Vitamínová bomba vlastnej výroby

Je zima. O čerstvé a lokálne produkty začína byť pomaly núdza a sortiment sa neustále zužuje na menší počet druhov zeleniny i ovocia. Chcem za každú cenu čo najčerstvejšie, najdomácejšie a poctivé. Prestravovať sa lokálne je možné stále, ale ak chcem niečím náš jedálniček obzvláštniť a oživiť, chce to nápad, kus invencie a možno trošku náhody a šťastia. A tak do mňa pred nedávnom v zdravých potravinách náhodou (alebo skôr nenáhodou) "šťuchli" semiačka na naklíčovanie. Hneď mi svitlo – klíčky – superpotravina a skvelý zdroj vitamínov. Na zimné obdobie ako stvorené.

Naklíčené semená majú v sebe koncentrované množstvo dobrých cukrov, bielkovín, minerálov, vitamínov a enzýmov. Naklíčovať možno prakticky čokoľvek, čo vám napadne – semienka, orechy (mandle, makadamy, slnečnicu, ...) aj strukoviny (pozor na fazule, s výnimkou mungo a adzuki fazulí sú všetky ostatné v surovom stave jedovaté!). Pri semiačkach dajte najmä pozor, aby ste použili semiačka určené na naklíčovanie v Bio kvalite. Vyhnite sa bežným semiačkam zo záhradkárstva, sú hybridné, morené, chemizované a ošetrené voči všetkému možnému. Toto svinstvo do svojho tela určite dostať nechcete. Semiačka na naklíčovanie nájdete v zdravých obchodoch a videla som semiačka určené na naklíčovanie aj od záhradkárskych firiem – lenže nie na Slovensku. V Maďarsku si ich viem objednať.

Samotné naklíčovanie trvá niekoľko dní, ale nevyžaduje si extra veľa vašej starostlivosti a času. Pár úkonov každý deň a o pár dní sa tešíte z vlastnoručne vyrobených klíčkov.

Čo budete potrebovať?
1) semiačka, vodu, naklíčovaciu misku (ak špeci misku nemáte, ani ja nemám – nezúfajte, vystačíte si aj bez nej)
2) semiačka, vodu, tácku / tanier, gázu

Jednoduchý návod – ako naklíčovať
Deň prvý:
Všetky semiačka treba pred naklíčovaním poriadne umyť. Zbavíte ich mechnických nečistôt a potenciálnych plesní. Premyté semiačka zalejete studenou vodou a necháte ich v kuchyni na chladnejšom mieste cez noc namáčať (podobne ako strukoviny). Namáčaním sa semiačka prebudia a aktivujú. Zbavíte ich ochrannej vrstvy, ktorá semiačka bežne chráni proti všetkému a pripravíte ich do stráviteľnejšej podoby. Ďalšie ráno budú pripravené na naklíčovanie.

Deň druhý až XY (počet nakličovacích dní závisí od druhu klíčiva, ktoré použijete): 
Ďalší deň ráno sa môžete pustiť do samotného naklíčovania. Semiačka premyte. Pripravte si rovný tanier alebo tácku. Polože na dno gázu, nasypte semiačka a navlhčite, jemne polejte studenou vodou. Semiačka nemajú plávať, ale majú byť vo vlhku. Zhora prikryte ďalšou tenučkou vrstvou gázy, aby sa na klíčiace semiačka neprášilo. Semiačka treba premývať min. 2x denne (v lete aj viac krát), aby ste zabránili vzniku plesní. Premyte vždy semiačka, vypláchnite gázy a postup opakujte až do vtedy, kým semiačka nebudú naklíčené. Nemusíte čakať na rastlinky a klíčne lístky, dôležité sú korienky.

Podrobnejší návod a časy naklíčovania jednotlivých semiačok nájdete napr. na tejto stránke. 

