak dobre, že ma to až samú prekvapilo. Chcela som mať každú štrúdľu inú, tak som pri plnkách trochu kombinovala.

Jablková, hrušková a tvarohovo-hroznová štrúdľa


Zľava doprava: tvarohovo-hroznová, jablková, hrušková

Suroviny: (na 1 štrúdľu, ja som robila cesto x3)
200 g hladkej múky
3 PL rastlinného oleja (použila som slnečnicový lisovaný za studena)
1/8 vlažnej vody
štipka soli
+ roztopené maslo na potretie
+ strúhanka na posypanie cesta

Jablková plnka:
jablká
maslo
kryštálový cukor (hnedý)
škorica

Hrušková plnka:
hrušky
maslo
kryštálový cukor (hnedý)
sušené datle
mletý zázvor

Tvarohovo-hroznová plnka:
250 g mäkkého nehrudkovitého tvarohu 
vanilkový cukor (bourbon vanilka – Alnatura z DM)
kryštálový cukor (svetlý nerafinovaný)
vykôstkované hrozno (namiesto hrozienok)
príp. jablká

Postup:
Z preosiatej múky, oleja, vody a štipky soli vypracujte vláčne cesto. Pri správnej teplote surovín budete mať cesto hotové raz dva. Zabaľte ho do potravinovej fólie, aby vám neobschlo a nechajte približne hodinu odpočívať pri bežnej izbovej teplote.

Pustite sa do plniek. Jablkovú a hruškovú som pripravovala obdobne. Jablká a hrušky som nakrájala na malé kusy. Do hrnca som dala roztopiť kus masla, pridala cukor, nechala chvíľu karamelizovať a následne pridala ovocie a koreniny (nezabudnite každú plnku pripravovať zvlášť). Počkala som chvíľku, kým ovocie pustí šťavu a premieša sa so všetkými surovinami. Duste pár minút, kým si ovocie stále drží tvar. Nemalo by sa vám rozpradávať, nechceme kašu ani kompót. Do hruškovej plnky som po odstavení zo sporáka priadala aj nakrájané ošúpané datle (zvyšky z minulých vianoc, ktoré bolo načase zlikvidovať).
Tvaroh ochuťte vanilkovým cukrom, ak treba ešte dosladiť, použite kryštálový. Vykôstkujte hrozno – s ostrým nožom a trochou zručnosti vám táto operácia vám pôjde ľahko. Tvaroh a hrozno nemiešajte dokopy. Plnky sú pripravené, tak späť k cestu.

Cesto rozdeľte na 3 rovnaké časti. Zvyšné cesto, s ktorým nepracujete, zabaľte naspäť do potravinovej fólie, inak by zbytočne popraskalo a znemožnilo vám ďalšiu prácu. Možno tušíte, čo teraz príde a máte pravdu! Natiahnite si na stôl veľký obrus alebo plachtu a pustite sa do naťahovania. Predtým si cesto na pomúčenej doske predvaľkajte na placku. Naťahujte vo všetkých smeroch na tenučký plát. S týmto cestom sa mi pracovalo neskutočne ľahko a naťahovanie išlo takmer samé. Bolo veľmi poddajné (samozrejme, závisí od kvality vstupných surovín), nerobili sa mi takmer žiadne trhliny (až na pár vo finálnej okrajovej fáze).


























Na ponaťahované cesto nasypte trochu strúhanky a plňte uvarenými jablkami a hruškami (každú štrúdľu zvlášť). Dbajte na to, aby ste šťavu z jabĺk a hrušiek na cesto nedávali. Aj pri tvarohovej verzii môžete cesto posypať strúhnakou, následne rozotrite tvaroh na tenučkú vrstvičku. Posypte vykôstkovanými bobuľkami hrozna a prípadne aj jablkami (či už varenými alebo čerstvo nastrúhanými). Všetky plnky ukladajte na cesto na čo najväčšiu plochu tak, aby ste mali voľné iba okraje. Pomocou obrusu zaviňte, okraje postláčajte. Roztopte maslo a hojne štrúdly pred pečením potrite. Vložte do vopred rozohriatej trúby na 180 °C a pečte približne 45 minút, príp. viac alebo menej – podľa potreby a intenzity pečenia vašej rúry.



Dobré drobné rady:
Dnes som takmer všetky spomenula pri postupe. Ak máte rešpekt pred ťahaným cestom, prekonajte sa a choďte do neho. Napriek tomu, že príprava a postup vyzerá rozsiahlo a náročne, práca s cestom ide veľmi rýchlo a viac času budete venovať príprave plniek.
Množstvá pri plnkách neuvádzam zámerne, riaďte sa intuíciou a vnútorným odhadom (pre menej odvážnych, na každú plnku som použila cca 5-7 ks ovocia). Množstvo tvarohu kľudne zdvojnásobte a hrozna dajte tiež podľa chuti.

Náš domáci favorit: tvarohovo-hroznová. Keby ste testovali, dajte vedieť.

8. októbra 2011

Sezónna zelenina – časť III. – DYŇA

Halloween sa blíži, a aj keď nie som fanúšikom donesených, pre nás nie úplne tradičných, sviatkov, užívam si tekvicovú sezónu aspoň v kuchyni. Ponuka tekvíc a tekvičiek je na trhu naozaj rozmanitá. Niekto si dá domov za okno malé ozdobné tekvice, iný zasa siahne po oranžovom zlate a niečo z neho ukuchtí. Som skôr druhý prípad a skúšam rôzne odrody. Zobrala som si tentoraz podlhovastý exemplár s krásnou zeleno-bielou kôrkou a nádherným oranžovým vnútrom. Dyňa mala asi 2 kilá, tak som z nej mala dosť surovín na prípravu 2 rôznych pokrmov. Časť sladučkej tekvice putovala do plnky na ravioli, zvyšok do polievky.

V daný víkend som v kuchyni strávila naozaj dosť veľa času a sústredila som sa najmä na prácu s cestom. Nič nenamietam, tak to vyšlo. Alebo .. tak som si menu vymyslela. Minula som veľa múky, trocha si namohla hnetacie svaly na rukách, ale všetky jedlá boli skvelé. Začala som s prípravou cesta na štrúdľu, následne sa vrhla na čerstvé na cestoviny a ešte si na ďalší deň predpripravila cesto na domácu pizzu.

