26. júla 2012

Sezónne ovocie – mirabelle

Nie som si istá, či som vedela, že malé farebné guľôčky podobné ringlotám majú krásny poetický názov Mirabelle (v preklade "krásne vidieť"). Na Slovensku sa im hovorí mirabelky. Chuťovo sú niečo medzi slivkou a ringlotou – sladko-kyslé, v závislosti od odrody a termínu, kedy sa rozhodnete ich otrhať alebo otriasť. (Ja dávam prednosť kultivovanému zberu a neotlčenému ovociu). Mirabelky nájdete v rôznych veľkostiach a farbách – žlto-zlatisté, ružové, tmavobordové alebo žlto-zelené s krásnymi červenkastými pehami.
Možno ste vedeli, možno nie, Mirabelle sú špecialitkou francúzskeho regiónu a jedným zo symbolov Lorraine. Frantíci si ich vážia natoľko, že majú originál pôvodu a hrdia sa nimi v rôznych skvelých produktoch. Ako sa do Lorraine dostali si môžete prečítať v krásnych príbehoch na tomto mieste.

U nás sú mirabelky skôr plánkovým ovocím, nad ktorým mnohí ohrňujú nos. Zrejme kvôli ich veľkosti, alebo skôr malosti. Kadiaľ chodím, všade vidím kríčky týchto skvelých mini slivôčiek neobraté, ponechané napospas prírode. Nič proti, doprajem aj ostatným tvorčekom, ale na druhej strane, prečo si neužiť darov, ktorými nás príroda častuje a nevykúzliť z nich blaho v kuchyni.

Mirabelky patria k ďalším objavom na našej (susedovej :-) pôde. Máme za sebou už 2 rôzne odrody (žlté a ružové) a ďalšie várky pred sebou. Skvelé je, že dozrievajú postupne, takže mám čas na vymýšľanie i spracovanie. Jednoducho raj – taký dunajský mirabelkový. Posledné 3 týždne s mirabelkami čarujem. Doleuvedený koláč som piekla už 4x (nielen pre vlastnú spotrebu :-), konzervujem a inak nimi prevoniavam náš domček. O tom viac, keď dozrie čas.

Quiche Lorraine poznáte určite mnohí, ale čo tak Mirabelle tart alebo cake? Počuli ste alebo nebodaj chutnali? Ak nie, je najvyšší čas objaviť nové chute, pretože sezóna mirabeliek je tu. Berte košík a hor sa do prírody!

Mirabelle cake – mirabelkový koláč



Suroviny:
115 g cukru (biely alebo hnedý, ktorý vám chutí viac)
115 g hladkej múky
110 g masla
1 – 2 ČL prášku do pečiva (u mňa tradične bezfosfátový Alnatura)
1 ČL vanilkového extraktu
2 vajcia
30 ml mlieka
štipka soli
maslo na vymazanie formy
detská krupica na vysypanie formy
mirabelky – cca 250 g (po vykôstkovaní)


Postup: 
Začnete oddychovou robotou – prekrojiť na polovicu a vykôstkovať. Mirabelky sú pomerne malé, ale tento proces je pomerne rýchly (ak chytíte grif a odrodu, ktorá je odkôrstkovateľná). Cukor so zmäknutým maslom vyšľaháte do peny, čo pár minút trvá. Pridajte celé vajcia s opäť šľahajte. Následne pridajte múku s práškom do pečiva, mlieko, štipku soli, vanilkový extrakt a opäť šľaháte. V tejto fáze je cesto trošku tuhšie, ale ono trocha povolí – nepridávajte viac mlieka. Cesto pomocou stierky rozotrite do vybranej formy, na vrch naukladajte mirabelky (podľa vlastnej tvorivosti) a dajte piecť do predhriatej rúry na 180 °C na cca 25 – 30 minút. Po 20 minútach odporúčam sledovať. Koláč je hotový, keď chytí zlastistú farbu, boky sa začnú odchlípať od stien formy a špajla vám po pichnutí / vytiahnutí ostane čistá.

Koláčik je šťavnatý, vláčny a osviežujúci. Nie je príliš sladký (aj keď závisí od typu cukru – s klasickým bielym cukrom bude koláč sladký dosť /biely skoro vôbec nepoužívam, takže odporúčam pri bielom cukre pár g ubrať/, s hnedým cukrom menej, úplne najlepší bude s cukrom z Marks&Spencer – organic alebo svetlým muscovado). Kyslé mirabelky fantasticky sedia s daným typom vláčneho cesta aj použitými surovinami – doslova, harmónia chutí (na koláč sú iba samé pozitívne ohlasy). Výborný je hneď po upečení, ale rovnako vás ohúri vytiahnutý z chladničky. Neskúsite?