Ak vás zaujímajú aj konkrétne výživové hodnoty, vitamíny a minerály, ktoré klíčením jednotlivých druhov získate, pozrite napr. tento web. 

Čo s hotovými klíčkami?
Hotové klíčky môžete použiť na ozdobu jedál či polievok. Rozmixovať ich v zdravých nápojoch. Použiť do šalátov. Je len na vás, k čomu sa vám hodia a k čomu ich prišupnete. Niektoré semiačka treba pred konzumáciou ošúpať. Každé semiačko podľa druhu chutí inak – horkejšie, pikantnejšie, sladšie. Rovnako ako pri iných potravinách, aj v klíčkoch si môžete vybrať chute, ktoré preferujete.

Ako skladovať?
Ja som sa dočítala, že klíčky možno skladovať v chladničke aj dlhšiu dobu. Mne sa to neosvedčilo a po pár dňoch mi klíčky splesniveli. Najlepšie dať naklíčiť toľko, koľko hneď spotrebujete. Nemajte veľké oči a začnite v malom. Naklíčte si pre začiatok iba 1 – 2 PL semiačok v suchom stave, klíčením napučia a zväčšia objem. Skúsite, odsledujete množstvo a zistíte, koľko budete potrebovať nabudúce.

Koľko klíčekov zjesť?
Na množstvo klíčkov, ktoré skonzumujete, si dávajte pozor. Odporúčaná denná dávka na osobu je 1 – 2 PL. Zo skúsenosti z domu odporúčam radšej brzdiť. Klíčkami sa môžete predávkovať a parádne prečistiť. V nadmernom množstve fungujú ako preháňadlo.

Ja som si na skúšku zobrala dve rôzne balenia od firmy Sonnentor. Vybrala si podľa druhov semiačok, ktoré sa vnútri nachádzali. Značku Sonnentor mám veľmi rada. Ponúka špecialitky v bio kvalite: čaje, koreniny, kávu, sladkosti, semiačka a iné. Ich obaly sú domyslené, čarovné, hravé – za mňa: precízna robota a skvelý obalový dizajn s pridanou hodnotou. 

Na záver jeden tip pre záhradkárov: Záhradné semiačka v bio kvalite sú finančne náročnejšie ako bežné osivo. Často sa v balení nachádza len pár semiačok. Možno aj pre vás rovnako ako pre mňa budú naklíčovacie semiačka skvelou alternatívou a nápadom, ako sa dostať k vyššej gramáži semiačok za skvelú cenu. Keď sú vhodné na naklíčovanie, rovnako dobre, ak nie lepšie, sa im bude dariť vo voľnej pôde. 

Balíme!

Máme krásnu jeseň. Nádhernú, možno sme si takú ani v najkrajších snoch nevysnívali. Počasie je viac ako uspokojivé, slnko prehrieva polia, lúky i naše kosti. Len mám vcelku tušenie, aby to nebolo tak, že z 20°C pôjdeme rovno na nejakých 5 ... Huš huš tieto myšlienky, užívajme, kým sa dá. 

Naša záhrada nám ešte poskytuje poslednú zeleninu a byľky. Stále dozrievajú jahody – zrejme aj Maruška by okrem mňa mala z toho radosť. Čaká nás pár lístkov jesenného špenátu, niekoľko kusov reďkoviek, nejaké tie byliny (kôpor, koriander, mäta, šalvia, rozmarín), ale hlavne, môj tohtoročný experiment – stonkový zeler. Piplala som malilinké semiačka a do zeme následne sadila rastlinky vysoké asi 3 cm, tenučké ani nie 0,5 mm. Nevedela som čo od nich čakať, ale dávala som ich do zeme s najväčšou vierou, že z nich niečo bude. A veru, bude! Zeler dorastá, a aj keď nečakám 35 cm stončiská, chutný stonkáč si v našej jesennej kuchyni určite užijeme. Takže, ak by ste pochybovali alebo vás niekto presviedčal, že so stonkovým zelerom to v našich zemepisných podmienkach nepôjde, neverte a skúste. 

