30. decembra 2012

Chlieb náš každodenný

Tak a máme to tu znova. Starý rok je už skoro za nami a nový sa už nevie dočkať. Môžeme si v tichosti osamote v mysli prebrať, čo sme tento rok zažili a trošku zabilancovať. Väčšinou sa všetko v našom živote deje tak, ako si sami želáme a riadime (aj keď by sme tomu niekedy radšej sami neverili). Žijeme v slobodnej zemi, v ktorej nás nikto do ničoho nenúti. Sami rozhodujeme o tom, kde bývame, akú máme prácu, aký život žijeme. Aj zdravie, ktoré je obrazom našej duše, si ovplyvňujeme sami. Stravou, myšlienkami, spôsobom života, prostredím, v ktorom žijeme. Za všetko sme si tým pádom sami zodpovední a vlastné šťastie i spokojnosť držíme vo svojich rukách. Či pevne alebo ledabolo, je naozaj len na nás. Je fajn, nájsť si čas, na chvíľu sa porozprávať sám so sebou a zhodnotiť, čo sme tento rok dosiahli alebo naopak, čo sme zanedbali, nestihli. Nezabúdajme na jedno, všetko je ako má byť a veci čo sa okolo nás dejú majú svoj zmysel a vlastný biorytmus. Jediné, čo máme robiť my, je čítať to, čo sa okolo nás deje a učiť sa. Z udalostí, stretnutí, situácií, od ľudí.


Život na dedine sa pre mestských ľudí môže zdať často obmedzujúci. Vždy však záleží od toho, čo od dediny človek očakáva a ako jej zdanlivé nedostatky dokáže pretaviť vo svoj prospech. Chvalabohu, otváracie hodiny aj sortiment obchodíkov na dedine sú osekané, preto si človek musí poradiť s tým, čo má k dispozícii a používať viacej hlavu. Na Štedrý deň som nám objednala čerstvý chlebík a tak jediné, čo bolo treba urobiť, bolo skočiť ráno po neho. Avšak po prebudení sa do ľadového rána sa cesta poň až taká ľahká nezdala. Sneh z predošlého dňa, do ktorého zapršalo a všetko navôkol, nočný mráz premenil na jeden ľadový svet. Ľad obalil každé stebielko trávy, každý konárik, pokryl cesty, chodníky a na autách vytvoril jednoliatu ľadovú krustu. Už cestou od domčeka k autu som riadne tuho premýšľala nad tým, že auto spod ľadu nedostanem a tak som sa o to nešla ani pokúšať. Veď načo?! Vybrala som sa priamo po ceste na parádnu prechádzku priamo za chlebom. Po viac ako pol hodine som bola nazad doma v teple a táto ranná prechádzka ľadovou krajinou mi urobila neskutočne dobre.

Počas ďalších sviatočných dní bol obchodík otvorený iba sporadicky a tak došlo na lámanie chleba. Teda, skôr ako k lámaniu došlo, bolo potrebné ho najskôr upiecť. Pekne doma, za oknom, v teple. Prečítala a pozbierala som rady z 3 rôznych zdrojov a pustila sa do príprav. Pozorne som preštudovala všetky články o chlebe na Viktorových Delikatesách, vrátila sa k chlebovým článkom od Farfally, ale prvotným impulzom pre mňa bol Jurajov chlieb bez miesenia. Nedržala som sa žiadneho z horespomínaných receptov, ale zobrala som si od každého z nich dobré rady a nakombinovala si chlieb podľa vnútorného hlasu.
Pripraviť si domáci chlieb nie je vôbec ťažké, ani fyzicky, ani kvôli surovinovým vstupom. Prípravu treba iba časovo vhodne naplánovať. Po prvom pokuse budete musieť spraviť len to, že si upravíte pomery surovín, druhy múk a dochudovacie prísady podľa svojich chuťových preferencií.


