Sezónne ovocie – HRUŠKY

Sezóna je stále v plnom prúde a tak sa u nás striedajú jednotlivé plodiny jedna za druhou. Zelenina, ovocie – všetko čerstvé, regionálne a čo najviac domáce! Čistá strava a suroviny sú pre mňa absolútne kľúčové. Snažíme sa jesť primárne to, čo na našom území rástlo roky, čo jedávali aj naši predkovia a vyhýbame sa cudzokrajným potravinám (asi okrem korenia). Zastávame filozofiu, že máme v bunkách zakorenené stravovacie návyky a riadime sa nimi – nekombinujeme. Navyše, som absolútnym odporcom cestovania potravín cez pol kontinentu, zvyšovania uhlíkovej stopy a nerozumného podporovania komercionalizácie aj na poli potravín. Som jeden z tých spotrebiteľov, ktorí sledujú krajinu pôvodu tovaru. Ak nie je sezóna a neostáva mi iné, ako kúpiť ovocie a zeleninu v obchode, pôvod tovaru je pre mňa rozhodujúci. Zistenie, že tovar cestoval z diaľky alebo nebodaj z iného kontitentnu, má za následok, že okamžite na mieste nákupu mením pôvodný plán a rýchlo vymýšľam, čo iné variť. Radšej nekúpim, ako podporovať globalizáciu. Našťastie, miestnej zeleniny a ovocia je stále dosť, tak si ho idem užívať do posledného kúsku!

Počas mojich potuliek po dedine a ranných behov podrobne sledujem, čo sa deje v okolí. Ak nejdem po vlastných, sadnem na bicykel a objavujem: čo kde voľne rastie, čo pestujú ľudia, čo majú v záhradách, na poliach, aké zvery za plotom. Desne ma to baví. Nie preto, že potrebujem sledovať ľudí – nech si každý žije ako chce – ja sledujem život okolo. Výhody dediny sú asi bezbrehé. Pred časom som na jednej bráničke videla oznam: Jablká na predaj. Jasné, že som ich nestihla! (viď predošlý príspevok), ale na druhej strane som si pomyslela, že to boli letné jablká a predsalen, na môj zámer lepšie poslúžia jesenné. Takže, ešte nie je nič stratené! Keď však rovnaký sused vyvesil tabuľku: Hrušky na predaj – nezaháľala som. Po dva dni som nikoho nezastihla doma, ale na tretí deň sa na mňa usmialo šťastia aj celá susedova rodina. Sused neotáľal, a aj keď ma poznal 5 minút, zoznámil ma s celou rodinou. Kúpila som 10 kilo hrušiek williamsoviek a kilo dostala do daru. Nádherné, voňavé, sladučké a poriadne šťavnaté. A tak sme zabehli náš lis na ovocie a odšťavovali. Hruškový sirup si už hovie vo fľašiach rovnako ako hruškovo-černicová marmeláda, aj čerstvá šťava bola výborná a nemohli sme nevyskúšať ani koláčované hruštičky. Tentoraz vo variácii v našom veľmi obľúbenom koláči.

Hruškový koláč – rýchly, ľahký a chutný zároveň

Často sa mi stáva, že svoje chute a potreby neobabrem a telu musím dať to, čo si pýta. Veľmi som chcela pripaviť obľúbený koláč, ale telo a mozog si pýtali suroviny navyše, čo v recepte neboli. Na recept som pred hodne dlhým časom naďabila na Šárkinom blogu. Originálny variant receptu žiada čučoriedky a má svetlý korpus. Ja som koláč skúšala nespočetne krát s rôznymi bobuľovými aj nebobuľovými druhmi ovocia – vždy bol vynikajúci. Pôvodne som korpus robila vždy v svetlej verzii, ale telo chcelo kakao, tak okrem toho, že som sa chystala použiť svetlé ovocie, vcelku sa mi tento vrtoch samej seba hodil, aby výsledný koláč bol kontrastný a farebný. Keďže sa nám urodilo chutné hrozno, šupla som pár bobuliek na vrch na ozdobu a zvýraznenie chuti.

Suroviny:

250 g polohrubej múky

125 g masla

100 g práškového cukru

1 vajce

1 PL kakaa

štipka soli

strúhanka

hrušky

hrozno

posýpka – hrubá múka, maslo, kryštálový cukor

Postup:
Príprava ja taká jednoduchá, že sa nebudete stačiť diviť. Všetky suroviny: múku, cukor, vajce, štipku soli, maslo (nesmie byť zmäknuté!) splácajte rýchlo dokopy v miske a dajte ho na min. pol hodinu oddychovať do chladničky. Kým cesto oddychuje, očistite a pripravte si ovocie. Keď treba, pokrájajte podľa potreby a preferencií. Pripravte si posýpku zmiešaním tuhého masla, cukru a hrubej múky. Stvrdnuté cesto rukami natlačte do pripravenej zapekacej formy. Posypte povrch strúhankou, navrstvite / naukladajte / nasypte ovocie – posypte posýpkou a je hotovo. Dajte do vyhriatej rúry na 180 °C a pečte 30 – 50 minút, kým nie je cesto upečené. Zistíte to tak, že sa začne odchlípať od strán formy, ovocie bude šťavnato bublať a posýpka bude zlatavá.

Dobré drobné rady:
V porovnaní s originálom uberám cukor (to sa mi stáva veľmi veľmi často).
Zapekaciu misku maslom nevymazávam, cesto samo o sebe je maslové dosť. Nikdy sa mi nestalo, že by som koláč nevedela dostať z porcelánovej formy.
Stáva sa mi, že niekedy použijem hladkú, inokedy polohrubú múku (podľa toho, ktorá sa mi dostane do rúk skôr). Pri hladkej je cesto kompaktnejšie a tvrdšie, pri polohrubej nadýchanejšie a trochu krehkejšie.
Koláč je skvelý teplý, ale aj studený po vytiahnutí z chladničky.