30. decembra 2012

Chlieb náš každodenný

Tak a máme to tu znova. Starý rok je už skoro za nami a nový sa už nevie dočkať. Môžeme si v tichosti osamote v mysli prebrať, čo sme tento rok zažili a trošku zabilancovať. Väčšinou sa všetko v našom živote deje tak, ako si sami želáme a riadime (aj keď by sme tomu niekedy radšej sami neverili). Žijeme v slobodnej zemi, v ktorej nás nikto do ničoho nenúti. Sami rozhodujeme o tom, kde bývame, akú máme prácu, aký život žijeme. Aj zdravie, ktoré je obrazom našej duše, si ovplyvňujeme sami. Stravou, myšlienkami, spôsobom života, prostredím, v ktorom žijeme. Za všetko sme si tým pádom sami zodpovední a vlastné šťastie i spokojnosť držíme vo svojich rukách. Či pevne alebo ledabolo, je naozaj len na nás. Je fajn, nájsť si čas, na chvíľu sa porozprávať sám so sebou a zhodnotiť, čo sme tento rok dosiahli alebo naopak, čo sme zanedbali, nestihli. Nezabúdajme na jedno, všetko je ako má byť a veci čo sa okolo nás dejú majú svoj zmysel a vlastný biorytmus. Jediné, čo máme robiť my, je čítať to, čo sa okolo nás deje a učiť sa. Z udalostí, stretnutí, situácií, od ľudí.


Život na dedine sa pre mestských ľudí môže zdať často obmedzujúci. Vždy však záleží od toho, čo od dediny človek očakáva a ako jej zdanlivé nedostatky dokáže pretaviť vo svoj prospech. Chvalabohu, otváracie hodiny aj sortiment obchodíkov na dedine sú osekané, preto si človek musí poradiť s tým, čo má k dispozícii a používať viacej hlavu. Na Štedrý deň som nám objednala čerstvý chlebík a tak jediné, čo bolo treba urobiť, bolo skočiť ráno po neho. Avšak po prebudení sa do ľadového rána sa cesta poň až taká ľahká nezdala. Sneh z predošlého dňa, do ktorého zapršalo a všetko navôkol, nočný mráz premenil na jeden ľadový svet. Ľad obalil každé stebielko trávy, každý konárik, pokryl cesty, chodníky a na autách vytvoril jednoliatu ľadovú krustu. Už cestou od domčeka k autu som riadne tuho premýšľala nad tým, že auto spod ľadu nedostanem a tak som sa o to nešla ani pokúšať. Veď načo?! Vybrala som sa priamo po ceste na parádnu prechádzku priamo za chlebom. Po viac ako pol hodine som bola nazad doma v teple a táto ranná prechádzka ľadovou krajinou mi urobila neskutočne dobre.

Počas ďalších sviatočných dní bol obchodík otvorený iba sporadicky a tak došlo na lámanie chleba. Teda, skôr ako k lámaniu došlo, bolo potrebné ho najskôr upiecť. Pekne doma, za oknom, v teple. Prečítala a pozbierala som rady z 3 rôznych zdrojov a pustila sa do príprav. Pozorne som preštudovala všetky články o chlebe na Viktorových Delikatesách, vrátila sa k chlebovým článkom od Farfally, ale prvotným impulzom pre mňa bol Jurajov chlieb bez miesenia. Nedržala som sa žiadneho z horespomínaných receptov, ale zobrala som si od každého z nich dobré rady a nakombinovala si chlieb podľa vnútorného hlasu.
Pripraviť si domáci chlieb nie je vôbec ťažké, ani fyzicky, ani kvôli surovinovým vstupom. Prípravu treba iba časovo vhodne naplánovať. Po prvom pokuse budete musieť spraviť len to, že si upravíte pomery surovín, druhy múk a dochudovacie prísady podľa svojich chuťových preferencií.


