Život na dedine sa pre mestských ľudí môže zdať často obmedzujúci. Vždy však záleží od toho, čo od dediny človek očakáva a ako jej zdanlivé nedostatky dokáže pretaviť vo svoj prospech. Chvalabohu, otváracie hodiny aj sortiment obchodíkov na dedine sú osekané, preto si človek musí poradiť s tým, čo má k dispozícii a používať viacej hlavu. Na Štedrý deň som nám objednala čerstvý chlebík a tak jediné, čo bolo treba urobiť, bolo skočiť ráno po neho. Avšak po prebudení sa do ľadového rána sa cesta poň až taká ľahká nezdala. Sneh z predošlého dňa, do ktorého zapršalo a všetko navôkol, nočný mráz premenil na jeden ľadový svet. Ľad obalil každé stebielko trávy, každý konárik, pokryl cesty, chodníky a na autách vytvoril jednoliatu ľadovú krustu. Už cestou od domčeka k autu som riadne tuho premýšľala nad tým, že auto spod ľadu nedostanem a tak som sa o to nešla ani pokúšať. Veď načo?! Vybrala som sa priamo po ceste na parádnu prechádzku priamo za chlebom. Po viac ako pol hodine som bola nazad doma v teple a táto ranná prechádzka ľadovou krajinou mi urobila neskutočne dobre.
Počas ďalších sviatočných dní bol obchodík otvorený iba sporadicky a tak došlo na lámanie chleba. Teda, skôr ako k lámaniu došlo, bolo potrebné ho najskôr upiecť. Pekne doma, za oknom, v teple. Prečítala a pozbierala som rady z 3 rôznych zdrojov a pustila sa do príprav. Pozorne som preštudovala všetky články o chlebe na Viktorových Delikatesách, vrátila sa k chlebovým článkom od Farfally, ale prvotným impulzom pre mňa bol Jurajov chlieb bez miesenia. Nedržala som sa žiadneho z horespomínaných receptov, ale zobrala som si od každého z nich dobré rady a nakombinovala si chlieb podľa vnútorného hlasu.
Pripraviť si domáci chlieb nie je vôbec ťažké, ani fyzicky, ani kvôli surovinovým vstupom. Prípravu treba iba časovo vhodne naplánovať. Po prvom pokuse budete musieť spraviť len to, že si upravíte pomery surovín, druhy múk a dochudovacie prísady podľa svojich chuťových preferencií.
Náš medzisviatkový domáci chlebík
De facto prvý pokus od piky, ak nerátam rôzne focaccie a dávne chlebové výtvory zo skoropolotovarov (dnes by som už k polotovarom ani brvou nemihla)
Zloženie:
3 hrnčeky múky (1,5 špaldová múka, 1,5 hladká pšeničná múka)
čerstvé droždie (necelých 15 g)
práškový cukor na rozbehnutie droždia a prípravu kvásku
vlažná voda (přiměřene podľa toho, koľko si cesto vezme)
soľ (1 - 2 KL)
sézamové semienka (vyše 1 PL)
tekvicové semienka (nasekané nožom, vyše 1 PL)
chlebový extrakt Alnatura (už ho viac nepoužijem, chlebu skôr chuťovo uškodil, ako pridal)
slaná voda na potretie chleba po upečení
Postup:
Zmiešajte si v miske všetky suché suroviny, premiešajte ich. Pripravte si kvások z droždia, nechajte ho vykysnúť a keď bude hotový, iba ho prilejte k sypkým surovinám, pridávajte vodu a miešajte, kým vám nevznikne ani nie tuhé, ani nie tekuté cesto. Nemiesila som, iba premiešavala, aby sa všetky suroviny vzájomne prepojili. Následne som cesto v mise posypala hladkou múkou, prikryla potravinovou fóliou a šupla do chladničky na skoro 24 hodín. Ďalšie ráno som cesto vybrala, postavila na teplé miesto a nechala ho ešte aspoň hodinku bobtnať a kysnúť. Dajte si predhriať rúru na cca 225 °C. V rúre som si nechala zohrievať plech, na ktorom som chlebík chcela piecť a zároveň som hneď vložila do rúry aj plech s vodou, aby sa vytvorila parná sauna. Keď bude rúra vyhriata, na rozohriaty plech dajte kus papiera na pečenie, kľudne ho ešte pomúčte a iba naň rovno z misky prešupnite cesto. Vytvarujte si z necho okrúhly peceň alebo oválny bochník chleba. Ja som na vrchnej časti chlebíka spravila krížik, aby som zabránila samovoľnému puknutiu. Piekla som asi 20 minút pre pôvodnej teplote a zvyšných 20 minút som možno 5-10 ° ubrala. Neotvárajte rúru, aby z nej zbytočne neunikala para. Po asi 40 minútach som chlebík skusmo vytiahla von, mal fantastickú chrumkavú vrchnú kôrku, ale zdola sa mi ešte zdal nedopečený, a tak som vytiahla plech s vodou von, zapla rúru iba na spodný ohrev a dopekala ďalších 5 - 10 minút. Po vybratí chlebíka z trúby som ho ihneď potrela slanou vodou a nechala ho chladnú. Ideálne je dať ho na kovový rošt, aby sa chladil zo všetkých strán. Kľúčové je chlebík nechať poriadne vychladnúť, aby sa z neho odparila všetka voda – najmä zvnútra.
Dobré drobné rady a moje postrehy:
MÚKA: Napriek tomu, že môžete mať pocit, že múka sa nikdy nepokazí – je to chybné myslenie. Dbajte na to, aby ste používali múku pred dátumom spotreby. Múka môže byť hrudkovitá, napadnutá chrobačou alebo môže len zvláštne páchnuť. Nabudúce vymením špaldovú múku za inú chlebovú – ražnú, žitnú.
KVASNICE: Pridám trošku viac droždia a nechám chlebík predtým, ako ho šupnem do chladničky trošku podkysnúť v teplej miestnosti.
ALNATURA EXTRAKT: Určite ho už nepoužijem. Chlieb získal rovnakú príchuť, ako majú rakúske a nemecké chleby, čo mne vôbec nechutí.
VODA: Dám menej vody, nech je chlebík vnútri menej vlhký.
SLANÁ VODA NA POTRETIE: Dodá chlebíku výbornú chuť a pomocou nej sa zbavíte aj prebytočnej múky, ktorú ste mali na chlebíku predtým, ako ste ho šupli do pece. Treba si len odregulovať metódou pokus-omyl množstvo soli vo vode.
Určite budem skúšať verziu chlebíka s rascou a tiež aj zemiakový chlieb.
Prajem vám zdravý a chutný nový rok. Upečte si ho vlastnými rukami presne taký, ako ho máte radi.
