22. augusta 2012

Ra-ta-ta-ta Ratatouille

Videli ste tento milý animák z roku 2007? Nepatrí síce k "povinnej jazde" s filmami o jedle, ale pre mňa má svoje čaro. Ak človek hľadá, za príbehom malého potkana, čo sa rozhodol variť, môže nájsť naozaj veľa.

Čo by na tomto filme mohol nájsť a odniesť si z neho napr. foodblogger?
No, napríklad to, čo tvrdili aj marketingoví experti filmu. Variť môže ktokoľvek. Veru môže, stačí iba chcieť, vedieť, že je to naozaj to pravé, čo ho napĺňa a variť so srdcom. Jasné, že je potrebné niečo o varení / pečení vedieť, ale každý z nás sme niekde začínali a učili sa – najviac na svojich chybách.

Nemenej dôležitým odkazom by mohlo byť, že človek by mal vedieť používať svoje vnemy, inštinkty a zmysly naplno. Naučiť sa cítiť rukami všetko, čo nimi prechádza. Či už to bude jemnosť múky, konzistencia cesta alebo tvrdosť uhorky, keď ju kupujeme. Vidieť dobré a zlé a vedieť ich odlíšiť. Nie všetko nádherne vyzerajúce musí byť zaručene dobré. (Ovocie a zelenina dnes vyzerajú na pohľad krásne, ale sú také aj keď sa do nich zahryzneme?). Nos môže byť skvelým detektorom. Stačí ho začať používať na diagnostiku. Zrelosti či nezrelosti ovocia a zeleniny. Na rozpoznanie čerstvých potravín od pokazených. Alebo ako skvelé kormidlo pri dochucovaní a kombinovaní chutí. Hm, sluch – určite ho vieme použiť aj v kuchyni. Väčšinou nás môže zachrániť pred galibou prihorenia pokrmu, alebo nám napovie, či máme dosť rozpálený olej. Chuť – hmm, tá by mala byť pre nás veľmi dôležitým zmyslom. Keby sme nedokázali rozpoznať chute, nevedeli by sme čo jeme a čo do seba dávame. Alebo, čo s čím kombinovať. A čo inštinkt samotný?! Koľko krát sme ho použili, keď sme vymýšľali, čo upiecť alebo navariť a nemali sme, čo recept kázal alebo sme sa riadili iba vlastným vnútrom a hádzali do hrnca to, čo nám hovorilo. Oh áno, inštinkt je veľmi dôležitou súčasťou nás (nielen domácich) kuchárov a pekárov. Bez inštinktu a odvahy by nikdy nevznikol žiaden nápad a ani nový recept.

Ale poďme ešte ďalej. Na foodblogoch sa to len hmýri všakovakými receptami a bloggeri sa predbiehajú, kto s čím prvšie príde, kto čo vymyslí alebo akú nezvyčajnú kombináciu chutí ponúkne. Nič proti, len tak ďalej. Pre mňa je však omnoho cennejšie, vedieť oceniť jednoduchosť chutí. Uvedomiť si, že tie najjednoduchšie a najprimitívnejšie pokrmy bývajú najchutnejšie a najgeniálnejšie. Azda práve preto, že v nich cítiť chuť každej jednej zložky a jednotlivé chute sa fantasticky dopĺňajú.

Navyše, aj reštaurácie, kritici a zákazníci stále bažia po netradičnej kuchyni a pokrmoch. Molekulárna kuchyňa, fine dining – hmm, načo?! Nedokážu si dnes ľudia vážiť poctivo pripravené jedlá, ktoré v nich vyvolajú spomienku na detstvo, mladosť alebo konkrétny okamih? O čo hodnotnejšie sú jedlá, ktoré do nás vryli tak hlbokú pamäťovú stopu, že si ich pamätáme aj po dlhých rokoch a vieme si okamžite vybaviť chuť, ktorú mali kedysi.

Skvelé jedlo pre mňa nie je alchímia. Skvelé jedlo je pre mňa pokrm pripravovaný s láskou z tých najkvalitnejších surovín. (A určite tým nemyslím žiadne krevety, kaviáre a podobne.) V jednoduchosti je krása. Pristúpme teda k samotnému receptu, nech nehovoríme iba o filme.

Ratatouille (bez baklažánu, cibule a cesnaku)


Tento recept je určený najmä tým, ktorí nemajú v obľube cibuľu a cesnak, alebo ich nejedia z akohokoľvek iného dôvodu. Samozrejme, môžete ich zaradiť na zoznam surovín a smelo ich použiť. Za iných okolností pridávam aj baklažán, ale momentálne na ten náš, čo na záhradke rastie, ešte stále čakám. Rovnako je tento recept určený aj tým, pre ktorých je Ratatouille akési lečo a zmes zeleniny. Ratatouille môže vyzerať aj krásne. Chce to trochu viac času, poriadne ostrý nôž a trpezlivosť. Výsledok však stojí za to. Je to fantastický, ľahký sezónny letný pokrm. Ja ratatouille podávam s ryžou a robievam ho len v tejto plátkovej verzii.
Suroviny:
zelená cuketa
biela tekvica
rajčiny
zelená paprika (tmavá a svetlá)
1 konzerva zaváraných rajčín
olivový olej
soľ, čierne korenie
čerstvé bylinky (zmes – tymiánu, oregana, bazalky a rozmarínu)
ryža (+ olivový olej, soľ, čierne korenie a voda)

