Ak vám pojem nie je známy, privátne značky vznikli ako marketingový a obchodný nástroj na podporu predaja maloobchodných (MO) reťazcov. V praxi to znamená, že MO jednotky začali pod svojou značkou (privátnou značkou) predávať prekúpený tovar. Určite sa za vznikom privátnych značiek neskrývala ambícia MO vyrábať a následne predávať vlastný tovar. To by bolo neekonomické a znamenalo by to ďalšiu investíciu a zvyšovanie nákladov. A tu ide predsa o presný opak – znížiť náklady na minimum!
Samotná myšlienka predávať tovar pod vlastnou značkou maloobchodu – nie je z obchodného ani marketingového hľadiska zlá. Ale, ako to už v tomto "zlom" svete býva, keď ide o biznis, myšlienka sa vytratila a miesto nesporných výhod pre spotrebiteľa sa obrátila na maximalizáciu zisku pre obchodnú jednotku.
Či ide o maslo, mlieko, chlieb, zeleninu, múku, drogériu – privátnych značiek (resp. položiek) neustále pribúda. Určite ste sa s nimi už stretli: Tesco mlieko, Clever jogurty, Terno maslo, CBA wc papier, atď.
Vieme však, čo všetko sa za privátnymi značkami skrýva? Vieme, akú kvalitu ponúkajú? Premýšľame nad nimi aj hlbšie? Alebo je jednotková cena jediné kritérium, podľa ktorého meriame?
Pozrime sa bližšie, čo by sa pod obalom privátnych značiek mohlo skrývať?
1) nižšia cena
Toto je zrejme najmarkantnejšia "výhoda", na základe ktorej by sme k nákupu mali pristúpiť. Áno, privátne značky majú nižšiu cenu ako značkový tovar od iných výrobcov. Dokonca, majú nižšiu cenu aj ako daný tovar od výrobcu, ktorý pre maloobchodnú značku svoj tovar ponúka. Hm, ako je to možné? Nie je to divné? Myslíte si, že MO daný tovar dotuje a dorovnáva výrobcovi cenu? Ja teda nie, taká naivná nie som.
Niečo za tým bude! Napadli mi možnosti, ktorými sa dá dosiahnuť nižšia cena. Možnosť prvá – množstevný rabat. Je to určite motivátor pre obe strany, ak MO odoberie veľké množstvo, dostane za to výhodnejšiu cenu. Možno je to cesta, ale podľa mňa to nebude jediné kritérium, prečo výrobca súhlasí s nižšou cenou, veď by predsa mohol predávať za cenu, za ktorú si povie. Možnosť druhá – tlačenie na cenu. Poďme na to logicky. Ak ma niekto tlačí do nižšej ceny, nejako musím ponížiť náklady. Napr. znížením počtu personálu – to asi nepôjde, keď raz vyrábam viac, nemôžem mať menej ľudí. Alebo znížením mzdových nákladov – asi tiež nie, veď keď vyrábam viac a frčím na viac smien, nemôžem dať ľuďom menej peňazí. Môžem skúsiť presun výroby na lacnejšie miesto (nižší nájom, lacnejšia pracovná sila, atď.) – to si ale vyžaduje ďalšiu veľkú vstupnú investíciu, takže ani to nie. Mne z toho vychádza jediné – musím spraviť niečo s konkrétnym výrobkom. Ale čo?
2) neurčitá kvalita
Hm, čo s kvalitou. Ako ju dodržať, keď ma MO tlačí do nižšej ceny? Dodržanie kvality je papierovo deklarované, ale v praxi nereálne. Viem o mnohých výrobcoch (od ľudí, ktorí tam pracujú), že tlak MO je naozaj veľký. Má priamy vplyv na kvalitu tovaru a výrobný proces. Maloobchod ich tlačí do takej nízkej ceny, že buď znížia kvalitu výrobkov alebo im povedia nie – nebudeme pre vás dodávať. Je to ťažká dilema, ak niekto z vás podniká, vie čo všetko podnikanie obnáša. Pôvodné kvalitné suroviny sa začali nahrádzať, pridávať rôzne ochucovadlá a iné E poklady. A tak začala rozprávka bez dobrého konca o pančovaní, vznikol nepekný škaredý junk food (voľne preložené ako odpadky) a v obchodoch je na pultoch tomu zodpovedajúca kvalita. Kupodivu, ľudia tento hnus bez rozmyslu kupujú. Ani na sekundu im nenapadne, aké bude mať následky na ich zdraví o pár rokov.
