Stravovať sa nezdravo je ľahké!

Hm, a ešte ako! Žijeme dobu, kedy hádam nič iné nie je ľahšie, ako jesť nezdravo. Ak už sa človek rozhodne nerobiť čokoľvek, to čo robiť naozaj musí je jesť! Či chceme alebo nie, bez jedla sa dlhodobo vydržať nedá. Tak si spolu rozoberme, aké sú stravovacie možnosti človeka z nášho geografického pásma a ekonomicky ako tak "vyspelej" krajiny.

Biomrkva – každý kus je originál veľkosťou i tvarom (Archív 2012)

1) Najľahšia možnosť – jesť všetko a STRAVOVAŤ SA NEZDRAVO

Ak chce človek jesť nezdravo, nemusí aktívne spraviť vôbec nič. Ide sa najesť kamkoľvek, kde sa mu zapáči, kam ho zoberú priatelia, alebo na miesto, ktoré má najbližšie. Nevyberá si, nesnorí, zje, čo je v ponuke alebo na čo má práve chuť, nelamentuje – "papká". Veľmi podobne jednoduché pri nezdravom stravovaní je ísť nakúpiť. Zobrať si nákupný košík, alebo v tomto prípade skôr vozík a tlačiť. Kilometre v hypermaketoch hádzať do nákupného voza to, na čo človek natrafí, čo propaguje reklama alebo v ruke s akciovým letákom vyberať, čo je práve cenovo výhodné a čo by sa doma mohlo hodiť. Pri tomto štýle stravy je čas nado všetko. Netreba ho strácať, tak si jedlo aj doma treba čo najviac uľahčiť – napríklad masovo tlačenými polotovarmi. Na cestách a na dovolenkách – žiaden problém. Vždy je kopec možností fastfoodu. Zastaviť na pumpe či v mekáči a rýchlo sa zasýtiť. Čo iné sa dá spraviť, veď všetky tie podniky všade navôkol kvôli niečomu vybudovali, nie?!
Suma sumárum: nulová robota – žiaden stres a mozgová námaha. Pojem "zdravé" papkáč nerieši, ide len o to, aby chutilo. Tento typ spotrebiteľa je vynikajúcim terčom nadnárodných potravinových a chemických korporácií, ktoré produkujú a diktujú, čo kupovať. Papkáč zje všetko a ak príde choroba, lieči sa. Samozrejme, tradičným spôsobom – liekmi. A tak je aj naďalej poslušným spotrebiteľom ďalšieho veľkolobistického priemyslu – tentoraz už farmaceutického.

2) Ťažšia, ale ešte stále pomerne nenáročná možnosť – vylúčiť brak a STRAVOVAŤ SA RACIOÁLNE 

Pri tomto stravovacom smerovaní začína trochu viac práce. Ak sa človek rozhodne jesť ako tak zdravo a sústredí sa na kvalitu, zúžia sa mu nákupné aj stravovacie možnosti v teréne. Jedlo si vo veľkej väčšine začne pripravovať sám doma. Vyvárať, vypekať, kulináriť a gurmánčiť. Pred nákupom a varením musí plánovať vopred, viacej vyhutovať doma, premýšľať pri nákupoch a hľadať. Suroviny, recepty, informácie, zdroje. Nájsť na trhu plnohodnotné suroviny s výživovou hodnotou, bez minima aditívneho svinstva, ktoré navyše neprecestovali polovicu sveta, stravovať sa sezónne a lokálne si vyžaduje naozaj veľa invencie. A hlavne času. Pri tomto spôsobe stravovania (našťastie) nie je možné nakúpiť tovar pod jednou strechou. Človek prestane chodiť po jedlo na "smetisko", a po zdravšie potraviny si musí zájsť na rôzne miesta. Začne nakupovať viac na trhoviskách, skúšať Predaj z dvora, testovať prvovýrobcov z okolia, podporovať lokálnych a malých producentov, hľadať maličkých obchodníkov. Stane sa z neho hľadač. S nákupmi si hľadač nakoniec poradí, príde na to, čo je pre neho dobré a kde zaobstará kvalitné potraviny pre rodinu. Omnoho ťažšie je prestravovať sa mimo domova. Obedové možnosti "tam vonku" sa redukujú geometrickým radom. Ak sa hľadač rozhodol stravovať zdravšie a kvalitne, len tak nedôveruje akémukoľvek stravovaciemu zariadeniu či reštaurácii, surovinám v nich používaných už vôbec nie. Vyberá a hľadá, sem tam nájde, sem tam sa popáli.
Suma sumárum: Staré múdro hovorí, kto hľadá, nájde. Menšie kompromisy sú na bežnom poriadku. Strave, zásobovaniu, príprave jedla venuje hľadač veľa času. Hľadanie sa však vyplatí, hľadač má lepší pocit zo seba, zo života, zdravia svojej rodiny. Jedlo si užíva a orientuje sa na trhu. Informačne je nadupaný, a neustále hľadá nové možnosti. Za racionálnym stravovaním nie je len zdravie a kvalita ako priority, ale aj akási filozofia a smerovanie. Hľadača len tak neoblafne ani farmakológia – aj na tomto poli začína hľadať alternatívy. Najmä však šliape po prevencii formou kvalitného zdravého jedla.