Pred upečením

Postup:
Všetku zeleninku si veľmi dôkladne nakrájajte na tenučké plátky rovnakej hrúbky. Na spodok zapekacej nádoby dajte olivový olej a rozotrite ho. Vylejte na spodok celú konzervu zaváraných rajčín, trochu osoľte, okoreňte a premiešajte. Na vrstvu týchto rajčín poukladajte na striedačku zeleninku, osoľte, okoreňte, posypte čerstvými balinkami a pofŕkajte opäť olivovým olejom. Vystrihnite si z papiera na pečenie pokrievku alebo zapekaciu nádobu len tak prikryjte. Vložte do rozohriatej rúry na 180 °C na cca 30 – 40 minút. Povrch nesmie byť obschnutý a rajčiny na spodku majú bublať. Nepečte príliš dlho, aby ste zeleninu nemali rozvarenú, ale skoro al-dente. Ryžu uvarte štandardným spôsobom a podávajte. K ratatouille sa skvele hodí čerstvý biely chlieb alebo kus-kus.

Dobrú chuť a letu i sezóne zdar.

10 komentárov:

  1. Katka, jedno z mojich NAJ jedál! Tvoj ratatouille vyzerá tiež prekrásne. Mne k nemu veľmi chutí kuskus ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No výborne Zuzka, dobré počuť, že aj u nás sa táto dobrota dostala do našich kuchýň. Sezóna v plnom prúde, tak užívaj.

      Odstrániť
  2. Hovoríš mi z duše, Katka...všetky tie profi veci, čo od nás chceli na súťaži, fine dining, všelijaké prípravky- espuma, sójový lecitín a janeviemčoešte, sú trochu proti môjmu vnímaniu varenia a jedla všeobecne. Jednoduché chute a úprava, až sedliacke jedlá, to je moje gusto. Keď si môžem ísť do záhrady odtrhnúť tekvicu a bylinky, je to pre mňa viac, ako všetky hrebenatky a lanýže na svete.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne, fakt netuším, pre koho fine dining je? Ja si myslím, že je to póza. Jedlo síce nádherne vyzerá, ale podľa mňa je tak prekombinované a z tých drobných porcií sa nikto nemôže najesť. Navyše sa tento typ jedla je ako degustačné menu, takže človek toho poje hodne druhov, z čoho musí mať žalúdok vyslovene "radosť". No a na druhej strane, ak sa niekto opýta, kde je možné jesť fine dining, tak by som mu odpovedať vedela, ale ak by sa ma niekto spýtal, kde varia poctivo – v tom vidím hodne hodne veľký háčik!
      Viem, že si v nejakej súťaži, ale netuším absolútne vôbec v akej – my našťastie nemáme telku ;-)

      Odstrániť
  3. Biela tekvica do Ratatouille nejde. A paprika ma byt ta "mäsita". A nepecie sa, ale dusi. Toto je velmi svojska variacia ;)
    Okrem toho - preco v sezone rajcin davas rajciny konzervovane??
    Petra

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Petra, samozrejme, že je to svojská verzia ratatouille – moja. V texte som napísala, že som nedala cesnak a cibuľu (ktoré prakticky nepoužívam), ani baklažán, pričom tieto suroviny do ratatouille v origináli určite patria. Navyše, neviem si dosť dobre predstaviť, ako by som pri tomto type krájania zeleniny ratatouille dusila (nie piekla) – to by asi technicky možné nebolo. No a pinzetu na servírovanie sa mi naozaj používať nechce :-)
      Konzervované rajčiny som dala preto, lebo som potrebovala aj pretlak, nielen rajčiny ako také.

      Odstrániť
  4. Kati tvoj averzia ratatouille je milá , ja teda dávam baklažán a cibuľu a krájam na kocky, ale toto je krásne už na pohľad- a jesť sa má aj očami. :-) inak, ja robievam aj hlivové ratatouille.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mati, šup šup receptík na hlivové ratatouille. Asi síce opäť pobúrime Petru, ale ja chcem vedieť, ako na hlivové ratatouille. Keď bude sezóna, čas a chuť, teším sa na recept.

      Odstrániť
  5. Myslim, ze variaci na ratatouille je spousta, a ta tvoje vypada krasne :) Zatim jsem jen zeleninu vzdy typicky dusila, ale platkovou verzi jsem myslim videla i u Lucie a uz tehdy jsem si rikala, ze to budu muset zkusit. Snad jeste letos stihnu, az bude trocha casu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Meg, skúšaj, kým máme chutnučkú zeleninku, v zime z mŕtve zeliny z obchodov toho veľa nevykúzlime - uf, už teraz sa na to obdobie kvôli nedostatku čerstvej sezónnej zeleniny neteším. No, hádam stihnem porobiť aspoň aké-také zásoby.

      Odstrániť