Jedno však neviem pri pančovaní kvality pochopiť a neviem si tento proces dosť dobre predstaviť v praxi. Ak raz vyrábam vo svojom podniku napr. maslo. Mám nejakú receptúru, nejaký výrobný plán a podľa nich idem. Príde MO reťazec, povie, že chce od mňa odoberať maslo vo veľkom. Čo spravím? Prestavím linky na 2 rôzne programy? Jeden ponechám pôvodný a vyrobím dobré kvalitné maslo (pôvodná receptúra, pôvodná kvalita), druhý prestavím na "inú" kvalitu a vyrobím akože maslo? Určite to možné je, ale aj tak si to neviem v praxi predstaviť. Ak máte niekto info a skúsenosti, budem vďačná za objasnenie tohto tajomstva.
3) podpora predaja (podpora pôvodnej značky)
Podpora predaja, alebo inak povedané, zvyšovanie konzumu! Čím nižšiu cenu privátna značka ponúkne, tým viac tovaru môže MO predať (lebo ľudia si za danú sumu môžu dovoliť kúpiť viac). Darmo, že viac nepotrebujú. Darmo, že menej by mohlo byť viac. Ľudia bezhlavo podľahli a skočili na túto hru. Nakupujú, čo nepotrebujú. Nakupujú tovar, ktorý je lacný a nie je kvalitný. A nakupujú ho naoazj veľa! (nad prepchatými nákupnými vozíkmi sa mi vždy pozastavuje rozum – nemôžu predsa toľko zožrať!) Hlavným kritériom a meradlom nákupného rozhodovania je cena. Hlavne, nech je nízka a tovar v akcii!
4) "spoločné" vykrytie marketingových nákladov
Hm, samo o sebe, veľmi zaujímavá položka rozprávky a argument, pomocou ktorého MO jednotky potenciálnym dodávateľom privátnych značiek svoj koncept predávajú. MO môže výrobcu opiť rožkom s rozprávkou o tom, že si marketingové náklady podelia. Keď raz budú promovať istú akciu, bude výrobca v letáku, bude mať označenie na pulte, bude možno v telke, atď. Ak ste niekedy zabŕdli do problematiky obchodu hlbšie, viete, čo proces, na základe ktorého vôbec môžete začať predávať svoj tovar v MO reťazci obnáša. Hneď na začiatku sú tzv. zalistovacie poplatky. Je to poplatok za všetku administratívu, účtovnú / skladovú evidenciu a neviem čo ešte spojenú s tým, že vás MO príjme pod svoje krídla a vy môžete predávať. Zalistovacie poplatky sú tak vysoké, že mnoho výrobcov si vôbec nemôže dovoliť vstúpiť do MO reťazca. Ďalšou položkou v rozpočte sú marketingové aktivity, zväčša katalógové akcie. Za to, že výrobca ponúkne svoj tovar do akcie (samozrejme, za výhodnejšiu nižšiu cenu, čo ide na úkor jeho zisku), platí ďalšie peniaze – časť nákladov spojených s tlačou letákou a celou kampaňou. Náklady sa tak delia medzi všetky značky, ktoré sú v danom momente v akcii. Mne ale stále absentuje nejaká nesporná výhoda pre výrobcu! Všetko je predsa tak, ako MO nadiktuje (len pre svoje blaho a zisky).
Naozaj tu má niekto stále pocit, že privátne značky vznikli pre blaho spotrebiteľov?
