Víkendové cross-country

Ako sa zorientovať v nepoznanom teréne
Predminulý víkend som sa konečne dostala k rannej víkendovej aktivite, ktorá mi pomáha vymeniť tekutiny, vyprodukovať endorfíny a vyčistiť ma od bežných udalostí. Po posledných víkendoch, kedy sme stále mali čo robiť, či už okolo domu alebo na pozemku, prišiel deň, kedy som sa mohla povenovať sebe a ísť si ráno príjemne zabehať. Slniečko hrejivé, teplota fantastická, o rannom vzduchu nehovoriac. Vybrala som sa zmapovať terén. V našom novom bydlisku som behať ešte nebola, tak bolo treba omrknúť cesty a cestičky. Určila som si dopredu orientačne trasu a bežala.

Na chvíľu sa ku mne pripojil nejaký pes a mi robil spoločnosť. Zlatý – bežal popri mne a keď už bol mimo svojho teritória, vrátil sa naspäť domov. Pri vode som stretla 2 rybárov, ktorí sa len prebúdzali. Prebehla som popri nich a bežala cestičkou priamo popri rieke. Paráda, komfort, vzduch čo hladí pľúca a neporovnateľný pocit oproti behu v meste. Všade iba záľaha snežienok, zvuky lesa, prírody a vtáctva. Úzka lesná cestička po chvíli skončila do stratena, tak sa moje mapovanie terénu premenilo doslova a do písmena na skutočnosť. Predrala som sa lesom naspäť na poľnú cestu. Nevadí, ba dokonca dobre, že som zblúdila, lebo som cestou omrkla, čo už v jedlej divokej záhrade rastie. Moja radosť bola ohromná a už som sa nevedela dočkať na beh o týždeň. Potrebovala som, aby rastlinky ešte trochu povyrástli. Narobila som si také chute, že som už v duchu trhala prvých pár jedlých lístkov, pripravovala skvelé jarné jedlá a písala o tom na blogu.

O týždeň neskôr som si k rannému behu pribalila rukavicu a papierové vrecko. Nazbierala som za rannej rosy plný sáčok mladučkej žihľavy a v duchu sa tešila na chutné a očistné nedeľné žihľavové menu. Nášmu prvému hosťovi som na terase servírovala sviežu žihľavovú nátierku so skvelým maďarským chlebom a na večeru variáciu na veľkonočnú babu. Nátierka vyšla skvele a zeleninový nákyp z mrkvy, zemiakov, batatov, rajčín, kúsku maďarskej slaninky so žihľavou detto. Zeleninová baba bola dokonca taká dobrá, že aj vzhľadom na ultra improvizáciu (aj keď premyslenú) prekvapila mňa i muža tak, že ju rozhodne budeme opakovať.

Žihľavová nátierka – podľa mojej mamy

Tento recept považujem za rodinný. Nátierku nám robievala mama a myslím, že aj babka vždy, keď bola sezóna žihľavy. Otec sprvoti pri prvom počutí, že by mal jesť žihľavu, nadšený určite nebol, ale ako to už s chlapmi často býva, ak im nepoviete, čo vlastne jedia, nebudú mať žiadne predsudky a dokonca si jedlo bez reptania obľúbia. Týchto prípadov bolo v našej rodine veľa a tak v tejto tradícii pokračujem aj ja. Jediné, čo doteraz muž doma odmietol jesť, bol prívarok zo šťaveľa. Ostatné netradičné a v detstve zhnusené ingrediencie prešli dokonca vždy s úspechom.

Suroviny:
čerstvá mladá žihľava
cibuľa
tavený syr (použila som Bambino)
čierne korenie
soľ
maslo

Prvé jarné raňajky na terase

Postup:
Žihľavu poriadne umyjte v studenej vode. Zbavte ju najtuhších stoniek a nasekajte ako bežné bylinky. (Kúsky môžu byť jemnejšie alebo hrubšie – vo výsledku je to jedno, veľkosť na chuť nemá žiaden vplyv :-)) Na masle opražte najemno nasekanú cibuľu do zlatova. Pridajte žihľavu, orestujte, pridajte trochu vody a chvíľu duste. Trochu osoľte, okoreňte. Nerozvarte žihľavu na blato, aby si zachovala sviežu farbu a príjemnú konzistenciu. Nechajte vychladnúť a po vychladnutí primiešajte tavený syr. Rozmiešajte a prípadne dokoreňte podľa chuti čierny korením. Je možné, že naša mama pridávala do nátierky aj cesnak, ale keďže u nás v kuchyni ho takmer nepoužívame, nám nechýbal.

Dobré drobné rady:
Ak máte strach zo žihľavy a popŕhlenia, rýchle sa ho zbavte. Ak vás aj trochu popáli, chránite sa pred reumou, takže popŕhlenie je zdravé. Navyše, možno vás ten pocit vráti naspäť do detstva, kedy ste sa s jemnými holými nôžkami preháňali po lúke či po lese a žihľava vás občas "žáhla".
Nás babička naučila, že keď chytíte žihľavu správnym spôsobom do dlane, vôbec nepŕhli. Avšak naozaj iba do tej časti rúk, ktorá má najotrlejšiu kožu. Treba na to trochu cviku.
Nebojte sa nazbierať žihľavy dosť. Ak ju všetku nezúžitkujete priamo v kuchyni, spravte si z nej odvar na vlasy po umytí si vlasy len tak opláchnite. Upozorňujem: vhodné iba pre neplavé a neblonďaté hlavy ;-)
Intenzitu chuti žihľavy v nátierke dokážete korigovať množstvom syra. Ak budete mať spočiatku rešpekt pred žihľavou, skúste pridať viac syra. Čím viac ho pridáte, tým bude nátierka menej zelená.
Jeden tip pre záhradkárov: Keďže začínam prvý raz s vlastnou záhradou, prišla som na jeden dôležitý fakt, že žihľava je skvelý kyprič pre vašu záhradu. Má tak rozsiahle korene, že skvele prevzdušňuje pôdu.

Na záver ešte fotka z víkendového ranného pečenia. Dvojctihodné české koláče podľa Šárky. Receptík i jej milé slová nájdete tuná. Koláče sú fajnové a najlepšie na nich je, že keď ich budete podávať prvý raz a budete mať viacero plniek, jediný, kto bude vedieť, ktorý koláčik je aký, budete vy a ostatní ostanú pri prvom hryze prekvapení z toho, že lekvárovo vyzerajúci koláčik v skutočnosti vôbec lekvárový nie je ;-) Preto sa jedenie týchto koláčikov môže premeniť na zábavu, kedy ku každý koláč bude vabank. Recept zas a znova, istá trefa. Ďakujem Šárko, vaše recepty sú jedinečné.

Sečteno, podžrženo:
1. Terén som spoznala. Je super, som spokojná, dobre sme si vybrali ;-)
2. Miesta, kam chodiť na žihľavu sú zmapované – nabudúce istotka.
2. Kto by mohol v dedine predávať domáce vajcia som cestou odpozorovala – ostáva sa len opýtať.
3. Kam sa ísť v lete schladiť po teplom dni už viem tiež. Objavila som príjemnú letnú terasu v miestnej dedinskej krčme.

Priatelia, krásnu slnečnú jar všetkým.