29. júna 2012

Jarné (ja)hodovanie

Jar je skvelá. Pre mňa je obdobím, ktoré má po chladnej zime osviežiť myseľ, telo i dušu. O zrakových vnemoch, farbami hýriacej prírode, či vôňach kvetov valiacich sa z každej svetovej strany nehovoriac. Jar beriem ako perfektnú prípravu na leto. Všetko rastie, bujnie, čo je znakom toho, že sa naše podnebné pásmo pripravuje na svoju sezónnu produkciu z rastlinnej ríše. Na jar začíname zber a skončíme s ním až niekedy na jeseň. Zelenina vykukne zo zeme ako prvá, zatiaľ čo na ovocie treba mať väčšiu trpezlivosť.

My sme náš zber úrody začali už pred časom. Prvé zelené lístie i korienky si už pár týždňov vychutnávame a s chuťou sa tešíme na ďalšie rastlinstvo. Z reďkoviek máme zasiatu už tretiu várku. Prvý špenát už okúsil prítomnosť cestovín a pripravila som už aj prvé mrazničkové zásoby. Mangoldu si užijeme najbližší víkend a takto budeme pokračovať s ďalšími rastlinkami, ktoré sme s láskou do pôdy vložili a teraz čakáme, čo z nich vyrastie.

Presídlenie na juh so sebou prináša aj mnoho ďalších výhod, na ktoré sme si sprvoti ani nespomenuli. Konečne si môžem úplne pod nosom užiť samozber jahôd. Posledné roky mi nevyšiel a tak som si tento rok povedala, že ho konečne absolvujem navyše na maďarskej (už tak trochu domácej :) pôde. Jedno popoludnie cestou z práce som si pridala pár kilometrov a zaviezla sa k jahodovému políčku. Na zber som mala necelú hodinu pred záverečnou. Obsluha poľa ma vopred úprimne upozornila, že jahôd je málo, počasie bolo chladné, políčko je staré, ale že na koláč určite nazbieram. Tak som sa pustila s košíkom na jahody a tešila sa, že prídem domov s voňavou nádielkou. Zberači sa len tak poflakovali a sem tam niečo uklohnili, čo bolo jasným znakom, že jahôd bolo naozaj málo. Pole neobstarané, plné buriny, ľudí poskromne (čo mi samozrejme nevadilo, práve naopak). ALE! Bežný masový spotrebiteľ hýčkaný ponukou jahôd v supermarketoch a podobných svätostánkoch konzumu, by určite lamentoval, prskal a klial, zatiaľ čo ja som si priadla radosťou. Neobriadené pole bolo jasným znakom toho, že ho majiteľ pred sezónou neoblial hektolitrami hnojiva. Jahody síce boli malé, ale chutili ako za starých čias. Voňali ako jahody, na ktoré si pamätám z detstva. Každá jahoda bola úplne iná - všakovaké tvary a veľkosti. Proste jahody ako sa patrí, ako ich zem stvorila. Žiadne umelohmotniny bez chute a zápachu, jedna rovnaká ako druhá akoby boli robené vo fabrike a z plastu. Nie, neboli to jahody modelky – boli malé, drobné, voňavé a pre mňa neskutočne krásne.

Doniesla som domov necelé kilo a pol a vyhutovala ako ich čo najlepšie zúžitkovať. Aj keď boli avizované, že na koláč budú dobré, v koláči nakoniec neskončili – tam by ich bola hádam aj škoda. Stavila som na jahodovú klasiku z detstva a pripravila túto dobrotu.

Jahody s kyslou smotanou

V češtine sa tomuto zázraku hovorí často aj merenda, my podobný výraz v slovenčine myslím nemáme. Tento skvelý osviežujúci dezert zvládnu pripraviť aj deti – dokonca bez mechanizácie, vystačia si iba s vidličkou.




Suroviny:
čerstvé jahody (ideálne vychladené)
kyslá smotana (chladničkovej teploty)
práškový cukor (ideálne s čo najmenším množstvom protihrudkujúcej hmoty, ale taký som už dlho na trhu nenašla)

Postup:
Ultra jednoduchý. Jahody očistiť, odstopkovať. Rozmixovať alebo pomliaždiť vidličkou. Pridať kyslú smotanu (přiměřeně a podľa chuti), trošku cukru (podľa sladkosti jahôd a chuti). Všetko premiešať. Pri servírovaní možno ozdobiť len tak lyžičkou kyslej smotany a kúskami jahôd.

Dobré drobné rady:
Nesnažte sa o ultrahomogénnu hmotu. Ak odfláknete mixovanie, objavíte neskôr v dezerte aj väčšie kúsky jahôd, čo je skvelé.
Ak nemáte kyslú smotanu, alebo ju nemáte radi, výsledok je skvelý aj so šľahačkou (vyšľahanou) alebo so sladkou smotanou (menšie množstvo, inak získate koktail) či bielym jogurtom.


Zvyšok jahôd sme zjedli len tak – zaživa.
Medzičasom začíname zobkať vlastné jahôdky, aj keď ich je zatiaľ poskromne, lebo sú to mladé tohtoročné rastlinky. Sú to malinké mesačné jahody, čo vyzerajú aj chutia ako lesné. Vraj by mali v prvom roku rodiť hlavne na jeseň, tak som veru zvedavá, aká bude ich prvá sezóna u nás.

Krásnu sezónu všetkým – užívajme, čo nám okolitá príroda nadeľuje a nebojme sa klasiky ani experimentov.

4 komentáre:

  1. katka, vdaka za (opat) krasne jahodove citanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vďačne, rado sa stalo. Krásne leto prajem.

      Odstrániť
  2. Katka,a ako dobre si spravila,ze si jahodky nepouzila na kolac...sama si neviem predstavit lepsie vyuzitie,ako si pre ne vymyslela..neskutocnu chut som na to dostala,az tu tak prehlatam pred monitorom:)) ..super,ze mas taketo policko blizko,ja som mala jahodky z mamkinej zahrady,ale zial sa mi ich neuslo moc,ale tie ktore som mala,boli presne ako pises...male,nepravidelne,ale s bozskou chutou :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Niet nad domáce jahody. Na naše vlastné veľké jahôdky príde rad až budúci rok. Tento rok som nestihla toľko porýľovať a posadiť, koľko by som chcela – beriem ako testovaciu prevádzku :-). Naša tohtoročná záhrada a úroda je bonus, lebo sme s nimi pôvodne nerátali. Teším sa na tvoje letné recepty, veľmi. Pekné leto Mati.

      Odstrániť