Začíname: ČASŤ I. – Nie je maslo, ako maslo
Ako sa v nich vyznať? Chce to iba pokus omyl alebo ostať verný jednej značke (značkám), ktorú máte otestovanú a nekoketovať s ostatnými. Je to najlepšia cesta, ako sa sám neobabrať. Ale darmo, vplyvom marketingu sa ubrániť vždy nedá, niekedy v obchode tovar vypadne a my musíme substituovať. V poslednom čase som sa nechala napáliť (samozrejme vlastnou hlúposťou, lebo som bola neverná) a tak vznikol podnet na tento príspevok. Keďže v kuchyni a na pečenie iný tuk ako maslo prakticky nepoužívam (výnimkou je panenský olej – olivový, slnečnicový, repkový a tekvicový), som na maslo naozaj háklivá. Prikladám svoje postrehy a zoznam masiel, ktoré považujem za kvalitné a tiež zoznam tých, s ktorými neradno experimentovať.
Značkové TOP maslá:
Oravská mliekáreň – v BA je možné ho dostať iba v drevených / plechových stánkoch so syrmi (zväčša na trhoviskách) – toto maslo kupujem najradšej
Liptov – overená kvalita a klasika, maslo bez zápachu, prirodzená maslová chuť
Tami - Tatranská mliekáreň – overená klasika, dobrá chuť
Levmilk – overená kvalita a klasika (aj keď už dlho som ho nekúpila)
Vážené maslo – ak sa k nemu viete dostať, je to veľmi fajn alternatíva, jediné, čo vám môže "vadiť" je beztvará neskladná hmota
Značkové maslá, ktoré (za mňa) určite NIE:
Rajo – pred cca 15 rokmi som v jogurtoch zn. Rajo našla nechty a podobné hnusy, odvtedy Rajo pre mňa ako značka veľmi neexistuje a keď môžem, vyhýbam sa jej
Agromilk Červený Kameň – divná farba, konzistencia, hnusná chuť
Koliba – Hriňovská mliekáreň – detto
Maslá pod privátnymi značkami:
COOP Tradičné maslo (vyrába Koliba) – určite NIE – divná farba, pachuť margarínu alebo zmrazené / staré maslo, nemaslovo smrdí už pri rozbalení, pri rozpustení a v koláčoch
TERNO maslo (vyrába NIKA) – určite NIE – ako by ich jedna mater s Coop tradičným maslom mala – platia úplne rovnaké charakteristiky vyššie
Clever maslo (predáva Billa; Pozor, sú 2 druhy!) - obal je identický, jediné, čím sa líšia je, že na jednom je uvedený výrobca, na druhom nie je (to s uvedeným výrobcom robí Rajo – za mňa určite NIE), to bez uvedenia výrobcu vyrába Tami – Tatranská mliekáreň – za mňa ÁNO. Toto maslo z Tatranskej mliekárne Clever je jediné maslo v rámci privátnych značiek, ktoré som ochotná kúpiť.
Tesco maslo (myslím Koliba alebo Agromilk) – margarínová chuť, smrad, pachuť
Iné značky ani netestujem, ani nekupujem. Pre porovnanie, rakúske maslá mi nechutia vôbec, tiež v nich cítim umelohmotninu a nemaslovú príchuť.
Na maslách vo všeobecnosti som si všimla, že výrobcovia klamú v množstve tuku a vody v produkte. Väčšina výrobcov síce deklaruje min. 82 % tuku, ale to bude asi stará zabudnutá norma a Control C, Control V pri práci grafikov. V regáli sú roztečenejšie, menej tuhé, na stisk mäkké – čo znamená, že majú vyšší podiel vody a nižší podiel tuku. Nemyslím si, že táto vlastnosť bude spôsobená nevhodným typom skladovania, vysokou teplotou v regáli alebo časom vyloženia tovaru do pultu (snáď neprichádzam vždy tesne po tom, čo doložia tovar :-). Podľa tuhosti možno už hneď na začiatku eliminovať neúspech a odhadnúť kvalitu masla. Ostatné nedostatky masiel možno zistiť až po kúpe doma – pri rozbalení, ochutnaní alebo spracovaní.
