24. januára 2014

V Bratislave začalo byť čerstvo

Po lokálnej sieti minipotravín Starý otec pribudol v Bratislave nový lokálny obchodík. Volá sa Čerstvô, otvorený je len pár mesiacov a nájdete ho v samotnom centre mesta oproti hotelu Kyjev. Poloha je výborná, neďaleké parkovisko vyrieši parkovanie aj pre pojazdných zákazníkov (1,- € / 1/2 h).

Hneď pri prvej návšteve týchto potravín som mala šťastie. S úsmevom ma pozdravili a opýtali sa, či som u nich prvý raz. Predstavil sa mi priamo majiteľ a doslova a do písmena ma previedol celým obchodíkom. Venoval mi hodných pár minút svojho času, čo človek bežne v našich slovenských podmienkach nezažíva. Opísal svoj podnikateľský zámer a predstavil mi do podrobna všetok tovar aj jednotlivých výrobcov.

Potraviny Čerstvô majú na prvý pohľad veľmi podobnú filozofiu ako potraviny Starého otca, ale majiteľ obchodíka išiel s konceptom ešte trocha ďalej. Čerstvo podporuje lokálnych malovýrobcov a vyberá si ich veľmi starostlivo. Majiteľ zároveň presadzuje myšlienku, že v obchode nebude predávať niečo, čo jemu samotnému nechutí alebo sa spolieha na referencie a chute svojich najbližších. Toto je pre mňa filozofia, inak by to ani byť po správnosti nemalo! Dôraz kladie aj na originalitu, preto sa snaží do Bratislavy doviezť produkty, ktoré budú jedinečné a na inom mieste ich nenájdete. Neplatí to pre 100 % sortimentu, ale z vlastnej skúsenosti poviem, že 80-90 % značiek som ani nepoznala, ani inde nevidela.

Čo sa týka sortimentu, v obchodíku nájdete v sezóne čerstvú zeleninu i ovocie, víno, sekty, včelovinu, olej, pravú poctivú čokoládu i čokoládové pochúťky, medy, džemy, perníky, sušené i čerstvé cestoviny, strukoviny rôznych druhov dopestované v našich podmienkach, mak, chlebík a pečivo, pochutiny typu horčica, kečup, mliečne výrobky. Samostanú kategóriu tvorí mäso a mäsové výrobky, ktoré sú podľa mňa hlavným ťahákom celého obchodu. Mäso v bio kvalite (bez oficiálneho puncu Bio, ktorý by produkty zbytočne predražil) a skvelé mäsové produkty. Jaterničky, hurky, krvavničky, tlačenka, klobásky, šunka, nárez. Všetko veľmi poctivé, až vám možno pripomenú časy z detstva. Šunka chutila mäsovo, ako by ju robil môj dedo. (Pozn. Malú mäsovú ochutnávku som si sama povolila, ale mliečne produkty by som odmietla). 

Kto je zákazník a cieľová skupina potravín Čerstvô? Jednoznačne zákazník, ktorý dokáže doceniť kvalitu. Ktorý hľadá lokálne, čerstvé a poctivé potraviny. Zákazník, ktorý si rád o produktoch pokecá a ktorý chce mať so svojím obchodníkom vzťah. Zákazník, ktorý sa chce vrátiť, byť spokoný, nebyť v anonymite, chce sa niečo dozvedieť a niečo zo svojich skúsenosti možno odovzdať späť.

Môj pohľad na Čerstvô:
Sortimentu, prístupu a celkovo nápadu nemôžem nič vytknúť. Dobrých poctivých obchodov, obchodníkov a výrobcov je ako šafránu, vďaka za každý čerstvý vietor v našom potravinovom smetisku. Samotný priestor predajne má ešte medzery: pôsobí stroho, neosobne a chladne. Chce to trošku času, poľudštiť, spraviť teplejšie, útulnejšie. Omnoho cennejšie však je, že tento prvý vizuálny dojem prebije ľudský a vrelý prístup personálu. Webová stránka zatiaľ nemá dostatočnú výpovednú a informačnú hodnotu – chýbajú fotky, predstavenie produktového portfólia, filozofia. Na FB stránke však nájdete veľmi milé komentáre zákazníkov – stojí za to si ich aj spätne prečítať. Mne osobne sa vizuálna identita značky vôbec nehodí ku konceptu, ale je to môj osobný názor vyplývajúci aj z rokov skúseností z reklamnej praxe. Na vizuálnej identite úspech nestojí a nepadá. Nevravím, že nepomáha, ale čo je čerstvé a mladé, potrebuje dozrieť. Čerstvô, držím vám palce. Nech máte len takých zákazníkov, akých si svojim bytím zaslúžite. 