Náš medzisviatkový domáci chlebík


De facto prvý pokus od piky, ak nerátam rôzne focaccie a dávne chlebové výtvory zo skoropolotovarov (dnes by som už k polotovarom ani brvou nemihla)

Zloženie:
3 hrnčeky múky (1,5 špaldová múka, 1,5 hladká pšeničná múka)
čerstvé droždie (necelých 15 g)
práškový cukor na rozbehnutie droždia a prípravu kvásku
vlažná voda (přiměřene podľa toho, koľko si cesto vezme)
soľ (1 - 2 KL)
sézamové semienka (vyše 1 PL)
tekvicové semienka (nasekané nožom, vyše 1 PL)
chlebový extrakt Alnatura (už ho viac nepoužijem, chlebu skôr chuťovo uškodil, ako pridal)
slaná voda na potretie chleba po upečení

Postup:
Zmiešajte si v miske všetky suché suroviny, premiešajte ich. Pripravte si kvások z droždia, nechajte ho vykysnúť a keď bude hotový, iba ho prilejte k sypkým surovinám, pridávajte vodu a miešajte, kým vám nevznikne ani nie tuhé, ani nie tekuté cesto. Nemiesila som, iba premiešavala, aby sa všetky suroviny vzájomne prepojili. Následne som cesto v mise posypala hladkou múkou, prikryla potravinovou fóliou a šupla do chladničky na skoro 24 hodín. Ďalšie ráno som cesto vybrala, postavila na teplé miesto a nechala ho ešte aspoň hodinku bobtnať a kysnúť. Dajte si predhriať rúru na cca 225 °C. V rúre som si nechala zohrievať plech, na ktorom som chlebík chcela piecť a zároveň som hneď vložila do rúry aj plech s vodou, aby sa vytvorila parná sauna. Keď bude rúra vyhriata, na rozohriaty plech dajte kus papiera na pečenie, kľudne ho ešte pomúčte a iba naň rovno z misky prešupnite cesto. Vytvarujte si z necho okrúhly peceň alebo oválny bochník chleba. Ja som na vrchnej časti chlebíka spravila krížik, aby som zabránila samovoľnému puknutiu. Piekla som asi 20 minút pre pôvodnej teplote a zvyšných 20 minút som možno 5-10 ° ubrala. Neotvárajte rúru, aby z nej zbytočne neunikala para. Po asi 40 minútach som chlebík skusmo vytiahla von, mal fantastickú chrumkavú vrchnú kôrku, ale zdola sa mi ešte zdal nedopečený, a tak som vytiahla plech s vodou von, zapla rúru iba na spodný ohrev a dopekala ďalších 5 - 10 minút. Po vybratí chlebíka z trúby som ho ihneď potrela slanou vodou a nechala ho chladnú. Ideálne je dať ho na kovový rošt, aby sa chladil zo všetkých strán. Kľúčové je chlebík nechať poriadne vychladnúť, aby sa z neho odparila všetka voda – najmä zvnútra.

























Dobré drobné rady a moje postrehy:
MÚKA: Napriek tomu, že môžete mať pocit, že múka sa nikdy nepokazí – je to chybné myslenie. Dbajte na to, aby ste používali múku pred dátumom spotreby. Múka môže byť hrudkovitá, napadnutá chrobačou alebo môže len zvláštne páchnuť. Nabudúce vymením špaldovú múku za inú chlebovú – ražnú, žitnú.
KVASNICE: Pridám trošku viac droždia a nechám chlebík predtým, ako ho šupnem do chladničky trošku podkysnúť v teplej miestnosti.
ALNATURA EXTRAKT: Určite ho už nepoužijem. Chlieb získal rovnakú príchuť, ako majú rakúske a nemecké chleby, čo mne vôbec nechutí.
VODA: Dám menej vody, nech je chlebík vnútri menej vlhký.
SLANÁ VODA NA POTRETIE: Dodá chlebíku výbornú chuť a pomocou nej sa zbavíte aj prebytočnej múky, ktorú ste mali na chlebíku predtým, ako ste ho šupli do pece. Treba si len odregulovať metódou pokus-omyl množstvo soli vo vode.
Určite budem skúšať verziu chlebíka s rascou a tiež aj zemiakový chlieb.