Čerstvé cestoviny s dyňou a ricottou

(Ravioli di zucca)


Suroviny: (na 4 výdatné porcie)
cesto:
400 g hladkej múky (ideálne talianskej, nie semolina)
4 vajcia
4 PL olivového oleja (lisovaný za studena)
štipka soli

plnka:
dyňa (asi 0,5 kg)
ricotta  250 g
muškátový orech
mleté čerstvé korenie
soľ
parmezán

Postup:
Tekvicu umyjte, rozkrojte na polovicu a vydlabte lyžicou jadierka. Každú polovicu prikryte alobalom a dajte hore rozkrojenou časťou piecť asi na 1 hodinu pri 180 °C, kým sa vnútro úplne nerozpadá. Počas pečenia sa pustite do prípravy cesta. Aj keď možno máte rešpekt pred čerstvým cestom a kvôli prácnosti sa vám do neho ísť nechce, ak raz ochutnáte, už inak lasagne, tagliatelle alebo ravioli pripravovať nebudete. Ale samozrejme, môžem sa mýliť :-) V preosiatej múke si vydlabte jamku a po jednom do nej pridávajte celé vajcia, ktoré postupne zapracovávajte s múkou. Najlepšie je na zapracovávanie použiť veľký kuchynský nôž. Počas pridávania vajec pridajte olej a štipku soli. Postupujte, kým nemáte v ceste všetky vajcia a následne sa pustite do cesta vlastnými rukami. S cestom sa maznajte, až kým ho nespracujete na vláčnu žltú guľu, v ktorej sa všetky suroviny nádherne spoja a bude sa vám pod rukami rozplývať. Vyžaduje si to naozaj viac pozornosti a času, ale čím dlhšie cesto spracovávate, tým bude hladšie a poddajnejšie. Keď ste so svojou prácou na ceste spokojní, pomúčte si potravinovú fóliu, cesto do nej zabaľte a nechajte pri aktuálnej teplote na doske asi 1/2 h odpočívať. Počas toho si môžete pripraviť plnku z už upečenej tekvice. Vydlabte dyňovú dužinu, dajte do misky, rozpaprite vidličkou a nechajte vychladnúť. Pridajte zliatu ricottu, nastrúhajte trochu parmezánu, osoľte (podľa potreby a chuti – táto plnka vyžaduje soli viac, ako by ste čakali), pridajte čerstvo namleté korenie a postrúhaný muškátový oriešok. Ochucujte a chutnajte, kým nebude plnka zodpovedať presne vašej chuti. Keď máte plnku hotovú, je čas pustiť sa do prípravy raviol. 
Cesto si rozkrojte na menšie časti, budú sa vám jednoduchšie vaľkať a pri danom množstve cesta by ste potrebovali obrovskú dosku. Vyvaľkajte na primeranú hrúbku (cca 1 mm) a môžete sa pustiť do plnenia. Veľkosť raviol aj tvar si vyberte, aký sa vám bude páčiť a vyhovovať. Plňte pomocou lyžičky, okraje vždy potrite vodou – budú sa vám ľahšie zlepovať. Dbajte na to, aby ste spodné a vrchné cesto dostatočne postláčali, aby vám pri varení nevytiekla plnka. Varte v dostatočne veľkom hrnci a dobre osolenej vode cca 6-8 minút, kým nebudú hotové al dente. 
Podávajte horúce, posypané parmezánom.

Dobré drobné rady:
Dyňu šúpať nemusíte, tvrdá šupka skvele poslúži ako forma, ktorá vám v dyni udrží všetku šťavu a z ktorej hravo neskôr dostanete sladkú dužinu. Pri krájaní kľudne využite mužskú ruku v domácnosti, jesenné tekvice sú nepoddajné a náročné na silu, či už pri šúpaní alebo pri krájaní. Jednoducho, sladkú dužinu z dyne si musíte zaslúžiť :-)
Ricottu pred pridaním do plnky zbavte prebytočnej šťavy, či už na sitku alebo ju len tak zlejte cez vrchnák.
Pri príprave cesta na cestoviny platí zásada: na každých 100 g múky – 1 vajce. Cesto určite nechajte 1/2 odpočívať, bude sa vám s ním lepšie pracovať a lepok v múke sa krásne uvoľní a ešte lepšie spojí s ostatnými surovinami. Pracujte s cestom s láskou, venujte mu svoju energiu – vo výsledku sa vám odvďačí. 
Pri varení čerstvých raviol neplatí, že sú hotové, keď vyplávajú na povrch. Kľudne počas varenia testujte tak, že si vždy jednu raviolu vyberiete, kúsok cesta odkrojíte, ochutnáte a prípadne vrátite do hrnca. Radšej tento postup zopakujte viac-krát, je to vždy lepšie, ako ravioli rozvariť.  

Zo zvyšku dyne som pripravila polievku (inú ako minule, viď staršie články). V porovnaní s polievkou, pri ktorej tekvicu varíte, nie pečiete, má omnoho bohatšiu farbu, ale aj chuť. Polievka z pečenej tekvice je ťažšia a výdatnejšia, ako z varenej. Či už vám chutí jedna alebo druhá, dyňa je surovina, ktorá si zaslúži našu pozornosť a ktorú si v sezóne treba užiť. 

Máte svoj obľúbený tekvicový / dyňový recept?

2. októbra 2011

Otloukej se bábovičko...

Otloukej se bábovičko, nebudeš-li se otloukati, budu na tě žalovati, knížeti pánu a ten ti dá ránu. 
Asi tak nejako vyzerali moje kuchárske začiatky a riekanka, aby sa dielo podarilo. Samozrejme v tom čase bola bábovka z piesku jedinou, ktorú som piekla. Riekanka bola drsná, rovnako ako väčšina rozprávok, ktoré sa deťom hovoria, ale ako deti sme sa nad nimi hlbšie nezamýšľali. Išlo o rýmovačku, ktorá mala pomôcť. Raz fungovala, inokedy nie. Dnes už používam pri vkladaní koláčov do rúry inú formulku, ktorú ani neviem, kedy a odkiaľ som vzala. Každý koláč, ktorý pošlem do vyhriatej pece, vyprevádzam so slovami: S pánem Bohem. A to nie som veriaca. Použila som ju prvý raz kedysi dávno, a odvtedy mi ostala.