3) Prituhuje – zákaz jednej látky a INTOLERANCIE NA POTRAVINY

Uf, držte si klobúky, ideme z kopca! Alergie, reakcie, intolerancie, choroby. V posledných rokoch sa intolerancie a generačné choroby vyskytujú u čoraz väčšieho počtu ľudí a veková hranica postihnutých sa znižuje. Ich výskyt narastá rýchlosťou, akou sa horší kvalita potravín, ovzdušia a života okolo nás. Žijeme dobru chemickú, nielen v priemysle, na poliach, ale aj v domácnostiach, obchodoch. Gro potravín obsahuje aditíva, chémiu, konzervatny, farbičky a E-dobroty, aby vydržali "čerstvé" čo najdlhšie. Z našich domovov sa stalo skladisko chemikálií. A tak človek stráca imunitu. Či mu ju oslabenú do vienka prinesú rodičia už pri narodení, alebo intolerancie získa človek časom, musí sa obmedzovať. Obmedzenec (Pozn.: nehľadajte za týmto výrazom žiadne slová hany ani výsmech, jednoducho sa mi hodilo) v obchode siaha len po potravinách, ktoré neobsahujú tú jeho zakázanú látku. Etikety, príbalové letáky, informácie na obaloch – jednoducho čítať musí, inak si sám poškodí. Čítanie a dopytovanie sú súčasťou jeho každodenného života. Dookola overuje a vyhýba sa zakázaným látkam. Na reštaurácie môže so svojou diagnózou zabudnúť, lebo informácia o alergénoch je síce povinnou jazdou ponúkaného menu, ale je naozaj táto informácia zároveň zárukou, že sa zakázaná látka v ponúkanom jedle ani v minimálnych množstvách nenachádza? Ja veru silno pochybujem.
Suma sumárum: Trh na obmedzenca nie je vôbec pripravený. Obmedzenec trpí, ak požije zakázanú surovinu. Napriek deklarovaniu výrobcov, že danú látku výrobok neobsahuje, skutočnosť v praxi často klame a ak by obmedzenec donekonečna slepo dôveroval a nepreveroval, mohol by prísť ľahko k ohrozeniu vlastného života. Veľká škoda len, že si ani výrobcovia, ani gastrozariadenia vôbec neuvedomujú, ako veľmi riskujú životy svojich zákazníkov. Obmedzenec je pre nich zákazník, ktorý ich svojimi otázkami obťažuje a najradšej by ho vo svojom lokáli nevideli.

4) Ešte ťažšie? Subjektívna intuitívna selekcia – VYLÚČENIE POTRAVÍN, ČO NEROBIA DOBRE 

Nie všetky stravovacie obmedzenia musia nevyhnutne vychádzať z diagnózy, ktorá je čierna na bielom stanovená lekárom. Človek môže vlastným pozorovaním potravín a svojho trávenia prísť časom na to, čo mu robí a čo nerobí dobre. Niektoré potraviny sú pre neho subjektívne nevhodné – netrávia, ťažia, robia zle, aj keď nevyvolávajú žiadnu alergickú reakciu. Človek v tomto prípade nerieši len jednu nevhodnú zložku stravy, ale celý zoznam surovín, potravín, ovocia či zeleniny, ktorým sa vyhýba. Selektor nakupuje rovnako zložito ako hľadač, ale cielene nakupuje len jemu vhodné potraviny. Strava vonku je čoraz zapeklistejšia, lebo selektor v gastrozariadeniach vystupuje ako hľadač a zároveň aj obmedzenec v širšom význame.
Suma sumárum: Nákupy sa dajú časom zvládnuť, strava vonku naopak. Selektor je odkázaný na jedlo z vlastných zdrojov, v opačnom prípade neustále riskuje, že mu strava v teréne urobí zle. Pre obslužný personál v gastrozariadeniach je skôr šašom, ktorý vymenuje zoznam toho, čo jedlo obsahovať nemá. Svojimi otázkami a dlhým výberom obťažuje ešte viac, ako obmedzenec. Kvalita a zdravie je pre selektora kľúčové.