Prajem vám zdravý a chutný nový rok. Upečte si ho vlastnými rukami presne taký, ako ho máte radi. 

25. decembra 2012

Šťastné a veselé

Keď sme boli deti, sviatky sme vždy trávili 3 rodiny pokope u starých rodičov, všeho všudy 10 ľudí. Na Štedrý deň niekedy poobede sme sa vždy u babky s dedom stretli s rodinou maminho brata a pustili sa do príprav. Každý rok sme nepísane súťažili, kto dorazí skôr, Kajovci či Viťovci. Striedalo sa to z roka na rok. Do okamihu, kým sme dofrčali každý z iného konca malého mesta, bola uvarená akurát zelenina na šalát, zemiaky a v obývačke stál holý stromček v stojane. Po postupnom či hromadnom príchode sme si akosi automaticky rozdelili úlohy a každý z nás (malých aj veľkých) robil svoje. Väčšina dospelých sa napchala do kuchyne, čo dodnes nechápem, lebo bola naozaj úplne prťavá a napriek tomu, všetci sa vošli. Horšie to už bolo, keď sme z detí vyrástli a tiež sme sa chceli krútiť v kuchyni. Mamin brat nalieval dospelým štamprlíky a robil dobrú náladu a srandičky. Boli to chvíle, kedy sme sa všetci najviac nasmiali. Môj otec mal na starosti ryby – kapre. Od pitvania, čistenia a prípravy tej vyprážanej verzie. Mama mu pri obaľovaní asistovala a venovala sa aj iným prípravným prácam. Jej hlavným chodom, ktorý pripravovala, boli bobáľky. Mamin brat robil rybu na iný spôsob, ten ju naopak piekol a jeho žena mala na starosti kapustnicu. Mamin brat bol zároveň aj hlavný šalátmajster. Spraviť šalát pre 10 krkov znamenalo, že sme ho vždy robili do obrovského vajlingu (vysvetl.: tak sa u nás na východe nazývala smaltovaná nádoba s dvomi uškami). Všetci ho pred podávaním na stôl museli ochutnať a každý hlásil, čo mu ešte chýba. Ja som mala na starosti prestretie sviatočného stola. S bratrancom sme často dumali, ako tento rok poskladáme servítky, aby sme trochu inovovali. Častokrát sa stalo, že sa servítky počas večere nepoužili, babka s dedom ich odložili, a tak sme zo sekretára vyťahovali rôzne edície vianočných servítkov a používali ich dookola. Ako decká sme tradične všetci spoločne zdobili stromček, dedo nás chodil kontrolovať, či svietia všetky svetielka a tiež chodil neustále kontrolovať stromec, či nestojí krivo, otáčal ho hore dolu a tešil sa z neho, aký je tento rok krásny. Otec, ako lesník a poľovník vždy zabezpečil, že sme mali na Vianoce krásnu borovicu. Babka počas toho, kým sme ako včielky pracovali na svojom rajóne išla do kostola a keď sa vrátila, mali sme asi hodinu na to, aby sme prípravy dokončili a zasadli k štedrovečernému stolu.

Dnes si neviem predstaviť, že by som si všetky prípravy nechala na Štedrý deň a tak si ich dávkujem pomaly a postupne. Preto s varením začínam v predstihu. Kapustnicu mávam hotovú deň-dva dopredu, aby stihla náderne vyzrieť. Šalát spravím deň vopred, aby zemiaky chytili slanosť a šalát sa chuťovo rozležal. A tak nám na Štedrý deň ostáva len vyzdobiť stromček (čo je úloha môjho muža) a upiecť vianočnú štólu. Na prípravu štóly sa každoročne veľmi teším. Vôňa, čo sa rozlieha v kuchyni počas príprav, váženia, miešania, je nádherná. Pri príprave mi krásne hrajú vianočné pesničky a v podstate je pokoj. Poobede sa vyberieme na vzduch poriadne sa vyvetrať a keď sa vrátime domov, čakajú nás len drobnosti. Strčiť rybu do trúby, zabaliť darčeky, prestrieť stôl, vyleštiť jabĺčka, pripraviť orechy, naukladať všetko na stôl, dať si sprchu, obliecť sa a môžeme hodovať.