S bábovkami som začala experimentovať až po prelúskaní sa skvelým Bábovkovým špeciálom na blogu gurmánky Šárky. Mnoho receptov sa dnes už v danej sekcii nenachádza, čo je škoda, ale našla som tam mnoho skvostných kúskov. K nim inokedy. Bábovka, o ktorú sa chcem s vami podeliť, je putovná a dostala som sa k nej na základe pozitívnych referencií od kamaráta z práce. Originálny recept je na stránke Apetitu. Ja som si receptúru po viacerých pokusoch upravila, takže nechávam na vás, ktorú si vyberiete. Príprava je ultra rýchla, jednoduchá a výsledok fantastický.

Tvarohová bábovka



Suroviny:
200 g detskej krupice
250 g mäkkého nehrudkového tvarohu
200 g cukru
160 g masla
4 vajcia
prášok do pečiva (bio Alnatura z DM)
citrónová kôra a šťava z polovice citróna (bio)


Postup:
V mise vymiešajte do peny žĺtka, cukor, zmäknuté maslo a šťavu i kôru z citrónu. Primiešajte tvaroh, pridajte štipku soli, ktorá vyzdvihne chuť. Pridajte krupicu, prášok do pečiva. Vyšľahajte bielka a zľahka zapracujte do zmesi. Cesto vylejte do vopred vymastenej a múkou vysypanej formy a dajte piecť na 45-55 min. Prvých 20 minút pečiem bábovku na vyššom stupni, cca 180°, neskôr teplotu znížim asi na 150°a dopekám. Či je bábovka hotová vám napovie vôňa, ktorá sa začne šíriť a samozrejme, aj špajlový test. Vynikajúco chutí ešte trochu teplá. 









Dobré drobné rady:
Použite nehrudkovitý mäkký tvaroh. Skúšala som aj tučný hrudkovitý, ale bábovka bola suchšia. Môžete skúsiť aj rôzne druhy tvarohov, čo sa týka množstva tuku. Pri použití tučného tvarohu získate vláčnejšiu, ale ťažšiu verziu, pri použití odtučneného tvarohu naopak ľahšie stráviteľnú bábovku. Kombinácia masla a tvarohu (tučný vs. odtučnený) je doslova citeľná. Odporúčam vyhnúť sa suchému hrudkovitému tvarohu.

Pre mňa sú bábovky akýmsi symbolom domova. Máte aj vy niečo podobné? Či už je to jedlo, vôňa a pod.

25. septembra 2011

Sezónne ovocie – časť II. – JABLKÁ

Je jeseň a jednoducho si ju treba užiť. Určite je niečo, v čom nájdete čaro tohto ročného obdobia, tak ho využite naplno. Z gastronomického hľadiska sa jedná o bohaté obdobie. Reštauratéri, ktorí pochopili gastonómiu, ponúkajú sezónne menu, rozbiehajú sa husacie a kačacie hody, burčákové slávnosti vrcholia a o malú chvíľu príde čas aj na ochutnávku prvých mladých vín. Prípravy na zimu sa začali a rovnako s nimi aj zásobenie sa na dlhé chladné mesiace. 

Ešte ako dieťa si pamätám toto obdobie roka, keď sme s rodinou vyrazili na ďalekú chalupu k hraniciam s Maďarskom a išlie spoločne oberať jesennú úrodu. Chladné rána, denné zubaté slnko, ktoré nesmelo hrialo, vôňa jesennej trávy a voňavé jabĺčka, sladké hrušky, dule, orechy. Zbierali sme úrodu už skrehnutými rukami a ukladali ju do veľkých umelohmotných zelených prepraviek. Každý jeden druh voňal neskutočne a svojsky. Jabĺčka mali krásnu farbu, ktorá vynikala v začínajúcej hnedej farbe okolia. Boli už vychladené vetrom a najlepšie chutili hneď po odtrhnutí zo stromu. Niekedy sa mi pošťastí zbadať na trhovisku presne rovnaký druh jabĺk, ktoré sme kedysi pestovali a vtedy si spomeniem na ich chuť, vôňu a detstvo. Bez ohľadu na to, aký máte k jablkám vzťah z detstva, ak ich máte radi, dá sa s nimi neskutočne experimentovať pri sladkých aj slaných jedlách a vymýšľať nespočetné jablkové variácie. Nespornou výhodou sladkých jablkových receptov je, že vám pri pečení nádherne prevoňajú celý byt. 

Voňavý jablkový koláč

Recept som objavila na Šárkinom blogu, vyskúšala som ho pred dávnym časom a prvý pokus nedopadol dobre. Piekla som ho v časoch, kedy som na nezdar v kuchyni nebola vôbec pripravená. U samotnej autorky a jej verných fanúšikov som konzultovala príčiny môjho nezdaru. Koláč bol chuťovo vynikajúci, ale konzistencia nie. Napriek tomu som sa nevzdala nadobro, nechala som si čas a recept po dlhšom čase vyskúšala znova. Koláč som pri druhom pokuse piekla na výnimočnú príležitosť, takže som ho piekla s menším vnútorným chvením v žalúdku, ale verila som v dobrý koniec. Koláč bol vynikajúci! 


Suroviny:
180 g hladkej múky
180 g masla
110 g cukru
3 vajcia
5 – 6 jabĺk
prášok do pečiva (Bio od Alnatura z DM)
mletá škorica
rum (pár šplechov)
hrozienka (asi hrsť, prípadne viac)
pár vlašský orechov (nalámaných, nie posekaných ani pomletých)

Postup:
Celé vajcia, cukor a maslo vymiešajte do peny. Maslo môžete úplne roztopiť alebo ho použiť zmäknuté, recept funguje tak, či tak. Pridajte preosiatu múku, prášok do pečiva a škoricu, šľahajte. Vznikne vám polotekutá hmota. Hrozienka zalejte rumom. Ošúpte jablká a nahrubo postrúhajte, ak sú príliš šťavnaté, vytlačte z nich prebytočnú šťavu a primiešajte k cestu. Pridajte hrozienka aj s rumom, nalámte vlašské orechy. Pri tejto verzii jablkového koláča som mala ešte pár bobuliek čučoriedok, ktoré som do cesta prišupla, ale nijako výnimočne v koláči nezapôsobili. Formu na pečenie vymažte maslom a vysypte strúhanými orechami alebo kokosom. Vlejte do formy a dajte do vopred vyhriatej rúry (170 °C). Koláč bude upečený po 30 – 40 minútach, v závislosti od vašej rúry. Priebežnou kontrolou po 25 min. pečenia nič nepokazíte.