Aké sú vaše skúsenosti s dobrým a nedobrým maslom? S ktorými privátnymi značkami alebo konkrétnymi maslami áno, a s ktorými už nie? Podeľte sa o svoje úlovky a zistenia s ľuďmi postihnutými jedlom (nielen varením / pečením), ale hlavne s tými, ktorí sa snažia o zdravé žitie a jedenie.
Poznámka: horeuvedené skutočnosti sú mojím osobným názorom vyplývajúcim z osobných skúseností
Ahoj Katuška, zaujímavý článok... mne najviac chutí maslo z Lidlu, Pilos. Skúšala som už všeličo a toto mi sedí najviac :)
OdpovedaťOdstrániťS Lidlom a ich privátnou značkou Pilos nemám skúsenosti. Mňa nedostali ;-)
OdstrániťAhoj, zaujimave zamyslenie, aj ma trosku vystrasilo. Musim sa priznat, ze doteraz som nad privatnymi znackami az tak podrobne nerozmyslala, pozerala som na nich iba to, ze vyrobok bol vyrobeny na Slovensku. Maslo vsak uz dlhsiu dobu kupujem len od osvedcenych SK firiem, ktore si spominala. Kupujem aj Rajo - pri nom som si vsimla, ze poslednu dobu ma inu konzistenciu ako ine sk masla, rychlejsie zmakne, dost mi pripomina rakuske Teebutter, ktore obcas vynimocne kupime v AT. Z privatnych znaciek som par krat kupila len maslo z Billy od TAMI a pamatam sa, ze som bola milo prekvapena. Co ma vsak teraz celkom matie je, ze kupujeme pravidelne plnotucne mlieko Tesco, ktore vyraba Rajo, miname ho vela..........a tvoje zamyslenie sa nad tou nizsou cenou a jej pricinach ma aj celkom desi :-(
OdpovedaťOdstrániťDobry clanok, dakujem zan a som zvedava na dalsie pokracovanie tejto temy.
Pozor, ja si nemyslím, že privátne značky sú vyrobené na Slovensku, na to by som sa nespoliehala. Napr. vyššia rada Tesco Organic sa u nás určite nerobí, až tak veľa biovýrobcov myslím nemáme. Ja som za to, že tovar a jeho kvalitu treba sledovať v čase. Je normálne, že spočiatku môže byť kvalita výrobku ok a po čase to môže skĺznuť inak. Takže, iba podrobne pozorovať a zmena je život ;-)
OdstrániťĎakujem za pochvalu článku. Ja som za to, že národ treba vzdelávať a ľudí pošťuchnúť premýšľať o jedle a kvalite hlbšie. Lebo strava je pre nás kľúčová, sme predsa to, čo jeme.
Katka, úžasný článok, teším sa na ďaľšie pokračovania. Maslo veľmi nepoužívam (odkedy je dcéra vegánka, len občas na pečenie pre nás ostatných). Pred rokmi rokúcimi som kupovala maslo Rajo, ale viem, že raz bolo akési "čudné", tak som ho kupovať prestala! Kupujem maslo Liptov: presne ako si napísala, aj ja mám pocit, že je to maslová klasika :) A priznávam, že v chladničke mám aj Ramu (ak pečiem, vymažem ňou pekáč), kupujem ju veľmi málo, t.z., že vlastne by som aj nemusela.
OdpovedaťOdstrániťHm, na tému vegánstva by som s tebou raz poriadne podiskutovala. Zaujímajú ma podrobnosti – nie, že by som na vegánstvo chcela prejsť, my sme skôr skorovegetariáni.
OdstrániťNeskúšala si pekáč potrieť olejom (olivový, repkový panenský), miesto Ramy? (nie, žeby som ťa od nej odhovárala, každý máme svoju filozofiu jedla, len mi to napadá ako alternatíva)
Katka, áno, skúšala, keď pečiem chlieb v tortovej forme, kraje potriem olejom a úplná pohoda. By som povedala, že je to nejaký "zlozvyk". Miniem a už nekúpim :) Že je dcéra vegánka, držím jej palce, vôbec mi to nevadí, ale osobne si myslím, že nie je na to pripravená. Myslím to tak, že sa ešte nevie "odosobniť" alebo ako to mám nazvať a intenzívne prežíva "neprávosti či krutosti"... Ale to som odbočila od témy :)
OdstrániťZuzi, no vidíš, a ja som si myslela, že tvoja dcéra nemôže jesť rastlinné bielkoviny, nie že nechce. Veď ju nechaj, názory sa u nej ešte budú meniť, ale súhlasím s tebou, na radikálne rozhodnutia s presvedčením z najhlbšieho vnútra je naozaj mladučká.
