19. apríla 2012

Prvé obete

Jar k nám prišla. Konečne a naplno. Kvitne všetko navôkol, zvieratká začínajú chodiť v pároch, čo ja jasný dôkaz toho, že prichádza krásna sezóna, kedy začne nový život. Nám začal nový život presunom na vidiek, čo nám vytvorilo predpoklady na založenie vlastnej záhrady.


Prípravu na prvú vlastnú záhradu som začala niekedy po Vianociach. Vedela som, že nechcem tradičnú záhradu, ktorá bude ako tá susedova či susedkina. Chcem záhradu, v ktorej bude všetkým rastlinkám, ktoré s láskou zasadíme, skvele. Odmietame tráviť nekonečné hodiny zbytočným sekaním trávnika (navyše hlučným a smradľavým) alebo tým, že sa staneme otrokom záhradníčenia. Úplne som sa namotala na netradičný spôsob uvažovania o prírode a začala študovať rôzne materiály o permakultúre. Podstatou permakultúry je laicky povedané vybudovanie a vytvorenie miesta, ktoré si bude pri dodržaní istých pravidiel žiť vlastným životom bez toho, aby ste ho zaťažovali akýmkoľvek ľudským zásahom, chémiou a neprirodzeným pretechnizovaným stresom. Skombinujete rastliny, ktoré si vyhovujú, necháte im dostatok priestoru pre život a oni sa vám v čase odvďačia svojou krásou a úrodou. Kým uvídíte výsledok, pár rokov prejde, ale je jasné, že už prvý rok minimálne uvidíte, či ste na správnej ceste a hádam aj nejakú tú úrodu zožnete. Celkovo je permakultúra viac o spôsobe uvažovania ako o vychytralých princípoch, praktikách a jasných pravidlách. Treba predovšetkým neviazane myslieť, počúvať intuíciu, veľmi veľa pozorovať zákonistosti prírody (najmä na pozemku) a tiež nebáť sa experimentovať. Aby som nezabudla, hlavne, žiaden stres. Viac o permakultúre vám povie napríklad aj slovenská Wiki. Pre mňa je veľkou inšpiráciou a pomocou stránka www.ekozahrady.com. Autorom je mladý muž Jaroslav Svoboda, ktorý o svojich skúsenostiach a postrehoch napísal skvelú knižku "Kompletní návod na vytvoření ekozahrady a založení rodového statku." Pre mňa je knižka písaná nádherným jazykom, s totálnou ľahkosťou bytia a je z nej cítiť neskutočnú energiu (ak ste schopný ju vnímať ;-).


Už som si pár týždňov hovorila, že nezasejem a nezasejem. Počasie sa na víkend posledné týždne vždy zopsulo, zima bola až tiskne! Ešteže som prvé záhradkárske výpady začala pred pár týždňami, kedy som do hrantov zasiala zelené byliny aj rajčiny, ktoré už teraz pekne samostatne v kelímkoch čakajú, kým budú môcť von do hliny. Čakala som na slnko a trošku vyššie teploty, aby som semienka, ktoré vložím do zeme, nevystavila teplotnému šoku a aby im v pôde bolo pohodlne. Minulý týždeň v piatok som vytrielila z roboty s misiou zasiať. Podarilo sa. Kúsok porýľovanej pôdy som zbavila slamy, uhladila ju a mohla sa pustiť do svojho premysleného osevného plánu. Áno, trochu som improvizovala. Nie, nevadí to. Semiačka sú v zemi a ja teraz čakám na ľahký dáždik a prvé odvážne klíčne lístky.