Náš medzisviatkový domáci chlebík


De facto prvý pokus od piky, ak nerátam rôzne focaccie a dávne chlebové výtvory zo skoropolotovarov (dnes by som už k polotovarom ani brvou nemihla)

Zloženie:
3 hrnčeky múky (1,5 špaldová múka, 1,5 hladká pšeničná múka)
čerstvé droždie (necelých 15 g)
práškový cukor na rozbehnutie droždia a prípravu kvásku
vlažná voda (přiměřene podľa toho, koľko si cesto vezme)
soľ (1 - 2 KL)
sézamové semienka (vyše 1 PL)
tekvicové semienka (nasekané nožom, vyše 1 PL)
chlebový extrakt Alnatura (už ho viac nepoužijem, chlebu skôr chuťovo uškodil, ako pridal)
slaná voda na potretie chleba po upečení

Postup:
Zmiešajte si v miske všetky suché suroviny, premiešajte ich. Pripravte si kvások z droždia, nechajte ho vykysnúť a keď bude hotový, iba ho prilejte k sypkým surovinám, pridávajte vodu a miešajte, kým vám nevznikne ani nie tuhé, ani nie tekuté cesto. Nemiesila som, iba premiešavala, aby sa všetky suroviny vzájomne prepojili. Následne som cesto v mise posypala hladkou múkou, prikryla potravinovou fóliou a šupla do chladničky na skoro 24 hodín. Ďalšie ráno som cesto vybrala, postavila na teplé miesto a nechala ho ešte aspoň hodinku bobtnať a kysnúť. Dajte si predhriať rúru na cca 225 °C. V rúre som si nechala zohrievať plech, na ktorom som chlebík chcela piecť a zároveň som hneď vložila do rúry aj plech s vodou, aby sa vytvorila parná sauna. Keď bude rúra vyhriata, na rozohriaty plech dajte kus papiera na pečenie, kľudne ho ešte pomúčte a iba naň rovno z misky prešupnite cesto. Vytvarujte si z necho okrúhly peceň alebo oválny bochník chleba. Ja som na vrchnej časti chlebíka spravila krížik, aby som zabránila samovoľnému puknutiu. Piekla som asi 20 minút pre pôvodnej teplote a zvyšných 20 minút som možno 5-10 ° ubrala. Neotvárajte rúru, aby z nej zbytočne neunikala para. Po asi 40 minútach som chlebík skusmo vytiahla von, mal fantastickú chrumkavú vrchnú kôrku, ale zdola sa mi ešte zdal nedopečený, a tak som vytiahla plech s vodou von, zapla rúru iba na spodný ohrev a dopekala ďalších 5 - 10 minút. Po vybratí chlebíka z trúby som ho ihneď potrela slanou vodou a nechala ho chladnú. Ideálne je dať ho na kovový rošt, aby sa chladil zo všetkých strán. Kľúčové je chlebík nechať poriadne vychladnúť, aby sa z neho odparila všetka voda – najmä zvnútra.

























Dobré drobné rady a moje postrehy:
MÚKA: Napriek tomu, že môžete mať pocit, že múka sa nikdy nepokazí – je to chybné myslenie. Dbajte na to, aby ste používali múku pred dátumom spotreby. Múka môže byť hrudkovitá, napadnutá chrobačou alebo môže len zvláštne páchnuť. Nabudúce vymením špaldovú múku za inú chlebovú – ražnú, žitnú.
KVASNICE: Pridám trošku viac droždia a nechám chlebík predtým, ako ho šupnem do chladničky trošku podkysnúť v teplej miestnosti.
ALNATURA EXTRAKT: Určite ho už nepoužijem. Chlieb získal rovnakú príchuť, ako majú rakúske a nemecké chleby, čo mne vôbec nechutí.
VODA: Dám menej vody, nech je chlebík vnútri menej vlhký.
SLANÁ VODA NA POTRETIE: Dodá chlebíku výbornú chuť a pomocou nej sa zbavíte aj prebytočnej múky, ktorú ste mali na chlebíku predtým, ako ste ho šupli do pece. Treba si len odregulovať metódou pokus-omyl množstvo soli vo vode.
Určite budem skúšať verziu chlebíka s rascou a tiež aj zemiakový chlieb.


Prajem vám zdravý a chutný nový rok. Upečte si ho vlastnými rukami presne taký, ako ho máte radi. 