Drobné dobré rady:
Kde sa stala chyba pri mojom prvom pokuse? Alfou a omegou úspechu sú práve jablká. Nemám ešte vychytané a odsledované, ktorý konkrétny druh jabĺk je úplne najvhodnejší, ale dbajte na to, aby vaše jablká neboli príliš šťavnaté. Ak by boli, trochu šťavy z nich vytlačte a vypite. Ja som prvý raz šupla jablká aj so šťavou a môj koláč sa ad1) vôbec nechcel upiecť (piekla som ho vyše hodiny a špajlový test cesta pri pečení bol stále negatívny), ad2) aj po upečení bol koláč rozmočený a lepivý. Pozor, naopak, jablká nemôžu byť ani suché a bez šťavy, pretože váš koláč nebude šťavnatý, ale skôr gumový.
Úskalie č. 2: tvar formy. Pri prvom pokuse som použila bábovkovú formu, pri druhom tortovú. Rozhodne odporúčam použiť skôr tortovú formu, pretože koláč sa rozprestrie na širšiu plochu a viac sa prepečie.
Úskalie č. 3: forma s pevným, nerozoberacím dnom. Mám novú formu na tortu s odoberacím dnom, tak som ju chcela vyskúšať miesto starej, overenej nerozoberacej. Otestované, potvrdené – pre tento koláč je úplne nevhodná. Všetky šťavy, ktoré majú ostať v koláči a tvoriť jeho výraznú chuť, pri pečení vytečú.

Koláč je úplne jednoduchý na prípravu a svojou chuťou plnou masla a voňavých jabĺk si vás získa. Zaručeným ťahákom v tomto koláči sú nalámané vlašské orechy, ktoré v tomto koláči robia divy. Stačí, ak ich nalámete na štvrtiny, získajú prazvláštnu konzistenciu a sú najzaujímavejším prvkom na koláči. Podotýkam, že vlašské orechy nemám príliš rada, najmä ak sú pomleté, ale v tomto koláči sú geniálne. Všetky moje pripomienky k nezdarom nech sú vám iba dobrou radou, určite sa nimi nenechajte odradiť.
Keď koláč vyskúšate, dajte vedieť.

15. septembra 2011

Viva Italia

Dnešný deň sa vydaril. Spočiatku nerozvážne počasie nakoniec dostalo rozum a spod hromadiacich sa mrakov vyšlo slnko. Máme krásnu jeseň a keďže bol deň voľna, bolo treba ho využiť tak, aby bol človek na konci dňa spokojný. Spravili sme si pre nás veľmi tradičný výlet do susedného Rakúska, k Neusiedlerskému jazeru. U susedov vládol bežný pracovný deň, ale napriek tomu všetko prebiehalo pokojnejšie ako u nás. Nečudo, že sa im žije lepšie, keď sú viac v kľude, nikam sa neženú, nenervujú sa kvôli nepodstatnostiam a sú voči všetkému a všetkým omoho ohľaduplnejší. Užívajú si viac života, vidia hodnoty v niečom inom ako ľudia u nás a je im dobre.

V susednom Burgenlande v okolí Neusiedlu je sezóna zberu viniča v plnom prúde. Lány a lány vinohradov sa tiahnu všade, kam oko dovidí. Sú nádherné, také úhľadné a plné hrozna. Ešte krajšie však je – vidieť ako sa o svoje bohatstvo domáci starajú. Všade popri ceste obiehate malé traktory s vrchovato naloženými vlečkami hrozna a neostáva vám iba myslieť, koľko roboty je za jednou fľašou vína. Množstvo úmornej práce, hodín strávených na poli od jari až do jesene a fľaša vína sa potom predá za pár eur. Smutné.

Pohladení jesenným slnkom sme sa vracali domov s dobrou náladou a primerane vyhladovaní na to, aby som pripravila rýchle cestoviny s vôňou leta a farbami Talianska. Talianska kuchyňa je u nás ako doma. Zbožňujeme ju pre jej mnoho predností: rýchlosť, jednoduchosť, farebnosť a najmä filozofiu 3 chutí. Čím menej druhov surovín použijete, tým geniálnejší výsledok dostanete. Bravo!

Orecchiette con pomodori, pomodori secchi e capperi
(Orecchiette s rajčinami, sušenými rajčinami a kaparami)




Suroviny:
sušené cestoviny (orecchiette)
rajčiny
sušené rajčiny
kapary (nakladané v soli)
čerstvá bazalka
soľ, čierne korenie, olivový olej
parmezán

Postup:
Príprava je veľmi jednoduchá. Neuvádzam žiadne presnejšie gramáže, ani počty. Pri cestovinách sa riadim tým, čo mám doma (surovinami aj množstvom) a vždy varievam podľa (po)citu. Oblanžírujte rajčiny, zbavte ich nestráviteľnej šupky, nakrájajte a dajte restovať na silný oheň na olivový olej. Keď sa vám začnú roztápať, vypnite oheň, odstavte, pridajte pár nakrájaných sušených rajčín a kapary nakladané v soli. Premiešajte a nechajte len tak mimo horáku na chvíľu stáť, aby sa vám prepojili chute. Ochuťte čerstvo namletým čiernym korením, soľou podľa potreby (pozor na soľ z kapár) a čerstvo nasekanou bazalkou. Pred podávaním postrúhajte parmazánom.


Drobné dobré rady:
Používam kapary nakladané v soli, nie sú deformované chuťou nálevu.
Cestoviny varievam al dente s použitím minútky. Vždy si čas nastavím o minútu menej ako je uvedené na obale a po uplynutí tejto doby ochutnávam, kým mi nevyhovuje ich tvrdosť.
Čierne korenie, soľ aj parmezán vždy čerstvo meliem a strúham – dodajú jedlu výnimočnú chuť a vôňu.

11. septembra 2011

Sezónna zelenina – časť I. – DYŇA

Sezóna farieb je tu!
Ani sme sa nenazdali a už máme jeseň. Počasie ceň deň tomu zatiaľ nenasvedčuje, čím sa vôbec nechcem posťažovať, práve naopak, ale... Slnko vrhá svoje tiene v príliš ostrom uhle. Lístie žĺtne a začína sa povaľovať v letom presušenej tráve. Hnedé gaštany opadávajú a kto má na ne slabosť, môže sa vybrať pár si ich nazbierať. Vinohradníci a poľnohospodári začínajú "žať" svoju poslednú tohtoročnú úrodu a my sa o pár dní budeme môcť zúčastniť každoročných tradičných slávností. Slávnosti vína v Prellenkirchene máme za sebou, Deň vo vinohradoch MVC sa konal včera, vinobranie v Pezinku nás čaká už najbližší víkend (16.-18. 9.), dožinky na zámku Schlosshof 25. 9. a Dni zelá v Stupave koncom mesiaca (30. 9.-2. 10.).