Za inšpiráciu ďakujem: http://www.beautyandthedirt.com/lifestyle/tcif-mirabelle-cake/

20. júla 2012

Dostala som Bibliu!

Je grandiózna, krásna / červená, prehľadná, logická – skrátka veľký skvost. Ide o publikáciu The Silver Spoon – bibliu talianskej gastronómie. Má vyše 2000 receptov, je talianskym bestsellerom už 60 rokov a predalo sa z nej viac ako 1 milón výtlačkov. Dostala som túto knižôčku od môjho milého kolegu, za čo ešte raz veľmi ďakujem Milanko! Trafil si ju, bude slúžiť, hodne.


Teperila som túto ťažkú knižku domov a hneď začala listovať. Kým som sa pustila do prvých testovačiek receptov, pár dní nám to trvalo, jednoducho som ju potrebovala u seba zabývať a udomácniť. Strieborná lyžica je naozaj dobrým pomocníkom v kuchyni, lebo popisuje aj prípravnú fázu a základné procedúry v kuchyni pri príprave čerstvých cestovín, rôznych druhov dezertov, sorbetov, zavárania, pridáva info o jednotlivých druhoch zeleniny a mnoho ďalších užitočností.

Talianska kuchyňa tvorí základ jedálnička našej domácnosti, tak si ju užijeme až-až. Nádych, výdych – práve začíname.

Žatva v plnom prúde

Počas detských čias pre mňa žatva znamenala neskoré leto a prázdniny. Pamätáte si na staré obrovské kombajny, ktoré brázdili lokálne cesty, brzdili dopravu a vytvárali dopravné zápchy na miestach, kde by ste ich nečakali? Ak ste v detských časoch zažili v aute konverzáciu typu: "Čo sa to tam deje?". "Kombajnyyy!" ... jednoznačne to znamenalo, že pôjdete krokom a pár minút svojho krásneho dňa strávite v slnku vyprahnutom aute. No čo, žatva bola prednejšia a tak je aj pravda. Veď chlebík je základ života.

Naša blízkosť poľnohospodárskemu životu a dedinským biorytmom prináša aj všetky radosti a zistenia z pozorovania aktivít, čo sa dejú na poliach na vôkol. Fakt si ako decko pamätám, že sa žalo v júli, občas v auguste, ak prišli dažde. U nás na juhu žatva začala tento rok hodne zavčasu. Na konci júna už väčšina políčiek bola zožatá. Dozreté obilie je nádherné. Zlatisté lány polí – vetrík, ktorý sa políčkom preháňa a nádherne ho vlní, skvelá vôňa, ševeliace zvuky obilia – romantika, krása, leto.

V bezprostrednom susedstve nášho pozemku jedno také políčko bolo. Zožali ho neskôr ako väčšinu, ale mali sme ho na dosah. Pár kláskov, ktoré po žatve na bokoch políčka ostali, som si uzurpovala. Len tak, lebo sú nádherné. Na vidiek sa hodia ako vyšité a foodbloggerovi poslúžia skvele ako dekorácia. Hrdo som si ich viezla bicyklom v košíku domov a tešila sa, ako s nimi naložím.

Hľadala som zlatistý recept plný slnka, tu je.

Torta con le Mele – Jablkový koláč


Takto vyzerala inšpirácia v The Silver Spoon



Suroviny:
80 g masla (+ pár g navyše na vymazanie formy)
200 g hladkej múky
3 vajcia
150 g cukru
3-4 jablká (ošúpané, zbavené jadier, pokrájané na malé kocočky)
1/2 balíčka prášok do pečiva (bezfosfátový Alnatura)
v origináli je ešte šľahačka na servírovanie (nepoužívam :-)
krupica, hrubá múka alebo kokos na vysypanie formy
soľ
škorica (nad rámec pôvodného receptu som jablká poprášila škoricou)
čokoládový mousse (nad rámec receptu, pár lyžičiek na vrch cesta)



Postup:
Vajcia vyšľahajte s cukrom do peny. Postupne primiešavajte zmäknuté maslo. Múku s práškom do pečiva pridávajte po častiach. Až keď získate homogénnu a pomerne hustú hmotu, pridajte nakrájané jabĺčka, premiešajte, aby sa každý kúsok obalil cestovou hmotou. Naplňte maslom vytretú a múkou vysypanú formu, zaželajte koláču šťastnú cestu a šupnite ho do vyhriatej trúby (180 °C) na 30 – 40 minút. Ja som mala doma čokoládový mousse z horkej čokolády (Alnatura) a tak som pár lyžičiek dala pred upečením na vrch koláča.