5) Pridajme! Obmedzenia z presvedčenia – VEGETARIÁNI, VEGÁNI, MAKROBIOTICI, ..

Ak k jedlu ako základnej fyziologickej potrebe pridáte filozofiu, človeku sa predostrie viacero smerov, z ktorých si môže vybrať. Zavrhnúť mäso (vegetariánstvo), vylúčiť všetky živočíšne produkty nehovoriac iba o jedle (vegánstvo), sústrediť sa na surovú stravu (raw food), nezabíjať živočíchy ani rastliny (frutariánstvo) či vylúčiť veľké množstvo potravín, ktoré sú z viacerých hľadísk nevhodné (makrobiotika). Odnoží vegetariánstva je naozaj veľa a väčší rozhľad vám ponúkne Wiki (vskutku zaujímavé čítanie – možno sa v niektorej skupine nájdete bez toho, aby ste to v tomto momente vedeli). Všetky spomínané smery však majú spoločný cieľ a tým je zdravie. Povedať si som vegetariánom, makrobiotikom alebo vegánom je ľahké, ale naplniť toto presvedčenie v praxi (v obchode aj gastrosvete) je naozaj neľahká úloha. Stravovacie možnosti sú výrazne obmedzené, surovinová základňa a ponuka v obchodoch tiež. Hútať, zháňať, behať za tovarom, študovať, čítať, zisťovať, sledovať sa – potrebné činnosti nad rámec bežného stravovania rastú geometrickým radom. Energie treba vynakladať ešte viac ako pri všetkých možnostiach uvedených vyššie. Nielen fyzickej, ale aj duševnej. Navyše, aj keď má človek za predošlé roky čoto odvarené a mohol byť aj "majstrom sveta" v kuchyni, pri zmene smerovania sa aj variť musí naučiť inak. O to už je naozaj kumšt, to vám poviem z vlastnej skúsenosti.
Suma sumárum: Pre svoje najbližšie okolie, priateľov i rodinu sa človek s vyhraneným názorom na stravovanie stáva nepochopeným exotom, ktorý sa týra, obmedzuje a robí si zle. Nepochopený nemá žiadnu podporu v okolí, ale de fakto je mu ukradnutá. Nepochopený vie, prečo sa rozhodol jesť inak, nepresviedča, neovplyvňuje, neagituje, iba v prípade otázok zvonku vysvetľuje. Čas strávaný vo vlastnej kuchyni je návratnou investíciou, lebo zdravie je pre nepochopeného nado všetko. Nejde len o stravu, ale celkovo o životný štýl.


Čo je teda zdravá strava? Vraj vyvážená. Ale, to je aká? Počula a čítala som naozaj množstvo charakteristík vyváženej stravy, ale jasná a exaktná informácia to fakt nikdy nebola. Skôr som vždy nadobudla dojem, že odpoveď je ako z diplomatickej knižky – teda ničnehovoriaci blábol, poučka, ktorej nerozumie ani ten, čo ju objasňuje. Vie reálne vôbec niekto, na základe dlhodobých pozorovaní života viacerých generácií, štatistík, výsledkov, testov, čo je pre náš organizmus výhodné a zdravé?

Ani ja to neviem, ale čítam, študujem, sledujem sa, kombinujem. Za posledných 10 rokov som bola hľadačom a čoraz väčším selektorom. Posledných pár rokov aj čiastočne nepochopená. Momentálne som v štádiu očisty a likvidácie starých zásob na ceste k väčšiemu nepochopeniu. Jedno však viem isto, sme to, čo jeme. Tak premýšľajme.

V ktorej skupine ste sa našli vy? Alebo ste sa nenašli a na nejaký segment som zabudla? Sem sa s tipmi.