Ako lepšie môže človek osláviť jeseň, ako užitím si všetkých darov, ktoré mu jeseň prináša. Jeseň býva nádherná, hrá farbami a záhradkárska sezóna, aj keď sa blíži ku koncu, stále ponúka produkty, ktoré môžeme zúžitkovávať aj počas zimy.


Včera som na trhu natrafila na tradičné oranžové dyne a povedala som si, že je čas. Čas pripustiť si, že jeseň je tu. Čas tešiť sa z jesenných produktov a pustiť sa do prípravy sezónnych jedál. Jednu väčšiu polovicu dyne som si hneď zobrala a v momente kúpy som vedela, ako s ňou naložím. 

Jesenná dyňová polievka

Suroviny:
oranžová dyňa (mala som cca 1 kg pred očistením)
cibuľa (použila som 1 menšiu)
sladká smotana na varenie (použila som asi 0,5 dl)
kocka zeleninového vývaru (bio, používam Alnatura z DM – použila som cca 1/3)
olivový olej a maslo
bobkový list
čerstvá alebo mrazená pažítka
čierne korenie (čerstvo namleté)
soľ (čerstvo namletá)
voda


Postup:
Dyňu vydlabte a zbavte ju semien. Odstráňte vonkajšiu tuhú šupku a pokrájajte na menšie kocky. Dyňa sa zvykne veľmi dobre variť a rozvárať, preto veľkosť kociek nie je až taká podstatná. Cibuľku nakrájajte čo najdrobnejšie a orestujte ju na zmesi masla a olivového oleja. Po chvíli pridajte nakrájanú dyňu, restujte. Zalejte vodou tak, aby vám voda všetku zeleninu iba prikryla. Pridajte bobkový list, kocku bujónu, nesoľte. Varte do mäkka, kým nebude možné dyňu rozmixovať (trvá to asi 20-30 min.). Všetko, čo ste spolu varili, po vyňatí bobkových listov rozmixujte a dajte naspäť na sporák. Pridajte trochu sladkej smotany, prehrejte a prevarte. Podľa potreby ochuťte až na úplnom konci soľou a čiernym korením. Pred podávaním ozdobte pažítkou. Podávajte samé alebo s opečeným chlebom.


Drobné dobré rady:
Pri použití množstva surovín sa pri tejto polievke riaďte citom a inštinktom. Žiadne predpísané množstvá surovín, ale ani druh ingrediencií, nie sú striktne stanovené.
Ak budete mať chuť zvoliť inú kombináciu korenia, skúsiť napr. rozmarín alebo muškátový orech, neváhajte. Ak vam to vaše chuťové alebo mozgové bunky nariadia, urobte čo požadujú!
Vody použite podľa toho, akú hustotu polievky chcete dosiahnuť, ja som chcela mať skôr hustejší krém.
Soliť jedlo som sa naučila takmer až na jeho úplnom konci, keď je takmer uvarené. Chute, ktoré do hrnca vložíte, sa tak viac rozvinú a vyniknú.

Neviem ako vy, ale ja sa teším. Na krásne šuchtavé lístie, na les voňajúci hubami, na ďalšie sezónne produkty.
Aké jesenné dobroty pripravujete doma vy? Chystáte sa tento rok na niečo špeciálne?

5. septembra 2011

Narodeninová torta pre kamaráta

Alebo: Moja prvá zákazka.


Leto v sebe skrýva plno pozitív. Slnko znamená dobrú náladu. Letné teploty zasa oblečkový minimalizmus. Taktiež sa nám rozširujú možnosti stolovania v outdoore. Či už sa rozhodnete pre posedenie pod orechom v záhrade, na terase rodinného domu alebo len tak niekde v mestskej záhrade, čerstvý vzduch dá vášmu stravovaniu iný rozmer.

Sedela som si pred pár dňami s kamarátom na tráve pod stromom v prezidentskej záhrade, klábosili sme o živote a popritom sme si pochutnávali na čerstvej zelenine a syroch. Jednoduchý, svieži a rýchly obedový piknik uprostred veľkomesta. Boli časy, kedy páni strážnici obiehali návštevníkov záhrady, upozorňovali ich, že sedieť mimo lavičiek na tráve nie je možné a už vôbec nie v záhrade jesť. Dodnes som toto scestné pravidlo nepochopila, zrejme je ešte pozostatkom zo socializmu, ale heuréka, časy sa menia k trošku lepšiemu. V súčasnosti sa už ľudia v parkoch môžu venovať aktivitám, rôznym športom alebo len tak pasívnemu oddychu leňošením bez obmedzení.

V ten deň sa nakumulovalo mnoho plusov. Skvelé jedlo, radosť zo stretnutia, slnko nad hlavami. Všetko to dobro sa pretransformovalo do mojej ponuky, kedy som kamarátovi, ktorý práve riešil nadchádzajúcu bratovu 40-tku a vymýšľal netradičný dar, sľúbila, že mu pre neho pripravím ako dar tortu. Na premýšľanie a samotnú realizáciu som mala viac ako týždeň. Prvotný plán bol pripraviť krásnu oku ľúbivú charlottu. Nádhernú a majestátnu, aby sa všetci kochali. Ale: ešte nikdy som ju nerobila, preto som k nej pristupovala s veľkým rešpektom. Všetky nástrahy, ktoré mi napadli a ktoré bolo treba prekonať nakoniec prevážili, a tak som si povedala, že ju najskôr cvične vyskúšam na domácej pôde a zmenila som plán. Chcela som sviežu verziu tortičky, ktorá bude krásna, letná a nie úplne tradičná. Tak som sa pustila do cheesecaku. Inšpirovala som sa na skvelom blogu Na tanieri, ale koniec koncov som pred prípravou prechádzala toľko rôznych receptov, že sa mi pri finalizácii trochu poplietli a vo výsledku som pripravila svoju verziu.