Želám vám všetkým, nech sú vaše Sviatky pokojné a plné lásky. Užite si všetky sviatočné jedlá, ktoré ste sami alebo pre vás niekto iný s láskou pripravovali. Šťastné a veselé pohodové Vianoce.

23. decembra 2012

Vianočná kapustnica s medzinárodným pôvodom

O tom, ako spraviť z kapustnice multiregionálne či multinacionálne jedlo

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aké ťažké môže byť držať sa naučených tradícií v prípade, že sa rozhodnete opustiť rodnú hrudu? Nie, nehovorím priamo o nás, aj keď už nežijeme na Slovensku – stále sme na dosah a okolitý región ponúka všetky suroviny, ktoré k príprave jedál podľa našich stravovacích návykov potrebujeme. Ale ako sú na tom tí, čo sa rozhodli vycestovať za ďaleký oceán?!

Môj brat so ženou a drobizgom žijú v Kanade. Sviatky slávia tradične a jedia tak ako boli v detstve zvyknutí. Ich vianočné menu má myslím všetko, čo by jedli aj u nás: kapustnicu, šalát, bobáľky, drobné pečivo, rybu. Aj keď sa v pri niektorých surovinách museli vynájsť a substituovať ich podľa miestnej ponuky, veľkú časť surovín vedia v Kanade zohnať. Ponuku na kanadskom potravinovom trhu totiž zachraňuje veľká poľská komunita, ktorá je schopná doviezť alebo vyrobiť produkty, o ktorých Kanaďania nechyrovali. Kyslú kapustu, klobásky, bryndzu, korbáčiky. Len s chlebom je to v krajine javorových listov a sirupu na prd. Kaprov bežne myslím nedostať, ale pri rybách môžete aj u nás doma siahnuť po akomkoľvek druhu, ktorý vám chutí (na kaprovi ani ja striktne netrvám). Problematický je mak, predsalen jeho pestovanie nie je vo všetkých krajinách úplne benevolentné. Tak bráchovcom neostáva nič iné, len poriadne zmapovať trh a k surovinám, čo potrebujú sa prácne dostať. Ale našťastie, ide to!

Naša vianočná kapustnica 


Kapustnica je pre mňa jedlom, na ktoré sa v rámci Vianoc teším najviac. Počas roka ju nikdy nevarievam, maximálne na Silvestra (ak nemáme zvyšky z Vianoc v mrazáku), inak mám zaracha (udeleného sama sebou). Odkedy trávim Vianoce s mojím mužom a kapustnicu pripravujem sama, zvyknem ju robievať už vopred. Všetci predsa vieme, že kapustnica je presne ten typ polievky, ktorá je lepšia, čím je staršia a odležanejšia. Všetky chute sa po pár dňoch rozležia a kapusta získava na sile a kyslosti. Kapustnicu som tento rok pripravila 2 dni vopred a tak nám už od včera nádherne doma rozvoniava vianočná vôňa. Je výborná, to bude zajtra pochutnání!




Recept na kapustnicu má každá rodina svoj, ten uverejňovať nejdem. Ale, čo tak sa zamyslieť nad tým, odkiaľ odvšadiaľ máte suroviny na tú vašu štedrovečernú kapustnicu? Kapustnica, ktorú pripravujem ja, je nielen multiregionálna, ale aj multinacionálna. Neveríte? Veď posúďte sami!