Dobré drobné rady:
U mňa platí, že si pri pečení koláčov nastavujem 20 minút a od toho času koláč v pravidelných intervaloch sledujem.
Do koláčov zvyknem šupnúť vždy aj trošku soli, pre zvýraznenie chuti (aj Maruška vedela, že bez soli sa ani piecť nedá).
Formy často vysypávam kokosom, koláčiky potom chytia príjemnú kokosovú príchuť.



Zas a znova platí, v jednoduchosti je krása. Užívajte.

10. júla 2012

Mačka vo vreci

Výhody starého pozemku alebo ako sa naučiť rozmýšľať o veciach inak

Nikdy som nad touto problematikou nerozmýšľala, až kým som nebola v situácii, v ktorej sme sa ocitli. Kúpu pozemku a sťahovku na vidiek sme nijako neplánovali. Akosi nám len tak napadla, keď sme doma riešili, čo s masívnym drevom, ktoré sme pár mesiacov doma sušili. Pointou bolo, či sa má muž pustiť do výroby police, ktorú sme z neho plánovali urobiť, aby bola do vianoc hotová. Tam celé naše smerovanie začalo a ja som jednoducho povedala Nie – že je to blbosť :-). Jednoduché.
Začali sme snoriť po okolí, kukať pekné miesta, pozerať inzeráty. Nevenovali sme tomu nijako extra veľa času. Stretli sme sa s pár realitkami, pozreli pár nehnuteľností – starých domov i pozemkov. Vedeli sme, ako má byť pozemok orientovaný, čo sa svetových strán týka a podľa toho sme vyberali. Primárne sme sa riadili intuíciou a pocitmi, ktoré sú pre nás kľúčové.

Náš stavebný pozemok sme kupovali v zime, kedy bolo vidieť iba trávu a stromy bez listov. Pôvodne sme si tento pozemok ani nemali ísť pozrieť, ale realiťák nás presvedčil, keďže sme boli blízko neho, či sa na neho aspoň nemrkneme. Bol úzky, mal iba čiastočné inžinierske siete, bol veľký. Pre mnohých potenciálnych kupujúcich by bol úplne nezaujímavý, čo sme si chvíľku mysleli aj my. Bežný kupujúci by dal prednosť pripravenému stavebnému pozemku, okolíkovanému, s komplet IS v záľahe podobných vyparcelovaných pozemočkov. Ale – u nás bolo všetko inak. Keďže sme bytosti veľmi senzitívne, dáme veľa na svoje pocity. Tento pozemok bol pre mňa jediným miestom, na ktorom som sa cítila super. Mala som skvelý pocit, všetko bolo perfektné (ulica, okolie, pozemok, my).
Bolo doslova pár dní pred Vianocami. V deň, kedy sme pozemok kupovali De iure, snežilo. Romantika. Vlastne, kúpili sme pozemok so snehom, čo viac sme mohli chcieť. Na Štedrý deň sme naň prvý raz išli ako na vlastný. Porobili sme pár fotografií, okukali ho, doniesli lojové gule pre vtáctvo. Už vtedy sme prišli na to, že máme nejaký ovocný strom (višňa) a hrozno. Voila!
Samozrejme, to nebolo všetko...


S jarnými mesiacmi a bujniacou prírodou sme objavovali neustále nové a nové tajomstvá, ktoré náš pozemok pred nami skrýval. Ovocný strom nebol jeden, ale bolo ich viacero. Nevadí, že mnohé rástli tam, kde mal stáť domček, rozhodli sme sa ich presadiť. K jednej višni a hroznu pribudli ďalšie 3 višne, 4 broskyne, 3 slivky. Tie, čo sme presadili chodím ofukovať a prosiť, aby sa ujali a aby sa im na ich nových miestach, ktoré sme im vybrali, páčilo. Tie ostatné, ktoré ostali na svojich stanovištiach, ponúkajú svoje plody už tento rok. Višne putovali do kysnutého koláča a ďalších koláčov mojich milých kolegov, ktorým som ich venovala. Na broskyne ešte úpenlivo čakáme. Totálne sa neviem dočkať, kedy sa pustím do skvelého broskyňového koláča, na ktorý ma neskutočne ešte minulý rok namotala Martinka. Je to delikatesa, ktorú som už testovala aj tento rok v rebarborovo-broskyňovom prevedení. Na 100 % bude repete s vlastnými broskyňami (ak dozrejú)!

