Prázdniny nám začali!

Uvedomila som si to iba včera, zavčas rána. Posledných pár dní vstávam o 6. Divné, skoré, neplánované, ale je to tak. Aspoň je jasné, čím to je. Chcem veľa stihnúť. Budí ma vzrušenie, čo všetko chcem v daný deň urobiť.

Včera ráno som po včasnom vstávaní chcela ísť poliať záhradu. Bol voľný deň a všade navôkol totálny kľud. Sadla som polozobudená na bicykel a hor sa na pozemok. Stihla som rannú rosu, tak som naskočila do gumákov a vyzbierala zasa pár slimákov, kým boli vylezené. Ich počet viditeľne poklesol a musím povedať, že som zbierala baby "úrodu". Doteraz som si neuvedomila, aké malé ulitky môžu byť (našla som kusy od 3mm priemeru domčeka). Tie drobotiny sú krásne: hnedé ulity, žlté, priesvitné, pásikavé, normálne telo, čierne telo – variácií je hneď niekoľko. Kým slnko nepálilo stihla som poliať rastúcu baby zeleninovú úrodu. Klasicky som zabudla foťák doma, hoci je najvyšší čas, aby som začala s fotodokumentáciou záhrady. Rastlinky rastú a robia mi radosť. Jedny rýchlejšie, druhé pomalšie, ale tak či tak, veselo si klíčia. Špenát, hrášok, šalát, reďkovka, rukola, cibuľka, mangold. Vidno prvé odvážne fazuľky a po dlhom otáľaní vyrazili už aj tekvice (rastú ako z vody). Vždy ich všetky pochválim aké sú krásne, ako pekne rastú a akú radosť mi robia. Je geniálne deň po dni prísť a zistiť, ako záhradka "podskočila". Viditeľne, voľným okom. Nádhera. Poviem rovno, už sa neviem dočkať, keď z prehriatej zeme vytrhnem prvú jedlú zelinu. Jasné, že dočkám, veď všetko chce svoj čas, nikam sa neponáhľam. Po polievačke (nosím vodu z potoka, lebo nechcem rastliny šokovať ľadovou vodou z potrubia a tiež považujem vodu z potoka za výživnejšiu a prirodzenejšiu) som s ohromnou láskou okukala pár ovocných stromčekov, ktoré sme na pozemku po zime našli. Vyzerá to tak, že by sme už tento rok mohli zožať prvú nielen zeleninovú, ale aj ovocnú úrodu. Ak počasie a prírodné sily dajú, môžeme sa tešiť z pár broskýň, višní a hrozna. Viac som si ani priať nemohla. Neviete si prestaviť, v akom rozčarovaní po zime som bola, keď som zistila, že tých pár stromov, čo na ladom ležiacom pozemku tróni, nie je všetko iba nejedlý les. A tak pokračujem v pozorovaní a objavovaní, čím nás náš kus zeme prekvapí a čo ďalšie nám ponúkne.

Cestou späť, kedy obyvatelia boli stále zalezení a bolo počuť iba štebot vtákov, lebo ani psom sa štekať nechcelo, som si pri pomalej jazde dedinou uvedomila, že nám začali prázdniny. Nemyslím voľno a ničnerobenie. Zvuky, svetlo, vône, teplo a všetko okolo mňa ma dostalo do detstva. Uvedomila som si, že som na prázdninách. Tentoraz dlhodobých, s ktorými sa spája pohoda, kľud, pokoj a pomalé tempo. Nechvátala som ako tradične na bicykli a vychutnávala si cestu pomalou jazdou a pozorovaním okolia. Zo všadiaľ sa rynuli vône. Kvitnúcich stromov, rastlín a jedla. Suseda už zrána varila hovädziu polievku a piekla nejaký koláč. Kdesi o niekoľko domov ďalej som zacítila pečené mäso. Zbožňujem tieto vône, lebo je z nich cítiť pohodu a lásku ku všetkým, pre ktorých jedlo pripravujeme.

Dali sme si neskoré raňajky na terase a chystali sa na výlet. Keďže máme Neusiedlerské jazero v podstate na dosah, sme na ňom varení, pečení. Klíma i prostredie je geniálne, vlhkosť a vôňa vo vzduchu pripomína more. Chodievame k jazeru pomerne často a takmer celoročne. Samozrejme, najviac v lete a úplne najviac vtedy, keď fúka. Bez vetra sa ani lístok nepohne a už vôbec nie kite, alebo windsurf. Môj muž, športovec, bez vetra a vody nevydrží (ja sa iba učím, ale mám skvelého trénera). Sledujeme počasie a keď fúkne, vyrážame (alebo vyráža sám). Zbalí náčinie a ide sa. Tentoraz sme sa vybrali naľahko, bez športových potrieb.

Mali sme sa stretnúť s kamarátom, ktorý je rovnako ako môj Dodo, po športovom úraze. Veľmi chcel ísť znova na vodu pohrať sa s vetrom. Čakali sme dlho, ale nie márne. Ku koncu dňa sme si požičali jachtu, nalodili sa a šli sa trocha povoziť. Na jachte má každý svoju rolu a robí, čo je treba. Máte iba veslá a vietor. Žiadne motorové rárohy, čo páchnu a hlučia.

Vyskúšali sme si základné hmaty, obraty a jazdu. Koordináciu, pohyby a tímovú prácu. Cestu z prístavu (trochu tortúra) a cestu do prístavu (tú sme zvládli s prehľadom). Hlavne sme si užili – slnko, vodu, vietor a krásny deň.

O možných a nemožných veciach v športe, živote a o sile ľudskej vôle si povieme inokedy.