Zloženie:
kyslá kapusta – od trhovníčky zo Záhoria
klobásky – 3 druhy: 2 druhy od trhovníka z južného Slovenska (od maďarského Slováka), tretí druh od trhovníka priamo z Maďarska
huby – vlastnoručne nazbierané; väčšina z Rakúska, zvyšok zo Záhoria
cibuľa – miestna, teda maďarská
cesnak – od maďarského Slováka
olej – talianský
červená paprika – maďarská
soľ – talianská
čierne korenie a bobkový list – ani netušiac
voda – miestna, teda maďarská



Milí zahraniční Slováci, hľadajte, skúšajte, nech je vaša kuchyňa plná tradičných vôní.
Všetkým krásny finiš v predvianočných prípravách. Zvoľnite a užívajte. Už je čas.

20. decembra 2012

Vianočné darčeky v júli

Tento rok je všetko inak. Je to výnimočný rok, kedy objavujem strašne veľa nových vecí, pocitov, vnemov z môjho vlastného spolužitia s prírodou. Nechávam ich na seba vplývať a ďalej sa nimi formovať. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby som v strede leta pomyslela na Vianoce. Lenže, keď ste v dobrej nálade a psychickom rozpoložení, všetko okolo vás vám robí radosť, vtedy sa krásne uvažuje, trebárz aj na pol roka dopredu.

V najhorúcejšom lete mi najväčšiu radosť v záhrade robili mirabelky. Malé žlté a ružovo-purpurové guľôčky. Rástli veselo na susednom grunte a keby som ich neobrala ja, opadli by a zhnili. To by ale bolo škody! A preto, okrem fantastických koláčov, čo nás úplne opantali, som sa v lete prvý raz v živote pustila do výroby domácej marmelády – môjho prvého domáceho džemovania.



Bolo mi jasné, že pri príprave nepoužijem žiadnu chémiu, pektín, želírovací cukor a iné "super pomôcky". Chcela som sa vyhnúť dlhočiznému vareniu a miešaniu, a tak som pred samotnou prípravou trochu prekutrala web. Na blogu u maškrtnice Farfally a tiež u Cukeťáka som našla príjemné čítanie a marmeládovú inšpiráciu. Pustila som sa do výroby mirabelkovej marmelády a dnes už viem, že pri väčšine ovocia, do iného spôsobu prípravy ako je uvedený nižšie, nepôjdem.


Mirabelle – to najlepšie pre tohtoročnú zaváraninovú sezónu

Mirabelky dozrievali postupne a tak som narobila hneď niekoľko rôznych várok a trochu si zaexperimentovala. Pohrala som sa s rôznymi druhmi mirabel, odlišnými koreninami, množstvami a druhmi cukru. Skúsenosti som nadobudla – už sa nesmierne teším na najbližšiu letnú sezónu!

S výsledkom som bola spokojná tak veľmi, že som si povedala, že práve toto je skvelý vianočný darček pre mojich najbližších. Dar, za ktorým bude veľa zo mňa. Vyrobený vlastnými rukami, s množstvom pozitívnej energie, obrovskou dávkou slnka a pripravovaný s láskou. A tak som počas horúceho leta plnila utešené fľaštičky zlatučko-žltou marmeládkou, balila ich a tešila sa na moment, kedy ju s hrdosťou budem môcť na Vianoce darovať.

























Domáca mirabelková marmeláda 


Suroviny:
mirabelle
hnedý cukor / biely cukor
koreniny – škorica, klinčeky, badián (kombinujte podľa vlastnej chuti)