Cheesecake s bielou čokoládou a ovocím


Suroviny (na tortovú formu s priemerom 27 cm):

2 balíčky sušienok (použila som Bebe dobré ráno s mliekom)
125 g masla
200 g bielej čokolády (použila som Milku)
1 kg jemného mäkkého nehrudkového tvarohu
250 g mascarpone
100 g cukru
4 vajcia
1,5 lyžičky vanilkového extraktu
1 kyslá smotana
ovocie

Postup:
Sušienky rozmliaždite napr. v igelitovom sáčku za pomoci válčeka. Ide to jednoducho a rýchlo. Používam zámerne dvojnásobnú dávku keksov, lebo práve korpus mi na cheesecaku veľmi chutí a tiež mi viac vyhovuje pomer, kedy vrchnú sýtu tvarohovú vrstvu vyváži väčšia dávka sušienok. Rozpustite maslo a zmiešajte ho v miske s rozdrvenými keksami. Tortovú formu s odstrániteľným bokom vysteľte papierom na pečenie tak, aby prikryl iba spodok formy a prichyťte ho medzi spodnú a bočnú časť. Pretŕčajúce zvyšky papiera neodstrihávajte, papier vám neskôr výborne poslúži ako ozdobná podložka pod tortu, s ktorou ju môžete aj servírovať, alebo s jeho pomocou tortu jednoduchšie premiestnite. Zároveň bude dobrou zábranou, keď vám z torty počas pečenia začnú vytekať šťavy z masla, tvarohu a pod. Keksy s maslom nasypte do formy, poriadne utlačte, vyrovnajte a dajte asi na 10 min. piecť pri teplote 160°C. Po upečení vyberte a nechajte chladnúť.

Vo parnom kúpeli si rozpustite čokoládu. Zmiešajte vajcia s cukrom, pridajte vanilkový extrakt, tvaroh, mascarpone, vychladnutú čokoládu a všetko spolu opatrne do hladka vymiešajte. Jednotlivé suroviny by mali mať približne rovnakú teplotu, aby sa vám pri miešaní nezrazili. Boky tortovej formy vymastite maslom a nalejte do nej tvarohovú zmes. Pečte pri 150°C približne 45 min. a vytiahnite ju ešte predtým, ako vám torta zvrchu začne hnednúť. Povrch a konzistencia torty pred upečením majú byť kompaktné a pri potrasení zo strany na stranu nemajú pripomínať puding. Nechajte vychladnúť a uskladnite na celú noc do chladničky. Na druhý deň vymiešajte kyslú smotanu s troškou cukru, natrite na tortu a poukladajte na ňu ovocie. Dajte opäť na pár hodín do chladničky stuhnúť. Cheesecake podávajte chladný.


A ako torta dopadla? Kamarát pri preberaní bol trochu v rozpakoch a zhodnotil, že si nepredstavoval, že torta a celý dar budú také dobré. Navyše, torta prešla aj chuťovým testom celej rodiny a mama kamaráta si dokonca vypýtala recept. Takže, mám radosť. Z ich šťastia, radosti a spokojnosti – som rada, že som bola súčasťou.

Doplnené neskôr: Po viac ako týždni po oslave sa stala zvláštna vec. Kamarát mi volal, že oslávenec by rád objednal ďalšie dve torty a či ich stíham mať hotové o 2 dni. Súhlasila som, zaobstarala suroviny a po finalizácii predala ďalšie 2 kusy. Skvelý pocit, zvláštny, ale skvelý. Ďalší víkend som sa rozhodla, že tortu spravím aj pre nás doma, keďže som bola taká rozbehnutá a robila som ju už z hlavy, tak pripájam pár ďalších fotografií.

24. augusta 2011

Šťavnatý koláč s tvarohom a ovocím

Hlavná záhradkárska sezóna je v plnom prúde. Ovocie a zelenina z našich zemepisných šírok sú práve teraz najchutnejšie, najvoňavejšie a aj cenovo najdostupnejšie. Podporujem domácich samopestovateľov, držím im v ich boji s veľkokorporátnymi reťazcami palce a nakupujem u nich.

Zbožňujem chodievať v sobotu zrána na trh, kde už všetci stánkari majú pripravené pulty plné farebnej zeleniny a ovocia a konečne sa učia svoj tovar ponúkať a predávať. Isteže, nie všetci to majú v krvi a v srdci, a jedným to ide lepšie, iným vôbec. Tí, čo podstatu trhovania sa pochopili, pokrikujú na okoloidúcich a snažia sa svoj tovar aktívne predať. Zvyšok tvoria obchodníci, ktorí len stoja a predávajú tým, čo sa pri nich pristavia. Uprednostňujem tých, ktorí majú snahu a zastavujem sa pri nich. Zo všetkého najviac však preferujem a spolieham na stálice, s ktorými som spokojná a s ktorými mám osobný obchodný vzťah. Starkú, ktorá ma zásobuje čerstvými domácimi vajíčkami a najchutnejšou údenou klobáskou. Pekárku, ktorá ako jedna z posledných predáva poctivý chlieb bez umelohmotných konzervantov. Pána, ktorý má najsladšie melóny; pani, ktorej paradajky voňajú slnkom; mliekarku, od ktorej beriem mokrý tvaroh alebo čerstvé syry z rôznych kútov Slovenska. Časom som sa naučila od koho čo kúpiť, koho tovar stojí za to a teraz už len ťažím z vybudovaných vzťahov. Už zďaleka ma "moji" predavači zdravia, presne vedia, čo idem kúpiť a ak už nemajú môj obľúbený tovar, s úsmevom mi povedia, kedy sa mám zastaviť. Takto si predstavujem obchodný vzťah, ktorý vedie k obojstrannej spokojnosti a je založený na dôvere. Je to síce obchod za peniaze, avšak s obrovskou pridanou hodnotou. Bez anonymity, bez strachu, či sa kupujúci vráti, bez dilem o kvalite.


Keď som minule v neobvyklom čase prechádzala narýchlo trhom, frnkli mi do nosa kôstkové plody, ktoré hrali všetkými farbami. Ringloty, slivky, broskyne, nektarinky – všetky krásne naukladané vedľa seba. Zobrala som toľko, aby bolo na sladký koláč aj na jedenie za surova a začala vymýšľať, ako dať ich chuti a farbe spoločne vyniknúť.



Modifikovala som jeden z top obľúbených receptov našej domácnosti. Doteraz som sa od neho výraznejšie neodchýlila, iba som dolaďovala kombináciu vstupných surovín, ale tentoraz sa mi hodil, a keďže som presne vedela, akú konzistenciu a chuť od neho očakávať, bol pre moje pestrofarebné ovocie ako stvorený. Originálny recept na tento skvelý šťavnatý koláč mám od výbornej blogerky, kuchárky a pekárky, Šárky Škachovej. Jej blogy o jedle (Gurmánka a Dolce Vita) sú plné dlhoročných skúseností, láskavého slova, ale hlavne vychytaných receptov, ktoré fungujú.