Deň pred dlho očakávaným siatím som sa dostala na pozemok tesne po daždi a hneď mi svitlo. Prúser! Už prvé indície počas zimy vo mne vyvolali vnútorné polemiky o tom, že máme na pozemku hodne veľa prázdnych ulít. Jasne mi z tejto indície vypadlo, že na pozemku budeme mať dosť slimákov. Moje pozorovanie krátko po daždi ma v tejto mojej idee utvrdilo. Bolo rozhodnuté a jasné, že so slimákmi bude treba čosi urobiť a zbaviť sa ich. Keďže sme pacifisti, tak sa vyhýbame mordovaniu živých tvorov (rastlín nevynímajúc). Rozhodla som sa pre zber slimákov a ich odvoz do bezpečnej vzdialenosti od pozemku (cca 2 km považujem za dostačujúce). Dnes už môžem skonštatovať, že som vyniesla 3,5 kýbla slimákov a viem, že som ešte neskončila! Pár krát si tento úkon ešte zopakujem, ale nevadí, rozhodne je vidieť, že tento môj nápad nebol márny a rozdiel v ich množstve je neporovnateľný.

Okrem slimákov, ktorých sa bolo treba čo najhumánnejšie zbaviť sa nám v dome po zime zobudili mravce. Žiadne chemikálie neprichádzajú do úvahy, tak sme kúpili domček na mravcov, vnútri je arašidové maslo alebo výťažok z arašídov a mravcov nám ubudlo.

Jeden víkend sme počas obeda počuli nezvyčajný šuchot. Zo mňa ako prvé vyhŕklo: Kto je tam? Muž si myslel, že je to len nejaký plast, čo sa v koši začal vyrovnávať, ale mne sa ten šramot veru nezdal. Na chvíľu bol kľud, tak sme boli v kľude aj my. Ale, ja som sa na chvíľu vytratila z domu a muž s úsmevom na tvári po chvíli hlásil: Máme myš! Teraz tade rýchlo prebehla. Vyzbrojili sme sa obaja rukavicami, ja som vyfasovala kýbel, spravili sme rýchlo kvázi ohrádku z čohokoľvek, čo sme rýchlo našli, že ju ideme z kúta, kam zabehla vyplašiť, chytiť pod vedro a pekne vyniesť von. Myš sme lokalizovali, zahnali k stene a snažili sa ju vyšťúchať, no ale omylom a nechtiac sme ju trafili šťuchákom a myš neprežila. Zaradili sme ju trochu smutní do kolobehu života mačkám za plot a povedali si, že zvierat a inej hávede na dome asi bude. Pár húseníc a iného hmyzu už aj omylom skončilo vo výlevke, pavúky, ktoré lozia kade nemajú poctivo chytáme a vynášame pred chalupu + ja mám "bod" za umláteného sršňa, ktorý nám vletel do izby a bolo ho treba okamžite zlikvidovať (s tým som sa maznať nechcela).

Susedovie kocúr – Kicsi Macko
Príroda je nádherná a človek (žiaľ) najväčší predátor, ktorého táto Zem videla. My chováme k prírode úctu, vidíme v nej najväčšie bohatstvo a snažíme sa na maximum zachovať všetko pôvodné a prirodzené, čo nám okolo seba poskytuje. Občas sa nevyhneme nechceným obetiam, ale chceme, aby ich bolo čo najmenej. Permakultúre, záhradníčeniu a jari zdar. Dobre zasejte, zaklíčte a zabylinkujte, nech máte čo najviac dobrôt z vlastnej úrody. A tiež, čo najmenej škodcov.

12 komentárov:

  1. Katka,krasne napisane!!! velmi vam drzim palce,aby sa vam zahradka vyvijala podla predstav a aby si sa mohla s nami delit o zazitky a nove poznatky..:) a tesim sa,ze sme na tom podobne,aj my sa snazime nevitane zvieratka v nasej domacnosti nezabijat,ale chytit a darovat im zivot v prirode..i ked nie vzdy sa to podari,a tiez sa nam uz stalo par "nehod",ked to proste inak nejde ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mati, ďakujem za tvoje milé slová. O nových poznatkoch a skúsenostiach nielen na záhrade budem určite informovať. Maj sa fajnovo, nech aj tvoja balkónová záhradka prekvitá a všetky klíčky vyrastú do krásnych chutných rastliniek. Pekný dník