Postup:
Mirabelky umyjte, rozpoľte a vykôstkujte. Niektoré kúsky môžu byť červivé, tie recyklujte a šupnite ich na kompost. Rozpolené ovocie zasypte cukrom, pridajte k nemu koreniny, zľahučka premiešajte štýlom, že sem tam ponorte lyžicu do ovocia a vmieste tak medzi ovocie trochu cukru. Cukor nasypaný na vrchu by mal ovocie aj po letmom premiešaní pokrývať. Prikryte utierkou či gázou (aby vám ovocie neoslizoval hmyz) a nechajte na noc stáť (ak budete mať pocit, že je príliš horúco, šupnite túto zmes do chladničky – aj keď zakonzervované ovocie cukrom do ďalšieho dňa bez problémov vydrží). Ovocie do rána pustí vlastnú šťavu a vy sa môžete pustiť do varenia marmelády. Predtým však, ako pustíte horák a začnete zohrievať ovocie, pripravte si zaváraninové poháre. Ja ich iba poriadne umývam a sterilizujem v trúbe pri cca 75 – 90 °C, asi 20 – 30 minút (počas fázy varenia marmelády). Poháre vkladám do studenej rúry a nechám ju spolu s pohármi zohrievať. Ovocie s cukrom a korením začnite pomaly zohrievať. Keď dosiahnete var, znížte teplotu skoro na minimum a udržujte tak, aby vám zmes vytvárala malinké lesklé bublinky. Miešajte podľa potreby, nechajte bublinkovať. Dajte určite pozor, aby ste marmeládu nepripálili. Celý kumšt varenia by vám mal trvať okolo 30 minút. Začnite testovať hustotu – zoberte si varechu a tanierik, kvapnite na neho kus marmelády, nechajte ochladnúť a keď ste s výslednou konzistenciou spokojní, vypnite zdroj tepla a nechajte chvíľočku marmeládu chladnúť. Po pár minútkach začnite plniť zaváraninové poháre, ktoré ste tesne predtým vytiahli z horúcej trúby či vody. Ak by ste horúcu marmeládu začali plniť do studených pohárov, mohli by vám popraskať. A aj keď črepy prinášajú šťastie, bola by to predsalen škoda prísť o fantastickú domácu marmeládu aj vlastný kus energie, čo ste do prípravy vložili. Po naplnení zvyknem poutierať ocapkané fľaštičky aj vrchnáky handričkou namočenou v alkohole. Ihneď uzavrite fľašky víčkom, požiadajte muže, nech vám fľašky poriadne dotiahne, otočte ich na cca 10 minút hore dnom, následne obráťte a máte hotovo! Marmelády, džemy, lekváre nikdy nesterilizujem, cukor a horúca teplota ich zakonzervujú dostatočne.




Dobré drobné rady:
Pri výrobe domáceho džemu či marmelády veľmi rýchlo prídete na kľúčové faktory, od ktorých bude závisieť výsledok vašej práce. Sú nimi: (1) druh ovocia a množstvo vody a cukru v ňom, (2) množstvo a druh použitého cukru, (3) kvalita použitých surovín.
(1) Tento faktor nikdy vopred nebudete vedieť zhodnotiť, ale tak či tak s ním musíte pri výrobe rátať. Keďže som robila marmeládu na viac krát, ovocie dozrievalo postupne, bolo z rôznych stromov, vždycky sa marmeláda vo výsledku správala konzistentne inak.
(2) Pomer cukru a ovocia vám v konečnom dôsledku nezabezpečí len výslednú sladkosť marmelády, ale aj jej hustotu. Čím viac cukru použijete, tým viac prirodzeného pektínu a vody z ovocia dostanete a marmeláda vám pri varení bude nádherne hustnúť. Pri menšom množstve cukru marmeláda tak rýchlo a krásne nehustne, budete musieť predĺžiť dobu varenia. Skúšala som rôzne pomery ovocia:cukru, 1:0,8, 1:0,6, 1:1/2. Marmeláda chutí vždy výborne, ale líši sa hustotou.
Ak sa budete rozhodovať, či použiť hnedý alebo biely cukor, kľudne zvoľte kompromis a mix. Pri použití tmavého cukru rátajte s karamelovejšou chuťou a tmavšou farbou. Pri svetlých odtieňoch ovocia skúste radšej viacej svetlého a menej tmavého cukru. Variant, pre ktorý sa rozhodnete, bude určite správny – záleží iba od vašich osobných preferencií.
(3) Kvalitu surovín nijak zvlášť spomínať nechcem. Ovocie ideálne bio, z vlastného overeného zdroja, od susedov, rodiny z vidieka, z trhoviska. Pre mňa je menej viac. Preto používam vo svojej kuchyni tie najkvalitnejšie suroviny, v malom množstve, nenakupujem na kvantá, ale len toľko, čo dokážeme za čerstva spotrebovať, uvariť, zjesť.