Čo ďalšie sme objavili?
 ďalšie hrozno – hroznových koreňov sme po zime našli hneď niekoľko. Aj keď určite majú hodne veľa rokov, ich vek nám neprekáža, práve naopak – majú pre nás neskutočnú hodnotu.
bazu – o tej som už písala. Nasušená na čaj + vyrobila som aj 2 vydarené várky bazového sirupu
žihľavu – bude skvelá na veľkú noc do veľkonočnej baby, žihľavovej nátierky alebo praženice
chren – netuším zatiaľ, čo s ním – určite skúsim návrat k retru z detstva a chrenovej omáčke, nejaký skúsim možno naložiť, ďalej som sa v úvahách nedostala
slivku – ďalšiu, fakt dosť veľkú, čakáme na fialové plody (nad spracovaním ešte nepremýšľam)
kopu hnoja, ktorá sa nám časom rozrástla vďaka susedom na 2. Pozor – nehaniť, nevyhadzovať! Poklad č. 1!
– hordy divých rastlín, na ktoré si budem musieť poriadiť nejakú encyklopédiu, aby som vôbec tušila, čo sú zač (fakt je medzi nimi kopec veľa druhov, ktoré som jakživ nevidela)
trezalku – ak ešte stihnem pár kvitnúcich hlávok, strhnem na čaj
mirabellky – momentálne čakám na úrodu
– asi 4 mladé orechy a jeden statnejší – koláče, traste sa! Poklad č. 2!
divokú hrušku – tá bola pre mňa dlho záhadou, čo je to vlastne za stromec. Som zvedavá na plody, či sa budú dať nejako zúžitkovať.
– desivo veľa agátu – niektorý vystrihávame / vytíname, niektorý si nechávame – po pár rokoch bude z neho veľmi súce tvrdé drevo
konope siate – poviem vám, keď som ho prvý raz objavila, 2 malé rastlinky, nebolo mi všetko jedno a už som sa chystala na políciu, aby prehľadali celý pozemok, všetko vytrhali, aby neboli potenciálne problémy. Ale sused, rodák povedal, že je to neškodné technické konope, ktoré rastie všade v poli. (pravda, aj keď som bola zbierať jahody na jahodových poliach, tiež tam rozvoniavalo :-)
studňu – žiaľ nefunkčnú, rokmi schátranú, zahádzanú bordelom – museli sme zasypať

Aj keď som niektoré položky označila ako Poklady, za poklady považujem všetko, čím nás pozemok obdarí. Jednoducho všetko, čo na ňom bolo doteraz a čo sa zachovalo je bonus. Týmto predošlým majiteľom, nezbedným vtákom či iným zverom za plánovaný i neplánovaný rozsev ďakujem.


Kysnutý višňový koláč s posýpkou

(Inšpirácia: Sladký rok 2011 od Šárky Škachovej)

Nevedela som dlho nájsť uspokojivé cesto na kysnuté cesto. Zachovalý rodinný recept nemáme, tak som skúšala, listovala, sledovala pomery v rôznych receptoch. Spomínané cestíčko je vďaka rumu nádherne voňavé. Ja som s ním spokojná. Ak na jeho prípravu zvolíte prvotriedne suroviny a cestu budete zarábať s láskou, malo by vám výjsť.


Suroviny:
Cesto:
400 g najjemnejšej hladkej múky (ja používam taliansku)
2 žĺtky (občas dávam celé vajcia, ak nemám plán, ako využiť zvyšné bielky)
4 PL masla (v originálnom recepte uvádzajú sádlo)
20 g droždia (definitívne som presedlala na maďarské, slovenské už nejdem dráždiť)
1,5 - 2 dl mlieka (vždy riešim podľa potreby a konzistencie cesta)
štipka soli
2 PL cukru
3 PL rumu
OVOCIE – akéhokoľvek druhu – ideálne sezónne
Posýpka: hrubá múka, maslo, kryštálový cukor, škorica