OdstrániťA inak, juhúúú, odradili sme prvých Ramovačov - to mám radosť! :-)
Katka vďaka za článoček, naozaj treba ľuďom pripomínať, že sme to čo jeme :-). Takže ja kupujem maslo také v tých stánkoch so syrmi, jogurtami atď. ,konkrétne z Liptova, síce tá cena je dosť vysoká, ale radšej si kúpim raz za čas kvalitu, ako jesť "maslo" kúpené v potravinách. Občas ešte kúpim Pilos z Lidla, to je fajn, hlavne keď pečiem.
OdpovedaťOdstrániťNo, cena obchod vs. stánkový predaj je častokrát porovnateľná, až taký veľký rozdiel nevidím, treba prerátavať na jednotkovú cenu, nie riadiť sa cenou danej položky – výrobcovia často klamú nižšou gramážou, aby sa dostali na porovnateľnú cenu (čo myslím nemusím pripomínať).
OdstrániťUž si druhá, čo "hlasuje" za Pilos. Len ja už nechcem experimentovať, pri poslednej experimentáži som sa tak napálila, že som musela vyhodiť 0,5 kg masla. A ja tak neznášam vyhadzovať jedlo!
:-) Ceny pozerám vždy za kilo, viem ako to chodí. No u nás je cena za kg masla v stánku 8,50€ a napr. konkrétne Pilos stojí o polovicu menej. Ale radšej kúpim masielko voľnopredajné, naozaj ta chuť je neporovnateľná.
Odstrániťhezký článek, ačkoli je mi to všechno známé, není od věci čas od času si to takhle pěkně shrnout na kopku a případně rozšířit vědomosti dalším.
OdpovedaťOdstrániťPrivátním značkám se snažím vyhýbat jak to dá, takže "Tesco" řadu, Clever a mnohé další tak nějak v regálech automaticky přehlížím. Proto třeba nesnáším nakupování v Albertu(ach jo, proč je to zrovna tento obchod, co máme nejblíž...), jelikož prakticky vytlačili všechny možné přijatelé značky (Madeta tvaroh, jihočeské jogurty, selské máslo...) svou privátní značkou AQ. To samé je s masnými produkty, těstovinami atd. atd. Vždy mě chytá záchvat zuřivosti, když ubyde další kvalitní značka na úkor té jejich. Poslední dobou tam už prakticky nechodím a tahám nákup v batohu/tašce z města. Dobře, jejich Albert magazín je hezky udělaný (vede ho Dita P.), ale jejich zdůrazňování v každém receptu, že MUSÍTE použít právě AQ olej, AQ cibuli a AQ rybičky působí prostě směšně. A taky mi přes nos nejdou kvanta a kvanta reklam.
Jinak mě taky udivují lidé, kteří při příchodu do obchodu první co udělají, vezmou slevový leták a jedou vysloveně podle něho. Myslím si, že TO berou, prostě a jednoduše proto, že je to ve slevě (mámo, koukej, kilo točeňáku jen za 9,90!! Tak to vemem kila aspoň tři!!). Co s tím vším potom se asi rozmýšlejí až za pokladnou, resp. doma. No co, kdyžtak to poletí do koše. (taky duševně nesnáším vyhazování jídla a vždy se snažím zpracovat surovinu celou - ať už jde o květák i s listy, celé kuře i s hřbety a ořezky,kousek starého chleba...) - tohle je ekonomické, tohle je úspora. Ne "alternativa méčného výrobku" za dvě pade.