Dary sú už u svojich majiteľov a podľa prvých ohlasov, nemýlila som sa a spravila dobre s tohtoročným darom. Priatelia, s láskou užívajte – nech je váš čas s marmeládou sladký a plný lásky. Som rada, že vás mám, že ste, akí ste – nič nemeňte, ostaňte sami sebou. Keď budete čítať tieto riadky vedzte, že sa už nesmierne teším na naše tradičné budúcoročné predvianočné stretnutie s vami. Som nesmierne rada, že naša rodina funguje lepšie, ako tie naše pokrvné a som za to vďačná. Tak dovi o rok, priatelia. 

9. decembra 2012

Robím si prípravu – prípravu si robím

Posledné 2 týždne, alebo už možno od Martina – sa mi zvianočnieva. Dumám si nad príjemnou vianočnou atmosférou aj nad predvianočnou prípravou. Úlohy som zadelila a tak môjmu mužovi pribudla ďalšia misia (nad rámec tej tradičnej). Doniesť okrem stromu aj imelo. S imelom to nie je len tak, ak ho nechcete zakúpiť, treba sa po ňom poriadne vysoko poobzerať. Počas našich víkendových prechádzok po obľúbených miestach v okolí našej dedinky sme nejaké tie chuchvalce imela vzhliadli. Muž už snoval plány, ako si zaspomína na staré časy, keď za mladi liezol (po skalách či mobilných vykrývačoch). Hm, vcelku príjemná predstava na pohľad – ale pre mňa iba z dola – hore by ma nedostal. Nanajvýš tak na strom, ale pekne bez pomôcok, manuálne po vlastných. Z detstva mám vcelku dobrý tréning a lezenie v korunách stromov mi vždy spôsobovalo veľmi príjemné vnútorné blaho. Veď si to zoberte, taký strom má riadnu váhu (a to nemyslím vôbec na jeho hmotnosť). Z drobunkého semienka dokáže vyrásť do ukrutných výšok, nahodiť listy, kvety i plody, potom zhodiť a takto si stále dookola pár rôčkov krásne požiť. Prežiť fujavice, metelice, vetriská i sparné letá. Stromy majú hodne sily a energie, a kto chce a vie, môže ju zo stromov cítiť a nechať sa ňou opantať.

Imela tento rok plánujem využiť viac, ako zvyčajne. Tradične ho používam na výrobu venčeka nad vchodové dvere a zväzkov na svetlo do každej miestnosti, aby v domácnosti bolo veľa priestoru pre lásku a bozkávanie sa pod imelom. Tento rok som si zaumienila, že pripravím aj adventný veniec so sviecami, nech si týždne pred Vianocami každé nedeľné jedlo spríjemníme tlejúcimi svetielkami. Dumala a vyhutovala som, z čoho ho vyrobiť, aby som nemusela nadmieru likvidovať prírodu, ale aby sme aj napriek tomu mali doma prírodný produkt (žiadnu umelohmotnú atrapu). Napriek tomu, že som hútala, nešlo a nešlo. Stále som nedostala ten správny nápad, čo a ako použiť. Môj muž ma naučil, že keď raz niečo nejde, má to svoj dôvod. Je to čistá pravda. Na správnu myšlienku, chvíľu, riešenie si niekedy treba počkať dlhšie. Hmly ustúpili a tak som si cestou do práce popri ceste všimla padnutý či zoťatý kmeň. Marilo sa mi, že je porastený imelom, a tak som jedno ráno zastavila a natrhala si parádnu imelovú kyticu. A tak v správny čas bolo o materiáli na adventný veniec rozhodnuté. Navyše, prednedávnom som sa na webe dočítala, že podľa jednej z kresťanských legiend imelo bolo kedysi stromom. Z jeho vetiev Jozef vyrezal kolísku pre Ježiška a o 33 rokov neskôr tento strom Rimania sťali a z jeho kmeňa postavili kríž, na ktorom Ježiša ukrižovali. Strom potom zoschol do malých kríčkov a od tých čias žije imelo zo živín iných stromov.