Postup:
Z droždia, práškového cukru, vlažného mlieka a teplej hladkej múky pripravte kvások a nechajte ho kysnúť, kým nie je nakysnutý.
Pusťte sa do prípravy cesta. Múku preosejte, pridajte cukor, rozpustené maslo / bravčovú masť, soľ, žltky / vajcia (nie bezprostredne vytiahnuté z chladničky), vykysnutý kvások, rum, vlažné mlieko – odporúčam nevyliať všetko hneď naraz. Prichádza fáza makačky a ručného hnetenia. Čím viac cesto hnetiete, tým bude vláčnejšie, bezhrudkovité a kompaktnejšie, vo výsledku po nakysnutí nadýchanejšie. Ak do cesta nedáte celé vajcia, ale iba žltky, cesto bude omnoho jemnejšie. Keď budete s hnetením spokojní, cesto prikryjte utierkou a nechajte ho na teplom mieste pár desiatok minút kysnúť (kľudne aj cez hodinu). Ja po vykysnutí cesto nikdy nespracovávam valčekom. Nejako mi nejde do hlavy, že ho nechám hodinu a viac kysnúť a potom v ňom všetko vzduch a bublinky valčekom zlikvidujem. Pekne cesto spracovávam rukami a ide to tak či tak. Položím ho na vymastený a hr. múkou / detskou krupicou vymazaný plech alebo pečiaci papier. Navrch naukladám ovocie a posypem posýpkou. Tú si pripravíte z malinko zmäknutého masla, hrubej múky, škorice a kryštálového cukru (bieleho či tmavého – podľa toho budete mať výslednú farbu posýpky; mne sa na posýpku muscovado cukor veľmi neosvedčil – posýpka neostane chrumkavá a veľkohrudková).

Rúru si dáte zohriať na cca 170 °C a pečiete doružova približne 40 minút. Pozor, treba sledovať, doba pečenia sa môže typom rúry líšiť.

Ako to už s kysnutým cestom býva, skladovanie v chladničke mu neprospieva. Kupodivu hodne vysychá a tvrdne. Neviem ale ako u vás, u nás dobroty z kysnutého cesta veľkú životnosť nemajú. Sú prudko jedlá, ideálne ešte trochu teplé.

Dobré, tentoraz NIE drobné rady – gastro / negastro:
1. V jednoduchosti je krása. (platí vždy a všade)
2. Ak vám ide niečo ľahko, jednoducho to tak má byť a vy ste na správnej ceste. Naopak, ak vám niečo vyslovene nejde a vy sa iba mordujete, to dobre nerobíte alebo o tom dobre nerozmýšľate.
3. Čo nie je dobré pre ostatných, môže byť dobré pre vás.

V živote nás stretnú rôznosti. Dobré aj zlé, zo všetkého sa máme iba naučiť. Aj premýšľať inak stojí za to, chce to iba viac špekulovania, viac nekonvenčného myslenia a odvahu robiť veci inak. Výsledok je skvelý – keď budete na správnej ceste, budete to cítiť (jedine, žeby ste boli ignoranti sami k sebe :-).

7. júla 2012

Rastieme

Jar je za nami. Zbehla nám tak rýchlo, ako keby ani nebola. Všakovako divné – teplé aj chladné – počasie a naše neustále aktivity nás presunuli priamo do leta. Tento rok nám beží hodne rýchlo. Máme toho toľko, čo chceme stihnúť, že sme v jednom kole. Na rozdiel od mnohých sme však v kľude a bez stresu. S mužom sme si (akosi prirodzene, aj bez slov) rozdelili úlohy  a každý budujeme svoje. Muž dom, ja záhradu. Chodievame neustále obdivovať, obriaďovať a kontrolovať každý svoj kus zeme. Kocháme sa, ako nám zem rastie pod rukami. Progres je raz viditeľnejší, inokedy menej, ale práci sa venujeme s láskou a radosťou. 

Prvé plodiny zo záhradky už majú svoju sezónu za sebou a my sa presúvame na ďalšie a ďalšie druhy ovocia a zeleninky. Keď vyhúkli prvé lístky tekvice a cukety, bola som nadšená. Mala som z nich strašnú radosť. Potvorky – tesne po vyklíčení – mi narobili aj trochu strachu. Všetky semienka vyklíčili ako mali, ale prvé lístky im začali po pár dňoch usychať. Netuším, či zimou alebo teplom – som záhradkár začiatočník. Fakt som o ne už mala strach, či tento stav vôbec prežijú, ale všetky sa nádherne zotavili a začali bujnieť doslova zo dňa na deň (riadne som ich nahlas prosila, aby to vydržali – možno pomohlo). Prišli prvé kvietky, čím sa úsmev na mojej tvári začal čoraz viac rozjasňovať a keď bolo vidieť prvé mikrotekvičky, radosti bolo ešte viac. Momentálne majú svoje najkrajšie obdobie a začínajú nám ponúkať svoje krásne plody. Stále sa im niečo deje – napr. niektoré ešte malinké tekvičky uschli, niektoré kvietky tiež – ale beriem to ako prirodzený výber. Čo má prežiť, prežije.