Ale co jsem chtěla říct - my v Česku( a předpokládám, že na Slovensku to asi bude podobné ;) máme takovou velice nepříjemnou vlastnost. Umíme nadávat, stěžovat si a vzdychat, jak je to "všechno na prd, všichni nás šidí a podvádějí a chtějí nám jen a jen utahovat opasky a nikdo se o nás nestará, ke všemu do nás tlačí ty největší hnusy", ale pak se lidé zvednou a jdou teda do toho ALberta s letákem a nakupují právě to, na co před pár chvílemi zuřivě plivali. Jako by to byl někdo jiný, kdo určuje, co si člověk vloží do úst, co se mu ocitne v košíku, v lednici, v žaludku. A když se pak lidé dozví o nějakém další potravinářském prohřešku, tak zahájí "revoluci", že zase je ONI šidí!! viz. aféra se zmraženým/rozmraženým pečivem. Pro mě, a myslím, že i pro mnoho dalších, to nebyla žádná novinka a pro mě se nic nezměnilo, protože jsme to vědeli už předtím - stačilo se trochu zamyslet a prostudovat si pečivo a bylo jasné, že je rozmrazené. Teď je jediná změna, že to tam je mini písmem napsané. zajímalo by mě, co by lidé dělali, kdyby udělali takový nějaký oficiální rozbor třeba toho točeňáku, příp. majonézových "salátů" a dalších chuťovek. Snad by je pak přešla chuť.
A jsme u další věci, která by mě zajímala asi nejvíc. Vždycky se říká, že to udělali "oni", případně se používá označení maloobchody/supermarkety/výrobci...ale za vším přeci musí stát nějací lidé. Konkrétní osoby, s tváří, duší, rodinou, svědomím. Sem tam, když jdu městem, si představuji, že třeba tohle je zrovna ten člověk, který něco takového vymyslel, navrh, zavedl, odsouhlasil. že stojíte vedle něj na zastávce(jasně, tihle lidé asi nejezdí MHD;) Nedokážu si představit, že by kdokoli z lidí, které vidím, dokázal něco takového, měl tak silný žaludek a žádné výčitky svědomí.
Ale jde mi o následující - chápu, že mnozí lidé prahnou po penězích a šly by za nimi přes mrtvoly. Ale i oni jsou lidé s fyziologickými potřebami, a když pomineme věci jako charakter, čest apod., tak i oni si prostě musí určité potraviny kupovat, něčím se živit. A teď - jaké potraviny vlastně nakupují? Myslíte, že vejdou s úsměvem do obchodu a nahážou do košíku výplody své zvrácené ideje, jak vydělat co nejvíc, nebo jsou si moc dobře vědomi, jaký šunt to je, vyhnou se mu obloukem a nechají je pro "ty ostatní"?? Nevím, opravdu nevím, ale obávám se, že tuším, která varianta je pravděpodobnější... ach jo, tohle přece nemůže udělat ani největší zvrácenec.
OdpovedaťOdstrániť(a omluvám se z délku, nechala jsem se unést - musela jsem komentář rozdělit napůl;)
Dĺžka tvojho komentu je fantastická, sem s viacerými podobnými komentami, názormi - juhuuu. Veľmi by som chcela, aby sme viedli podobné diskusie, pretože ľudia sú naozaj hodne hlúpi a nevedia, čo vlastne so svojím životom a zdravím robia. Vlastnosť, o ktorej píšeš, je na Slovensku rovnaká ako u vás – tiež tu všetci pindáme a nariekame, ako nám je zle, ale pohnúť rozumčekom, spraviť niečo preto, aby nám bolo lepšie, brániť sa vonkajším vplyvom, televízii, konzumu, rekleme - na to ľudia nemajú dosť odvahy (je ich naozaj pomerne málo). Rozumiem, že väčšina sa správa, ako IM je povedané a že nasledujú masy, a tí nediskutujú na podobné témy, nevytáča ich stav dostatočne do hĺbky a nevedia si vyhodnotiť, čo sa okolo nich vlastne deje.