Inak som už záhradu z veľkej časti zbalila. Priebežne hnojím, rýľujem a vyhutujem nad budúcoročným záhradným dizajnom. Osevný plán – ten si nechám hlavne na zimu, už teraz sa na plánovanie teším. No a samozrejme, kolektujem semiačka. Z vlastných zdrojov, ale napr. aj od Ajky z Poľných kvetov. Verím, že sme si vzájomne zaviedli semiačkovú výmenu. Zároveň, s malou dušičkou verím, že nám vrchnosť korporácií túto radosť nezatrhne. Ak ste doteraz nepočuli, chystá sa na nás veľká galiba. Veľké korporácie chcú zakázať šírenie vlastných semiačok medzi verejnosťou a naopak zaviesť povinnosť každé semiačko certifikovať!!! Na prvý pohľad banalita, na druhej strane – skutočnosť s ďalekosiahlym dosahom. Voľné ruky v genetickej modifikácii, strata diverzity, travo udržateľného rozvoja, koniec rodovým statkom, ... Ak by ste osobne neboli pestovateľmi/záhradkármi, ale chcete jesť zdravo, trošku sa zamysleli a nebola vám táto téma pasé, môžete sa pridať k tisícom ľudí, ktorí sa snažia túto skutočnosť zastaviť. Viac o téme a možnosti podpísať petíciu sa dozviete na stránkach openPetition.

Držím nám všetkým – ľudstvu ako takému – palce! Nebuďme hluchí a slepí k dôležitým veciam, čo sa nás naozaj bytostne týkajú.

Malá jarná výmena

Komu sa nelení, tomu sa zelení. 
Milí záhradkári, zemerypci zbystrite! Dávam do pozornosti pár milých eko-prebytkov. Aj keď vyťahovať zo šuflíka (nápady, kreativitu, či nebodaj nepotrebné veci) sa v dnešnom komerčnom svete veľmi nenosí, darmo – ťahám za kratší, ale zdravší koniec a nadspotrebu nepodporujem! Po minuloročnej testovacej záhradkárskej sezóne mám v šuflíku pred sezónou niekoľko semiačok, čo nestihnem v toľkom množstve zúžitkovať. Preto sa rada v rámci výmeny semä za semä podelím.

V sezóne 2013 sú v ponuke:
1. Cherry rajčiny – Wildtomate – Rote Murmel (vlastný odchyt, predpestovaná z bio semienka, pestované v bioprostredí bez chémie) - veľmi odolná odroda, nenáročná, vynikajúca chuť, dozrievajú do októbra
2. Cherry rajčiny – San Marzano (vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie) - vhodné nielen na priamy konzum, ale aj na sušenie
3. Paprika červená – mini – pálivá (odchyt z kupovanej papričky)
4. Paprika žltá – mini – pálivá (odchyt z kupovanej papričky)
5. Melón – biely / žltý / zelený / červený (časť vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie; časť odchyt z kupovaného melónu) – všetko veľmi chutné odrody (pre mňa)
6. Bazalka – Genoveser (vlastný odchyt, predpestovaná z bio semienka, pestované v bioprostredí bez chémie) – odporúčam predpestovať z priesadok a následne vysadiť na záhon, napr. k rajčinám. V kvetináčoch sa jej darí menej ako vo voľnej zemi
7. Baklažán (kupované semienko) – nepodarilo sa mi ho pred rokom vypestovať priamo z výsevu v záhone, treba predpestovať priesadku (baklažán som sa rozhodla nepestovať)
8. Koriander (vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie) - veľmi nenáročný, akurát treba zasiať včas, aby rýchlo nerástol do kvetu a mali ste dosť času užiť si exotickú chuť zelených lístkov
9. Nechtík (vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie) – prírodný odpudzovač hmyzu, vhodné vysiať kade-tade medzi ostatné plodiny, alebo si len tak vysiať oranžový liečivý kvetový záhon
10. Kôpor (vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie) – stačí priebežne rozhadzovať po záhonoch a včas zbierať
11. Axamitník – rôzne farby (vlastný odchyt, pestované v bioprostredí bez chémie) – prírodný odpudzovač hmyzu, prírodný lekár pre vašu záhradu