Naše prvé tekvice 
Z prvých 2 tekvíc sme si spravili skvelé placky. Druhé 2 mini položivé cukínky putovali do thajských rezancov a ďalšie 2 tekvice sme si aj s našou milou návštevou gurmánsky užili v skvelom tekvicovom prívarku. Je to môj favorit, strašne mi chutí, strašne! Tekvičky nám plodia, a tak aj tento víkend bude čosi tekvicovo-cuketové a myslím, že najbližšie dni nebudem stíhať vymýšľať, čo skvelé z nich spraviť.

Cuketové kvietie

Polykultúra – mangold, kôpor, cibuľa (tú nevidno)

Mangold má v porovnaní so špenátom, keďže má veľmi podobné využitie, niekoľko výhod:
1) Vekom nehorkne, celkovo je sladší a má trochu jemnejšiu menej výraznú chuť.
2) Jeho sezóna je určite dlhšia, ako špenátová.
3) Jedna rastlinka vám ponúkne omnoho viac úrody – lebo mangold sa zbiera postupným olamovaním veľkých listov, takže malé môžu neustále dorastať.
4) Samotné listy sa používajú dvomi spôsobmi. Osobitne zelené listy, osobitne biele stonky. Najmä stonky majú v talianskej kuchyni všakovaké využitie. Stačí pátrať po internete (hľadať v angl. Swiss Chard). Šikovná blogerka Aneta sa na mangold už namotala, a tak aj u nej na blogu budete môcť nájsť mangoldovú inšpiráciu, napr. túto.

Ja som naposledy zo zelených lístkov pripravila fajnové mangoldovo-ricottové gnocchi.
Dobrá drobná rada: Mangoldové stonky odporúčam rozhodne pripravovať v al dente verzii – sú chutnučké.

Záhrada stojí na dobrých základoch a domček tiež. Obaja s mužom máme svoju filozofiu, ako budovať.  Ja nechávam záhrade jej vlastnú vôľu rásť. Mulčujem, nechemizujem, nepestujem monokultúry a tak nevyčerpávam pôdu a neškodím jej aj nášmu zdraviu. Vybrané rastlinky dostali na jar akurát dávku hnoja. Keď príde chrobač a škodcovia, larvy ktoré vidím na lístkoch odtrhnem a vyhodím – ostatné nechávam na prírodu a príchod prirodzených škodcov. Dávam tak priestor na rozvoj potravinového reťazca. Dom, čo stavia mužíček, je filozoficky neštandardný už od začiatku. O tom písať nejdem, je to súčasť jeho know-how, ktorému väčšina aj tak nerozumie (najmä kvôli tomu, že robí skoro všetko inak, ako sa robí štandardne).

Príprava – doslova v kuchyni
Keď pozorujete, ako rastie vaše nové bývanie, je to nádherné. Mnohí by na hornom obrázku videli len hlinu, betón a tvárnice, my však vieme, že na tomto mieste nám bude stáť kuchyňa. O tom ako sa na ňu teším, hádam ani nemusím písať – lebo až ma šteklí v žalúdku, keď si ju predstavím, ako v nej pobehujem, vyváram a pečiem. Aj predstava, ako si sedíme za okrúhlym stolom, povieva nám vetrík a my si pochutnávame je skvelá.

Zálievka a kari (siete)
Vedeli ste, že zálievka a kari sa nepoužíva iba v kuchyni? Výstužiam, ktoré sa dávajú do betónu základovej dosky sa hovorí krásnym názvom: kari siete. Nemajú nič spoločné s kari korením, ale ich názov je pekný. Na ne príde ešte zálievka z betónu a základ pre domček je hotový. Samozrejme, vyzerá to jednoducho, keď to takto napíšem, ale kým sa dostanete k základovej doske, pod ňou je hodne veľa úmornej a špinavej roboty, ktorú už nikto nikdy neuvidí (ešteže máme fotodokumentáciu :-).


Polievame – betón aj záhradu 
My rastieme ďalej. Užívajte leto, horúčavy, vodu a všetko dobré, čo je okolo vás.