OdstrániťPodobná vyhláška o mrazenom pečive sa chystá aj u nás a neviem sa toho dočkať. Ako ľudia konečne zistia, že ich "teplé voňavé" pečivo z hypermarketu s vlastnou pekárňou je vlastne hodne veľký odrb a že sa nechajú dlhodobo klamať. Pre mňa to nebude žiadna novinka, pečivo v obchode rozoznám, takže aj bez označenia je mi jasné, ktoré je čerstvé a ktoré rozmrazené.
Ak by sa raz spravili rozbory všetkých potravín, ktoré nám trh ponúka (čo by bolo super geniálne!), naozaj by sme sa všetci určite čudovali, čo nám trh naozaj ponúka.
Podľa mňa ľudia, o ktorých píšeš, ktorí "výhody pre spotrebiteľov" vymysleli alebo o nich rozhodli, tieto šunty nekupujú. Neverím tomu, že by si do košíka naložili srajdy so super cenou. Ono ale celkový problém je na vyššej úrovni a o našich životoch vlastne rozhoduje iba pár ľudí z tohto sveta. Tých pár vyvolených, čo dlhé roky riadia svoje podniky, ovplyvňujú globálnu ekonomiku, ťažbu ropy, atď. Jediné čo nám ostáva je premýšľať, nájsť si svoju cestu a filozofiu a spokojne si žiť :-)
Je to přesně tak. Poslední dobou opravdu bolestně a ohromeně zjišťuji, že lidé mnoho a mnoho lidí je opravdu hloupých. Nemyslím to urážlivě nebo hanlivě, je to prostě smutný a pravdivý fakt. Buď jsou naivní, hloupí, nebo lhostejní. Nevím, co je horší.
OdstrániťA jak pravil J. W. Goethe: "kdyby si každý zametl před svým prahem, celý svět by byl čistý." Prostě každý musíme začít u sebe. A ne nadarmo se říká, že "nabídka určuje poptávku." Je to přesně tak, a dokud lidé budou kupovat kdejaké svinstvo, pokud všechna "masielka" a tavené "javory" ala "mléčná" alternativa bude to, co lidi budou vkládat ve velkém do košíků, tak se nepohneme z místa. trh reaguje na spotřebitele, to si musí uvědomit každý, kdo s tím chce něco dělat. Jasně, že to není zadarmo, jasně, že je to pracné, stojí to čas, stojí to úsilí, stojí to přemáhání, stojí to peníze. Ale taky to stojí za to ;) to ale zjistí až ten, kdo se touhle cestou vydá. A díky bohu, že je těch lidí (nás ;) stále více.
No, ja by som netvrdila, že ponuka určuje dopyt. Ono z teórie je zrejmé, že je aj opačný model, teda že dopyt určuje ponuku. Keby všetci ľudia prestali naraz nakupovať svinstvo a dožadovali sa kvality, musel by systém začať fungovať opačným smerom a výrobcovia i predajcovia by niečo museli urobiť. Nemyslím si, že si ľudia vypýtali lacný tovar, skôr im ho trh ponúkol (pretože sa tlačilo na cenu, náklady, atď.), ľudia na neho skočili a cesta naspäť je ťažká.
OdstrániťNajsmutnejšie na tom je, že ľudia stále budú jojkať, že zdravo jesť a žiť si môžu dovoliť iba ľudia s vyššími príjmami. Čo je podľa mňa kardinálna blbosť. Pretože, ak raz niekto má naozaj málo peňazí, núti ho to viac premýšľať nad každým jedným nákupným rozhodnutím, hľadať alternatívy a cesty. Nekupuje kvantá, neprežiera sa, neje nezdravé šunty ale plnohodnotnú stravu, ktorá ponúka omnoho viac živín i energie. Navyše, variť z prvosurovín je nielen ekonomické, ale aj zdravé. Stále sme v začarovanom kruhu. Niektorí z nás cestu našli, niektorí sa stále hľadajú, ale väčšina tam ani nesmeruje. Vo všeobecnosti, žijeme smutnú dobu. Ľuďom drblo z nadbytku a blaha, vo všeobecnosti žijeme nad pomery - ale niekde sa toto obžerstvo musí zastaviť - skôr či neskôr. Nemôžeme predsa iba neustále brať a žiť v nerovnováhe.
