Rastieme

Jar je za nami. Zbehla nám tak rýchlo, ako keby ani nebola. Všakovako divné – teplé aj chladné – počasie a naše neustále aktivity nás presunuli priamo do leta. Tento rok nám beží hodne rýchlo. Máme toho toľko, čo chceme stihnúť, že sme v jednom kole. Na rozdiel od mnohých sme však v kľude a bez stresu. S mužom sme si (akosi prirodzene, aj bez slov) rozdelili úlohy  a každý budujeme svoje. Muž dom, ja záhradu. Chodievame neustále obdivovať, obriaďovať a kontrolovať každý svoj kus zeme. Kocháme sa, ako nám zem rastie pod rukami. Progres je raz viditeľnejší, inokedy menej, ale práci sa venujeme s láskou a radosťou. 

Prvé plodiny zo záhradky už majú svoju sezónu za sebou a my sa presúvame na ďalšie a ďalšie druhy ovocia a zeleninky. Keď vyhúkli prvé lístky tekvice a cukety, bola som nadšená. Mala som z nich strašnú radosť. Potvorky – tesne po vyklíčení – mi narobili aj trochu strachu. Všetky semienka vyklíčili ako mali, ale prvé lístky im začali po pár dňoch usychať. Netuším, či zimou alebo teplom – som záhradkár začiatočník. Fakt som o ne už mala strach, či tento stav vôbec prežijú, ale všetky sa nádherne zotavili a začali bujnieť doslova zo dňa na deň (riadne som ich nahlas prosila, aby to vydržali – možno pomohlo). Prišli prvé kvietky, čím sa úsmev na mojej tvári začal čoraz viac rozjasňovať a keď bolo vidieť prvé mikrotekvičky, radosti bolo ešte viac. Momentálne majú svoje najkrajšie obdobie a začínajú nám ponúkať svoje krásne plody. Stále sa im niečo deje – napr. niektoré ešte malinké tekvičky uschli, niektoré kvietky tiež – ale beriem to ako prirodzený výber. Čo má prežiť, prežije.

Naše prvé tekvice 

Z prvých 2 tekvíc sme si spravili skvelé placky. Druhé 2 mini položivé cukínky putovali do thajských rezancov a ďalšie 2 tekvice sme si aj s našou milou návštevou gurmánsky užili v skvelom tekvicovom prívarku. Je to môj favorit, strašne mi chutí, strašne! Tekvičky nám plodia, a tak aj tento víkend bude čosi tekvicovo-cuketové a myslím, že najbližšie dni nebudem stíhať vymýšľať, čo skvelé z nich spraviť.

Cuketové kvietie

Polykultúra – mangold, kôpor, cibuľa (tú nevidno)

Mangold má v porovnaní so špenátom, keďže má veľmi podobné využitie, niekoľko výhod:
1) Vekom nehorkne, celkovo je sladší a má trochu jemnejšiu menej výraznú chuť.
2) Jeho sezóna je určite dlhšia, ako špenátová.
3) Jedna rastlinka vám ponúkne omnoho viac úrody – lebo mangold sa zbiera postupným olamovaním veľkých listov, takže malé môžu neustále dorastať.
4) Samotné listy sa používajú dvomi spôsobmi. Osobitne zelené listy, osobitne biele stonky. Najmä stonky majú v talianskej kuchyni všakovaké využitie. Stačí pátrať po internete (hľadať v angl. Swiss Chard). Šikovná blogerka Aneta sa na mangold už namotala, a tak aj u nej na blogu budete môcť nájsť mangoldovú inšpiráciu, napr. túto.

Ja som naposledy zo zelených lístkov pripravila fajnové mangoldovo-ricottové gnocchi.
Dobrá drobná rada: Mangoldové stonky odporúčam rozhodne pripravovať v al dente verzii – sú chutnučké.

Záhrada stojí na dobrých základoch a domček tiež. Obaja s mužom máme svoju filozofiu, ako budovať.  Ja nechávam záhrade jej vlastnú vôľu rásť. Mulčujem, nechemizujem, nepestujem monokultúry a tak nevyčerpávam pôdu a neškodím jej aj nášmu zdraviu. Vybrané rastlinky dostali na jar akurát dávku hnoja. Keď príde chrobač a škodcovia, larvy ktoré vidím na lístkoch odtrhnem a vyhodím – ostatné nechávam na prírodu a príchod prirodzených škodcov. Dávam tak priestor na rozvoj potravinového reťazca. Dom, čo stavia mužíček, je filozoficky neštandardný už od začiatku. O tom písať nejdem, je to súčasť jeho know-how, ktorému väčšina aj tak nerozumie (najmä kvôli tomu, že robí skoro všetko inak, ako sa robí štandardne).

Príprava – doslova v kuchyni

Keď pozorujete, ako rastie vaše nové bývanie, je to nádherné. Mnohí by na hornom obrázku videli len hlinu, betón a tvárnice, my však vieme, že na tomto mieste nám bude stáť kuchyňa. O tom ako sa na ňu teším, hádam ani nemusím písať – lebo až ma šteklí v žalúdku, keď si ju predstavím, ako v nej pobehujem, vyváram a pečiem. Aj predstava, ako si sedíme za okrúhlym stolom, povieva nám vetrík a my si pochutnávame je skvelá.

Zálievka a kari (siete)

Vedeli ste, že zálievka a kari sa nepoužíva iba v kuchyni? Výstužiam, ktoré sa dávajú do betónu základovej dosky sa hovorí krásnym názvom: kari siete. Nemajú nič spoločné s kari korením, ale ich názov je pekný. Na ne príde ešte zálievka z betónu a základ pre domček je hotový. Samozrejme, vyzerá to jednoducho, keď to takto napíšem, ale kým sa dostanete k základovej doske, pod ňou je hodne veľa úmornej a špinavej roboty, ktorú už nikto nikdy neuvidí (ešteže máme fotodokumentáciu :-).

Polievame – betón aj záhradu 

My rastieme ďalej. Užívajte leto, horúčavy, vodu a všetko dobré, čo je okolo vás.