Som v predprípravnej fáze a zatiaľ sa iba ladím. Som klasik a veľa neexperimentujem (je to zároveň spôsob, ako predísť sklamaniu). Ak mi vlastné vnútro nedá zvolenie, neskúšam. Keď nemám dobrý pocit, ani neriešim a ignorujem. Platí to o hudbe, chutiach, móde, vkuse, jedle... Tradične ma zima pritiahla k mojej obľúbenej internetovej stanici (Adore Vocal Jazz), a tak si počúvam fantastický vokálny jazz z čias, kedy hudba ešte bola hudbou, hudobníci hrali len na klasické nástroje a speváci vedeli spievať. Stará dobrá pohodová klasika. Pre mňa je to hudba, ktorá ma dá do kľudu. Zabrzdí ma, zastaví a vytrhne zo šialeného kolobehu. Nedá sa pri nej frčať na plné obrátky, a to mi vyhovuje. Drahí interpréti, umelci – aj keď asi nepočujete, vďaka vám za vašu krásnu hudbu. Je to balzam na dušu.

Nákupný zoznam aj zoznam toho, čo chcem tieto sviatky variť / piecť mám hotový. Nič závratné, takmer všetko overená klasika. Väčšina surovín je už aj doma a bude treba dokúpiť len čerstvé suroviny, na ktoré je ešte priskoro. Minulý rok som nad rámec tradičných medvedích labiek a lineckého siahla po fantastickom recepte od Cataliny. Tento rok ho radím do zoznamu už automaticky – bol pre mňa vynikajúcim prekvapením. Vanilkové rožky som vlani zamenila za makové, ale nový recept ani chute ma nenadchli. A tak aj keď mám rada klasické chute, čo poznám roky, skúsim aj tento rok jeden nový recept na skúšku, sama som zvedavá, ako táto voľba dopadne.

Nemám zatiaľ upečený jediný koláčik, v chladničke neodpočíva žiadne cesto – všetky prípravy sú stále v hlave či na papieri. Akosi sa mi vidí priskoro, ešte neprišiel môj čas. A tak sa nenaháňam. Mám rada svoju domácnosť čistú, obriadenú, príjemne voňajúcu, ale nevidím žiaden zmysel v umývaní okien v treskúcich zimách, vysávaní aj tej najposlednejšej zásuvky či likvidovaní najmenšieho smietka prachu (čo de fakto nie je možné). Poriadok u nás bude, ale taký úplne normálny. Hlavne, nech sme v pohode a bez stresu aspoň doma, keď v práci vládne šialenstvo.

V rovnakom období pred rokom som sa veľmi tešila na predvianočné foodblogy. Ako budú ľudia písať o fantastickom vianočnom jedle, tradíciách, zvykoch, o tom, čo sa u koho v tomto období deje. Ale, veľmi veľká frekvencia príspevkov a ani vianočno na foodblogoch neboli. Samozrejme, chápem, je toho tak veľa, čo by sme všetko chceli stihnúť, a napriek tomu, že vôľa by bola, voľného času na blogovanie často neostáva. Preto sa tento rok sa brzdím, nič neočakávam. Môžem byť len príjemne prekvapená.

Vyhoďte rýchlosť, zatiahnite ručnú a užívajte si. Ak nie naplno, tak aspoň dúškami. Krásny advent.