Ak vás niektoré semä z ponuky zaujalo a radi by ste mu poskytli nový domov a pôdu pod nohami, napíšte mi na mail info.hrncekvar@gmail.com. Ponúknite akékoľvek zdravé zárodky iných rastliniek a môžeme bartrovať!

Prvé obete

Jar k nám prišla. Konečne a naplno. Kvitne všetko navôkol, zvieratká začínajú chodiť v pároch, čo ja jasný dôkaz toho, že prichádza krásna sezóna, kedy začne nový život. Nám začal nový život presunom na vidiek, čo nám vytvorilo predpoklady na založenie vlastnej záhrady.

Prípravu na prvú vlastnú záhradu som začala niekedy po Vianociach. Vedela som, že nechcem tradičnú záhradu, ktorá bude ako tá susedova či susedkina. Chcem záhradu, v ktorej bude všetkým rastlinkám, ktoré s láskou zasadíme, skvele. Odmietame tráviť nekonečné hodiny zbytočným sekaním trávnika (navyše hlučným a smradľavým) alebo tým, že sa staneme otrokom záhradníčenia. Úplne som sa namotala na netradičný spôsob uvažovania o prírode a začala študovať rôzne materiály o permakultúre. Podstatou permakultúry je laicky povedané vybudovanie a vytvorenie miesta, ktoré si bude pri dodržaní istých pravidiel žiť vlastným životom bez toho, aby ste ho zaťažovali akýmkoľvek ľudským zásahom, chémiou a neprirodzeným pretechnizovaným stresom. Skombinujete rastliny, ktoré si vyhovujú, necháte im dostatok priestoru pre život a oni sa vám v čase odvďačia svojou krásou a úrodou. Kým uvídíte výsledok, pár rokov prejde, ale je jasné, že už prvý rok minimálne uvidíte, či ste na správnej ceste a hádam aj nejakú tú úrodu zožnete. Celkovo je permakultúra viac o spôsobe uvažovania ako o vychytralých princípoch, praktikách a jasných pravidlách. Treba predovšetkým neviazane myslieť, počúvať intuíciu, veľmi veľa pozorovať zákonistosti prírody (najmä na pozemku) a tiež nebáť sa experimentovať. Aby som nezabudla, hlavne, žiaden stres. Viac o permakultúre vám povie napríklad aj slovenská Wiki. Pre mňa je veľkou inšpiráciou a pomocou stránka www.ekozahrady.com. Autorom je mladý muž Jaroslav Svoboda, ktorý o svojich skúsenostiach a postrehoch napísal skvelú knižku "Kompletní návod na vytvoření ekozahrady a založení rodového statku." Pre mňa je knižka písaná nádherným jazykom, s totálnou ľahkosťou bytia a je z nej cítiť neskutočnú energiu (ak ste schopný ju vnímať ;-).

Už som si pár týždňov hovorila, že nezasejem a nezasejem. Počasie sa na víkend posledné týždne vždy zopsulo, zima bola až tiskne! Ešteže som prvé záhradkárske výpady začala pred pár týždňami, kedy som do hrantov zasiala zelené byliny aj rajčiny, ktoré už teraz pekne samostatne v kelímkoch čakajú, kým budú môcť von do hliny. Čakala som na slnko a trošku vyššie teploty, aby som semienka, ktoré vložím do zeme, nevystavila teplotnému šoku a aby im v pôde bolo pohodlne. Minulý týždeň v piatok som vytrielila z roboty s misiou zasiať. Podarilo sa. Kúsok porýľovanej pôdy som zbavila slamy, uhladila ju a mohla sa pustiť do svojho premysleného osevného plánu. Áno, trochu som improvizovala. Nie, nevadí to. Semiačka sú v zemi a ja teraz čakám na ľahký dáždik a prvé odvážne klíčne lístky.