25. decembra 2012

Šťastné a veselé

Keď sme boli deti, sviatky sme vždy trávili 3 rodiny pokope u starých rodičov, všeho všudy 10 ľudí. Na Štedrý deň niekedy poobede sme sa vždy u babky s dedom stretli s rodinou maminho brata a pustili sa do príprav. Každý rok sme nepísane súťažili, kto dorazí skôr, Kajovci či Viťovci. Striedalo sa to z roka na rok. Do okamihu, kým sme dofrčali každý z iného konca malého mesta, bola uvarená akurát zelenina na šalát, zemiaky a v obývačke stál holý stromček v stojane. Po postupnom či hromadnom príchode sme si akosi automaticky rozdelili úlohy a každý z nás (malých aj veľkých) robil svoje. Väčšina dospelých sa napchala do kuchyne, čo dodnes nechápem, lebo bola naozaj úplne prťavá a napriek tomu, všetci sa vošli. Horšie to už bolo, keď sme z detí vyrástli a tiež sme sa chceli krútiť v kuchyni. Mamin brat nalieval dospelým štamprlíky a robil dobrú náladu a srandičky. Boli to chvíle, kedy sme sa všetci najviac nasmiali. Môj otec mal na starosti ryby – kapre. Od pitvania, čistenia a prípravy tej vyprážanej verzie. Mama mu pri obaľovaní asistovala a venovala sa aj iným prípravným prácam. Jej hlavným chodom, ktorý pripravovala, boli bobáľky. Mamin brat robil rybu na iný spôsob, ten ju naopak piekol a jeho žena mala na starosti kapustnicu. Mamin brat bol zároveň aj hlavný šalátmajster. Spraviť šalát pre 10 krkov znamenalo, že sme ho vždy robili do obrovského vajlingu (vysvetl.: tak sa u nás na východe nazývala smaltovaná nádoba s dvomi uškami). Všetci ho pred podávaním na stôl museli ochutnať a každý hlásil, čo mu ešte chýba. Ja som mala na starosti prestretie sviatočného stola. S bratrancom sme často dumali, ako tento rok poskladáme servítky, aby sme trochu inovovali. Častokrát sa stalo, že sa servítky počas večere nepoužili, babka s dedom ich odložili, a tak sme zo sekretára vyťahovali rôzne edície vianočných servítkov a používali ich dookola. Ako decká sme tradične všetci spoločne zdobili stromček, dedo nás chodil kontrolovať, či svietia všetky svetielka a tiež chodil neustále kontrolovať stromec, či nestojí krivo, otáčal ho hore dolu a tešil sa z neho, aký je tento rok krásny. Otec, ako lesník a poľovník vždy zabezpečil, že sme mali na Vianoce krásnu borovicu. Babka počas toho, kým sme ako včielky pracovali na svojom rajóne išla do kostola a keď sa vrátila, mali sme asi hodinu na to, aby sme prípravy dokončili a zasadli k štedrovečernému stolu.

Dnes si neviem predstaviť, že by som si všetky prípravy nechala na Štedrý deň a tak si ich dávkujem pomaly a postupne. Preto s varením začínam v predstihu. Kapustnicu mávam hotovú deň-dva dopredu, aby stihla náderne vyzrieť. Šalát spravím deň vopred, aby zemiaky chytili slanosť a šalát sa chuťovo rozležal. A tak nám na Štedrý deň ostáva len vyzdobiť stromček (čo je úloha môjho muža) a upiecť vianočnú štólu. Na prípravu štóly sa každoročne veľmi teším. Vôňa, čo sa rozlieha v kuchyni počas príprav, váženia, miešania, je nádherná. Pri príprave mi krásne hrajú vianočné pesničky a v podstate je pokoj. Poobede sa vyberieme na vzduch poriadne sa vyvetrať a keď sa vrátime domov, čakajú nás len drobnosti. Strčiť rybu do trúby, zabaliť darčeky, prestrieť stôl, vyleštiť jabĺčka, pripraviť orechy, naukladať všetko na stôl, dať si sprchu, obliecť sa a môžeme hodovať.



Želám vám všetkým, nech sú vaše Sviatky pokojné a plné lásky. Užite si všetky sviatočné jedlá, ktoré ste sami alebo pre vás niekto iný s láskou pripravovali. Šťastné a veselé pohodové Vianoce.