Napriek tomu, že originál je napísaný pre jablká, recept dokonale funguje aj so sladkokyslým šťavnatým mixom kôstkového ovocia.

Suroviny (na veľký hlboký plech)
250 g mäkkého tučného nehrudkovitého tvarohu
250 g polohrubej múky
180 g masla
180 g práškového cukru
3 vajcia
prášok do pečiva (bezfosfátový, predáva DM)
ovocie (broskyne, ringloty, slivky, nektarinky)
posýpka (hrubá múka, maslo, cukor, škorica)

Postup:
Maslo nechajte odstáť pri izbovej teplote. Potom ho rozmixujte s vajíčkami a cukrom do nadýchanej svetlej peny. Pridajte tvaroh a opäť šľahajte. Vznikne vám polotekutá zmes, do ktorej prisypte múku s práškom do pečiva a mixujte, kým sa všetky suroviny nespoja. Všetky sypké časti, ktoré pridávam do vopred vyšľahaných zmesí, vždy preosievam. Mám tak z výsledku omnoho lepší pocit, lebo čím viac energie koláču venujem pri jeho príprave, tým viac sa odmení, keď je hotový. Vymiešané cesto bude polotuhé (v závislosti od vstupnej konzistencie masla a veľkosti vajec), preto ho pomocou stierky rozotrite na vymastený a hrubou múkou alebo krupicou vysypaný plech. Na vrch poukladajte alebo vysypte nakrájané ovocie a posypte posýpkou, ktorú ste si pripravili z masla, hrubej múky, cukru a v tomto prípade aj škorice, ktorá perfektne harmonizuje s vybraným ovocím. Vložte do vopred vyhriatej rúry na 180°C, pečte cca 25 - 35 minút, podľa toho, ako vaša rúra pečie. Ku koncu pečenia koláč kontrolujte, aby ste ho nepripálili. Hotový bude vtedy, keď sa vám okraje koláča odchlipnú od stien, posýpka bude zlatohnedá a váš byt prevoňaný všetkými surovinami, ktoré ste do koláča s láskou vložili.


Dobré drobné rady:
Ak máte naponáhlo, roztopte maslo úplne – recept funguje tiež.
Určite nepoužite hrudkovitý tvaroh, cesto by bolo suché.
Tvaroh má byť tučný tak akurát – 20 % tuku je v kombinácii s maslom príliš. (odtučnený nepoužívam)
Na posýpku môžete použiť aj kryštálový, aj práškový cukor.
Najvhodnejšia teplota masla na posýpku je ani príliš tuhá, ani príliš mäkká – niečo medzi.
Použitím bezforsfátového prášku do pečiva získate koláč diametrálne odlišnej chuti. Nebude chemický.

Koláč je vynikajúci hneď po vychladnutí, ale aj po uskladnení v chladničke. Recept na prípravu je nenáročný, preto ho zvládnu aj menej odvážni pekári. Oceníte ho aj vtedy, keď nemáte príliš veľa času na vypekanie, ale nedeľný koláč si jednoducho neodpustíte. Vašu domácnosť prevonia maslom a ovocím a vaše chuťové bunky sa budú vznášať v siedmom nebi. Dokonalá konzistencia, dokonalá chuť. Ďakujem Šárke za recept, ktorý už z rodiny nepustíme a s láskou ho posúvam ďalej, aby si ho vychutnali všetci, ktorí ho ocenia.

21. augusta 2011

Svieže letné ríbezľové tiramisu



Sezóna tohtoročných ríbezlí bola naozaj bohatá. Dostala som ich za pár veľkých misiek od rodičov, ktorí ma počas záhradkárskej sezóny zásobujú domácou úrodou. V expresných dodacích časoch vždy doputujú čerstvé zásoby uložené v balíku, ktorý milí ujovia šoféri autobusu prepravia z jedného konca republiky na druhý.

Ríbezliam sa u nás hovorilo viničky. Mávali sme iba červené a čierne, a ja som vždy obdivovala u susedov také, ktoré sme nemali – biele. Ani neviem prečo, lebo lepšie nechutili, iba bolo do nich lepšie vidieť. Z ríbezlí sme robievali lekváre, kompóty, rôzne koláče. Alebo sme ich len tak vyjedali z misky posypané práškovým cukrom. Niektoré roky sa nám urodilo tak veľa ríbezlí, že sme na ne zvolávali rodinnú brigádu a robili z nich ríbezľové víno.

Ak je sezóna ríbezlí v plnom prúde, úroda bohatá a vy už neviete, ako by ste ich zúžitkovali, skúste modifikovať váš obľúbený recept na tiramisu a vyskúšajte jeho osviežujúcejšiu a ľahšiu verziu. Môj rokmi vyskúšaný recept na tradičné tiramisu je z dielne Jarda Žídeka a pre potreby ovocnej verzie som si ho upravila.


Suroviny (na štvorhrannú misu 17 x 21 cm):
250 g mascarpone
55 g jemného kryštálového cukru
50 ml žltkov
dlhé piškóty lady fingers (cca 250 g, 1/2 veľkého balenia)
ovocný sirup
ríbezle (určite môžete použiť aj iné obľúbené ovocie)

Postup:
Žĺtky vymiešajte s cukrom do penista. Použite cukor, ktorý vám vyhovuje (biely, tmavý, demerera, organic) – výber je na vás, pamätajte však, že druh cukru bude mať vplyv na výslednú farbu aj chuť krému. Kedy prestať šľahať zistíte podľa toho, keď bude zmes hustá a kryštáliky cukru takmer úplne rozpustené. Potom pomaly už len pomocou varešky alebo stierky primiešajte mascarpone, aby vám krém nezredol. Najprácnejšiu časť máte za sebou, môžete sa pustiť do vrstvenia. V miske si pripravte sirupovú vodu, do ktorej na krátke 2 sekundy ponorte každú piškótu. Ukladajte na dno misky. Na vrstvu piškót natrite vrstvu mascarpone, posypte vrstvou umytých a odstopkovaných ríbezlí a postup opakujte aj pri druhej vrstve. Posledná vrstva bude ríbezľová, vďaka čomu bude vaše tiramisu zmesou kontrastnej bielej a červenej. Opatrne prikryte potravinou fóliou a nechajte do druhého dňa stuhnúť. Deň odpočinku v chladničke pomáha spojiť jednotlivé chute a udržiavať vaše chuťové bunky v pohotovosti.