      Odstrániť
  2. máš u mě nominaci na Versatile Blogger Award :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem ti Lucko, nech sa ti darí v blogovaní

      Odstrániť
  3. Katka, super blog :) Permakultúra aj mna zaujima a RAZ to bude :) zasmiala som sa na slimakoch :))) a ostatnej hávedi. mravce su hnus, ak sa ti podari ich vyhnat, este to niekde zdorazni, dost ma to zaujima, odmietam jeden pozemok aj kvoli nim. hnusne lesne obrovske mravce brrrr. tesim sa na dalsie vidiecke prispevky :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ahoj marečka. Ako čítam tvoj blog, prípravy na záhradu u vás už aj začali, tak držím päste, nech si dobrý kus pôdy vyberiete. Hm sa ti smeje! Zvedavá som na tých slimejšov na pozemku. Zajtra sa na nich znova chystám (dnes nám zapršalo). Po poslednom zbere je ich výrazne menej, ale viem, že zajtra zožnem ďalšiu riadnu várku. Mravce sme z domčeka ešte na final nevyhnali, ale rozhodne domčeky proti mravcom pomáhajú. Však uvidíme, už nám klíčia prvé odvážne rastlinky, tak uvidím, ako sa im bude u nás dariť. Pozemok stál roky ladom, tak je na ňom života habadej. Ale my ho s láskou a logikou nejako skrotíme a pretvoríme tak, aby sme si všetci na ňom boli osožní. Maj pekné dni.

      Odstrániť
  4. Krasne napsano! Uz ted se tesim na dalsi pokracovani :) Pavouky u nas vynasime ven anebo do sklepa, takze to chapu. Ale se slimakama bych teda tu trpelivost nemela, obdivuju te :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, dnes padol ďalší kýbel a to ma vyhnala tma :-) Možno aby nedošlo k nedorozumeniu v rámci jazykov, v češtine je slimák zvieratko bez ulity, šnek je s ulitou. Slovenčina má zrejme výraz iba jeden, a tak sú u nás slimáky aj tie s ulitou, aj bez ulity. Občas sa hovorí tým bez ulity "bezdomovci". Ja zbieram tie s ulitami. Sused ma však strašil, že bývajú aj tie bez ulity - a v tom máš pravdu, tie mi sympatické nie sú ani trochu. No ale uznaj, čo s nimi? Chémiu na záhrade používať nebudem. Nechať ich tam nemôžem, lebo sa namnožia (na čom usilovne pracujú) - tak musím chvátať a zbierať čo najčastejšie. Ak by som ich chcela hubiť, tak ako? Hm, 4,5 kýbla slimákov - to už je dosť mrtvoliek. Tak ich zbieram a vyvážam. Už by ma mohol zachrániť len výkup - po tom som ale ešte nepátrala. Maj sa krásne Meg.

      Odstrániť
    2. Jej, Katka, kapla jsi na to :D Jasne, je to tak, ja sice cetla o ulitach, ale nikdy jsme tu nemeli moc sneku, zato ty velky, hnusny, oranzovy a hnedy potvory, ty ano. Takze ted uz chapu, ty s ulitkami, tech by mi lito bylo :) Drzim palce!

      Odstrániť
    3. No, tak som rada, že sme si pekne a jasne situáciu objasnili :-) Jazykové bariéry sú na to, aby sa rúcali.

      Odstrániť
  5. Katka, máš krásne a zaujímavé príspevky. Len tak ďalej. Prosím vyzdvihni si u mňa na blogu jedno ocenenie :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi za chvály a rovnako ďakujem aj za cenu. Milé od teba. Nech sa ti darí v blogovaní, veľa príjemných čitateľov.

      Odstrániť