Keď foodblogger varí na povel

Viacerí z nás foodbloggerov nemajú radi, keď majú variť na povel. Situácia sa môže ľahko zmeniť, keď vás niekto s radosťou zorganizuje a umožní vám stretnúť sa naživo s ľuďmi, ktorých blogy čítate. A tak sa aj stalo na druhej Foodbloggerskej párty v bratislavskom Chefparade. Je to priestor ako určený na podobné "výmysly". Kam inam by ste vopchali naraz do 20 ľudí a umožnili všetkým rovnaké vstupné podmienky? Minikuchynské linky, sporáky, pece, náradie, ... – všetko k dispozícii v zhodnom počte pre všetkých. Za organizátora sa už pred časom pasoval Tomáš Babinec z Foodissima. Je to mladý poloplachý chalan, ktorý tentoraz na všetky baby ako jediný variaci blogger ostal sám (s výnimkou porotcu Milana). Ako jediný muž sa s touto skutočnosťou chvíľku vyrovnával, ale v momente, keď do rúk zobral foťák, na tento fakt úplne zabudol.

Deň pred akciou sme od organizátora obdržali zoznam surovín, ktoré budú v rámci foodbloggerského zápolenia k dispozícii. Priamo na mieste sme rukou porotcu boli spravodlivo rozdelení do 4 tímov. Úlohou každého tímu bolo z vopred určených surovín vytvoriť hlavné jedlo a dezert (zoznam surovín nájdete na Tomášovom blogu). Štartovacia čiara bola pre všetky tímy úplne rovnaká, už len spoločnými silami vymyslieť pokrm, ktorý sa dal v časovom limite zvládnuť, bol by niečím zaujímavý, vizuálne atraktívny a mal aj potenciál zaujať porotu (o čo z môjho pohľadu vôbec nešlo).

A tak sme sa pekne v tímoch zišli pri neokrúhlych stoloch a začali dumať nad jedlami, ktoré budeme pripravovať. Náš tím pozostával zo skvelej Zuzky z pre mňa najlepšieho a najobľúbenejšieho slovenského foodblogu Na tanieri. Zuzka mi je blízka. Vekom, filozoficky, spôsobom myslenia aj uvažovaním o surovinách. Ďalším členom posádky bola Ivka z blogu Evee's foodblog. Ivka na svojom blogu píše o všetkom možnom, nie striktne o varení a receptoch a to sa mi páči. Naším dezertmajstrom bola Niki, ktorá o jedle bloguje na FB. Tá mi hneď zahrala na nôtu, lebo neje mäso a to sú pre mňa palce hore. Ak to ešte nikto nespomenul, boli sme najpočetnejší tím, lebo Zuzka so sebou doniesla ich budúceho potomka, ktorý ešte na slávu foodbloggera iba čaká a na vylodenie na svet detto. Ako vskutku vyrovnaný tím, sme sa jeden za všetky, všetky za jednu, pustili do roboty. Veľmi rýchlo sme sa zhodli na našom pláne, akoby automaticky si rozdelili robotu a už iba krájali, miesili, plnili. Každá z nás vedela, čo je jej úloha a vcelku dobre sme sa doplňovali.

Rozhodli sme sa pre kompletné menu a pripravili sme tieto 3 jedlá: 
1. Sviežu jarnú špargľovo-pórkovú polievku
2. Ravioli plnené kuracím mäsom a cukínou s maslovou omáčkou
3. Jablká v župane vykúpané v čokoláde na šľahačkovo-limetkovej omáčke

Svieža jarná polievka

Ravioli – detto jarné

Varilo sa nám dobre a mne rozhodne aj dobre chutilo. Nevravím, že všetko! Som predsa indivíduum, mám svoje chute hlboko zakódované a roky pestované, takže generalizovať a povedať, že bolo všetko super jednoducho nejde. Niečo mi chutilo viac, niečo menej, niektoré použité suroviny mi nesadli, ale tak to má byť. Keby nám všetkým chutilo všetko, "žrali" by sme McDonald a nehrabali sa na foodblogger párty (pardón za výraz). Všetky výtvory tímov boli skvelé. Od nápadu, prevedenia, foodstylingu. Nešlo o to ulahodiť porote, ale spoločnými silami vymyslieť, navariť, pobaviť sa o jedle, zaimprovizovať pri foodstylingu a zapracovať si tímovo. A to nám všetkým išlo. Podmienky pre všetkých boli rovné, ale možno to poznáte: nevaríte vo vlastnej kuchyni, nepoznáte kvalitu surovín lebo ste si ich nevybrali sami, neviete ako pečie miestna trúba, nemáte svoj hrniec, ktorý už za tie roky poznáte. Neznámych vstupov, ktoré mohli ovplyvniť výsledný efekt, bolo vskutku dosť.

Hm, poviem vám, celé stretnutie prebehlo rýchlo. Kým sme sa zišli bolo trochu času podebatovať, ale od momentu, kedy sme sa pustili do roboty nebolo čas ani na reči, bližšie spoznanie sa, o fotení nehovoriac!

Pripájam pár fotiek výtvorov kolegov pri nevalnej kvalite fotografií (mea culpa, nabudúce sa polepším :-) 

Martinkina chuťovka a tradične krásny styling

Polotovar – pasta fresca z rúk Tomáša ;-)

Pre mňa jedno z najlepších ochutnaných jedál – vynikajúca lahodná pórková omáčka

Lahodná a hebká čokopena s ešte lepším jablkovo-škoricovým topingom

Výsledok: Super! Nič konkrétne som od nášho stretnutia neočakávala. Tešila som sa, že ma Tomáš pozval. Potom som sa tešila, keď mi poslal zoznam účastníkov a medzi nimi boli aj blogeri, ktorých rada čítam. Pár dní pred akciou som sa prirodzene tešila na piatok, ale nerobila si žiadnu predstavu. Keď nefabulujem dopredu, nie som sklamaná. Beriem už dlhšie život tak, ako plynie. Všetko čo mi prinesie do cesty, má pre mňa zmysel, ktorý sa vo všetkom snažím nájsť a to sa mi darí.

Tomáš, dobre bolo. Ďakujem za energiu, s ktorou nás dávaš dokopy, s ktorou s nami komunikuješ, za všetku organizačnú robotu a vybavovačky, ktoré za zdanlivo jednoduchou akciou sú (lebo presne viem, čo organizovanie obnáša). Fajn, že ťa máme, fajn, že si.