Áno, toto je reklama. Otvorená, neplatená, taká, ktorá je od srdca a s dobrým zámerom. Pretože dobré veci a myšlienky treba podporovať. Ak ste cieľovka a budete mať cestu okolo, zastavte sa na kus reči. Čerstvô je naozaj čerstvé. Svojím tovarom i prístupom.

12. januára 2014

Čerstvé, lokálne a priamo zo stromu aj v januári?

Na čerstvé ovocie v zime nemusíme len do supermarketu, kde v tomto ročnom období zoženieme prevažne exotiku privezenú cez pol Zeme (proti exotike som zásadne proti). Ak máme zálusk na mieste lokálne ovocie, môžeme skúsiť trhoviská a poobzerať sa po zimných jabĺčkach či hruškách od miestnych pestovateľov. Lenže, ja zbožňujem ten pocit, keď sa môžem vybrať do záhrady s miskou v ruke a strhnúť si ovocie priamo zo stromu. Pár kusov ochutnať hneď pod stromom a vychutnať si ovocie najčerstvejšie ako sa dá. Tak som tento víkend zobrala misku a s mačkou v pätách vyrazila na oberačku. Ak ste doteraz nepočuli, aj v zimných mesiacoch si v našich zemepisných šírkach môžeme pochutnať na ovocí, čo strhneme priamo zo stromu. Reč je o mišpuli nemeckej.




Málokto ju pozná, málokto pestuje a ešte menej ľudí ju konzumuje. Niekde som čítala, že mišpuľa je pre skutočných gurmánov a lesnú zver. Myslím, že vcelku výstižné. Ide o strom, čo na jar nádherne kvitne, je veľmi odolný voči mrazom a ovocie dozrieva počas jesene a vydrží aj zimu. Mišpuľu sa treba vedieť naučiť konzumovať. Poznať, kedy ju zbierať. Prekonať predsudky. Prísť jej na chuť. Som nováčik a k mišpuli som prvý raz pričuchla minulú jeseň. Máme skvelého suseda, ktorý sa mile rád podelí o svoje výpestky. Sused jeden strom na záhrade má a naučil ma, ktoré plody sú zrelé, kedy a ako ich jesť. Vravel, že pokojne aj na Vianoce si na mišpuliach budeme pochutnávať. Čumela som, ale s rešpektom dôverovala. So susedom si ponúkame všetko možné jedlé i nejedlé, čo máme k dispozícii. Raz on mne ovocie, ja jemu koláč. On iné ovocie, ja sirup, džem alebo kompót. On mne malý ovocný strom, ja jemu med. A tak bártrujeme jedna radosť. Keď je barter obojstranne výhodný – je to jedna veľká nádhera. Zlepšuje medziľudské vzťahy a v mojom prípade pomáha rozšiťovať medzinárodné chute, spoznávať miestne zvyky a učiť sa cudzí jazyk. Ak ste bártru neprepadli, skúste, vrele odporúčam.

Poviem otvorene, mišpuľa ma dostala. Hneď, na prvé ochutnanie. Mišpule mi zachutili natoľko, že kedykoľvek si na ne spomeniem, hneď by som si ich pár dala. Chuť je taká špecifická, že ju k ničomu inému neviem prirovnať. Výzorovo plody pre mnohých nemusia byť atraktívna. Vyzerajú podobne ako hnedé jablká, alebo veľké hnedé chlpaté šípky. Mišpule určite nie sú pre všetkých. Môj chlap ani neochutná, pre neho je ovocie "zhnité". Nenutim, chápu.




Lenže, nie je mišpuľa ako mišpuľa. Po mojej prvej ochutnávke vynikajúcich mišpulí od suseda som na mišpule natrafila aj na trhovisku. Srdce mi poskočilo a hneď som si pár kúskov začala baliť. Starostlivo som si vyberala len mäkké kúsky, na čo ma predavač upozornil, že či vidím, aké kusy som si nabrala. V duchu som sa pobavila, že vlastne nepozná ovocie, čo predáva a len som sa usmiala, že áno, viem, že je to zámer. Lenže, zrejme iná odroda, iný strom, iné podmienky spôsobili , že mi trhovníkove mišpule vôbec nechutili. Preto bude určite záležať, na aké mišpule pri svojej prvej koštovke natrafíte. Mne už sused ponúkal, či mi na jar zoženie sadenicu stromčeka, ale myslím, že skúsim zasadiť semienko a stromček vypiplat. Uvidíme.

Máte aj vy nejaké ovocie, ktorému ste podľahli?