V teplý letný večer určite oceníte chladné tiramisu plné sladko-kyslej chuti. Môžete ho servírovať jednotlivo alebo len tak vyjedať lyžičkou z misky. Vynechaním alkoholu a kávy, ktoré do tradičného tiramisu patria, som získala ľahkú verziu tiramisu. Tiež mi neskôr napadlo, že kombináciou piškót, ríbezlí a mascarpone som vytvorila honosnejšiu verziu klasickej smotanovej torty. Pri výbere ingrediencií spoliehajte na overené zdroje a svoje chute, ktoré vám pomôžu vytvoriť dezert presne podľa vás.

15. augusta 2011

Kuchyňa štyroch vplyvov

V našej rodine sa vždy dobre varilo a vždy dobre jedlo. Národnostne sme dosť pomiešaná rodina: nemecko-česko-maďarsko-slovenský vplyv sa na nás podpísal nielen geneticky, ale aj v kuchyni.  Či sa pozriem na predkov z jednej alebo druhej vetvy, všetci mali k vareniu a jedlu pozitívny vzťah. Ba čo viac, z každej strany niekto vynikal, kto sa mi vryl do pamäti, chuťových buniek aj génov.

Napríklad moja babička – vyrastala v slovensko-maďarskom pohraničí. Do nás, svojich vnúčat, sa snažila vštepiť trochu maďarskej reči, ale buď sme boli príliš vzdorovití alebo zaujatí inými činnosťami, no veľa z tohto jazyka sa do nás nedostalo. Škoda. Naopak, čo sa týka jedla, dá sa povedať, že sme vyrastali na maďarskej kuchyni. Rôzne polievky, prívarky, perkelty, slané či sladké múčne jedlá, ktoré dnes nájdem v maďarských kuchárskych knihách, sú pre mňa natoľko familiárne, že ma to až prekvapuje. Schválne, nakuknite niekedy medzi maďarské národné jedlá a možno ostanete rovnako rozčarovaní ako ja, koľko z nich sa varievalo počas vášho detstva u vás doma. Časom sa z babičky vykľul experimentátor. Boli sme živá testovacia vzorka, na ktorej treba overiť vybrané recepty zo Života, Slovenky a televíznych relácií o varení. Občas vyšlo, občas nevyšlo. Obdivujem však chuť a elán variť neustále niečo nové, tvoriť a hlavne - žiť zdravo.

Druhá babička žila na opačnom konci republiky v blízkosti nemeckých hraníc. Často sme ju nevídali, bola pre nás vzácnejšia. Vôňu jej domácnosti si viem kedykoľvek predstaviť aj teraz. V spomienkach nasajem vôňu do nosa a s láskou spomínam. To isté platí o jedlách, ktoré nám varievala. Ako deti sme mali s bratom rebríček špecialít, z ktorých väčsina jedál bola z jej jedálnička a rúk. Vždy keď sme boli spolu, sme si na želanie objednali. Pamätám si skvelé polievky, vynikajúce šťavnaté mäská a geniálne koláče. Kysnuté vdolky, tvarohové knedlíky, ovocné knedle, chodské koláče. Mám pocit, že si pamätám každé jedno jedlo aj jeho chuť. A aj keď varím podľa babičkinej kuchárskej knihy písanej rukou, do ktorej sú povkladané recepty a reklamy z predvojnového obdobia, nikdy tú chuť nezopakujem.

Medzinárodný rozhľad do jedálnička a nový vietor vniesla na naše stoly otcova sestra. Od mlada sa stretávala s rôznymi cudzincami a veľa cestovala. Chutnala cudzokrajné kuchyne, zbierala recepty z ciest a potom s hrdosťou prezentovala svoje výdobytky. Kuchyňa bola a je jej raj. Či už doma alebo na chalupe, kraľovala a spod rúk jej vychádzali iba samé dobroty. Stredomorská kuchyňa s prevahou gréckeho vplyvu, prvé talianske lastovičky, čína. Suroviny a korenia z dostupných zdrojov, čo nebolo dostať – to sa substituovalo. Výsledky však stáli za to. Nesmiem však opomenúť, že okrem medzinárodného jedálnička, je teta expertom českej klasiky. Knedlíky rôznych druhov, bravčové pečené se zelím, sviečková, pečená kačka. Uf, aj keď nie som knedlíková, u nej by som neohrdla nikdy, ešte by som si pridala "nášup".

Rodinných vplyvov teda bolo dosť, ale zrejme stále nie toľko, aby vo mne prebudili vášeň pre varenie v plnej miere. Moje smerovanie sa vykrištalizovalo až po absolvovaní kurzu talianskej kuchyne. Nie, že by som dovtedy nevarila. Varila a dokonca rada. Ale od momentu – kedy základom jedál boli suroviny, z ktorých každá pochádza z Talianska – bolo jasno. Nešlo iba o taliansku kuchyňu ako takú, ale o rozmýšľanie o varení, surovinách, čistote chutí.

Bolo treba, aby sa vo mne všetky vplyvy nakumulovali, premiesili a našli si svoje miesto. Vďaka nim vznikol aj tento blog. Som vďačná za láskavé slová, množstvo lásky a dobro, ktoré do mňa prostredníctvom jedla všetci vložili. Ďakujem a budem s láskou ďalej užívať.

14. augusta 2011

O hrnčeku

Myšlienku, či začať blogovať alebo nie, som vo svojej hlave omieľala mnohokrát. Potrebovala akurát trochu pokvasiť a vyzrieť. Kým neskúsiš, nevieš, ani ja som nevedela a stále neviem.

Dnešné nedeľné ráno, kedy leto stále nevedelo, či v skutočnosti je alebo nie je, som začala tvoriť. Názov, dizajn, obsah - tí, čo blogujú, proces určite poznajú. Nesľubujem vám nič, keďže sama neviem, do čoho som v skutočnosti práve stúpila. Jedno však viem naisto už teraz - hrnčekové recepty nebudú, nijako som im doteraz neprišla na chuť. Hrnček var bude o jedle, receptoch, postrehoch z blízka i zďaleka, názoroch na stravovanie - skrátka o tom, z čoho sme živí. Preto vitajte, začneme.