Deň pred dlho očakávaným siatím som sa dostala na pozemok tesne po daždi a hneď mi svitlo. Prúser! Už prvé indície počas zimy vo mne vyvolali vnútorné polemiky o tom, že máme na pozemku hodne veľa prázdnych ulít. Jasne mi z tejto indície vypadlo, že na pozemku budeme mať dosť slimákov. Moje pozorovanie krátko po daždi ma v tejto mojej idee utvrdilo. Bolo rozhodnuté a jasné, že so slimákmi bude treba čosi urobiť a zbaviť sa ich. Keďže sme pacifisti, tak sa vyhýbame mordovaniu živých tvorov (rastlín nevynímajúc). Rozhodla som sa pre zber slimákov a ich odvoz do bezpečnej vzdialenosti od pozemku (cca 2 km považujem za dostačujúce). Dnes už môžem skonštatovať, že som vyniesla 3,5 kýbla slimákov a viem, že som ešte neskončila! Pár krát si tento úkon ešte zopakujem, ale nevadí, rozhodne je vidieť, že tento môj nápad nebol márny a rozdiel v ich množstve je neporovnateľný.

Okrem slimákov, ktorých sa bolo treba čo najhumánnejšie zbaviť sa nám v dome po zime zobudili mravce. Žiadne chemikálie neprichádzajú do úvahy, tak sme kúpili domček na mravcov, vnútri je arašidové maslo alebo výťažok z arašídov a mravcov nám ubudlo.

Jeden víkend sme počas obeda počuli nezvyčajný šuchot. Zo mňa ako prvé vyhŕklo: Kto je tam? Muž si myslel, že je to len nejaký plast, čo sa v koši začal vyrovnávať, ale mne sa ten šramot veru nezdal. Na chvíľu bol kľud, tak sme boli v kľude aj my. Ale, ja som sa na chvíľu vytratila z domu a muž s úsmevom na tvári po chvíli hlásil: Máme myš! Teraz tade rýchlo prebehla. Vyzbrojili sme sa obaja rukavicami, ja som vyfasovala kýbel, spravili sme rýchlo kvázi ohrádku z čohokoľvek, čo sme rýchlo našli, že ju ideme z kúta, kam zabehla vyplašiť, chytiť pod vedro a pekne vyniesť von. Myš sme lokalizovali, zahnali k stene a snažili sa ju vyšťúchať, no ale omylom a nechtiac sme ju trafili šťuchákom a myš neprežila. Zaradili sme ju trochu smutní do kolobehu života mačkám za plot a povedali si, že zvierat a inej hávede na dome asi bude. Pár húseníc a iného hmyzu už aj omylom skončilo vo výlevke, pavúky, ktoré lozia kade nemajú poctivo chytáme a vynášame pred chalupu + ja mám "bod" za umláteného sršňa, ktorý nám vletel do izby a bolo ho treba okamžite zlikvidovať (s tým som sa maznať nechcela).

Susedovie kocúr – Kicsi Macko

Príroda je nádherná a človek (žiaľ) najväčší predátor, ktorého táto Zem videla. My chováme k prírode úctu, vidíme v nej najväčšie bohatstvo a snažíme sa na maximum zachovať všetko pôvodné a prirodzené, čo nám okolo seba poskytuje. Občas sa nevyhneme nechceným obetiam, ale chceme, aby ich bolo čo najmenej. Permakultúre, záhradníčeniu a jari zdar. Dobre zasejte, zaklíčte a zabylinkujte, nech máte čo najviac dobrôt z vlastnej úrody. A tiež, čo najmenej škodcov.