Katka, úplne s Tebou súhlasím!!! Presne tak: dopyt určuje ponuku. Nenadávam na obchodníkov, ale na ľudí - nás kupujúcich. Obchodník predá iba to, čo si zákazník kúpi. Ak to kupovať nebudeme, veľmi rýchlo si premyslí opačnú stratégiu ;-)
Odstrániťomlouvam se za pozdni odpoved, byla jsem nejakou dobu pryc. Taktez bych se chtela omluvit za chybu v mem prispevku- samozrejme jsem chtela napsat ze" poptavka urcuje nabidku" ( nacez na to i v dalsi vete navazuji, ze trh reaguje na spotrebitele a ze dokud si budeme cpat do kose po kilech a destikach vsemozne sunty, nikam se nepohneme - takze bych si trochu protirecila;)) samozrejme ze je to tak- prodejci velice pruzne reaguji na pozadavky zakazniku, o cemz svedci i stovky silenych anket, se kterymi na vas skakaji zamestnanci nekde v oblasti pokladen( cemu davate pri nakupu potravin prednost? je pro vas urcujici cena, nebo se pri vyberu orientujete i podle jinjych kriterii?jake vyrobky byste u nas uvitali? atd. atd...) kdyz napr. nastal boom farmarskych trhu, nejeden supermarket na to zareagoval tim, ze cast obchodu vyhradil na "minipseudfarmarsky trh"( kde se ne vyjimecne vyskytovaly mrkve z Belgie, rajcata ze Spanelska...) no hruza. a lidi, misto aby si zasli na ten normalni trh, sena to vrhali jak vosy na kvet a cpali do sacku holadske papriky.
Odstrániťa reci, ze jist zdrave muzou jen ti " zazobanci" me taky privadi k silenstvi. takova blbost!! problem si ale myslim je i v tom, ze hodne lidi si automaticky spojuje zdrave =bio a bio je neco, co si oni v zadnem pripade nemuzou dovolit a neco, co kupujou jen seminkovi posukove s alternativnimi zpusoby ziti. To, ze k tomu, aby jedli zdrave, nemusi o bio ani zavadit, uz jim asi nedochazi. misto brambor, zeli, cibule, jablek, vajicek, masla a tvarohu si koupi heru, belgicke skorozelene rajce, hotovy "salat" a tocenak, a ze jim to cenove vyjde na stejno, to uz jim do hlavy nejak nepronikne. kdyby zacali uvazovat opravdu ekonomicky, prvni co by udelali by bylo, ze by prestali vyhazovat potraviny a zamysleli se, co opravdu potrebuji a co uz kupuji jen proto, ze je "akce". zamysleli by se, jak ze zakladni suroviny vytezit maximum, ne jak plane vyuzit jiz sizeny polotovar.
Arion, máš samozrejme úplnú pravdu vo všetkom, čo si napísala. Ľudia u nás nerozmýšľajú, to je najväčší problém. Len sa nechávajú viesť – masou, trhom, politikmi, médiami, atď. Mám v pláne jeden "pekný" príspevok na túto tému. Zatiaľ si môžeš prečítať, ak si už nečítala, krásny článok na tému racionálneho nákupu a stravovania sa u nášho skvelého Viktora (slovenský foodblogger osvetiteľ) na delikatesách. Nech sa páči, linka:
Odstrániťhttp://delikatesy.etrend.sk/reci/ak-vam-dam-33e-na-tyzden-budete-vediet-nakrmit-mladu-rodinu-10998
zaujímavý článok :) tiež používam doma maslo najčastejšie, či na varenie alebo pečenie.. na studeno len panenský olivový olej
OdpovedaťOdstrániťja som zas spokojná so slovenskou "značkou" Milk agro (Sabi), asi aj preto lebo je z môjho rodného kraja :))) tak ešte skús možno ich maslo, či jogurt,
určite budeš spokojná :)
a inak súhlasím s tvojimi top maslami, tiež majú podobné zastúpenie u nás
p.s.: máš krásny, inšpiratívny blog :)
Jana
Jani, značku Sabi mám veľmi rada. Jogurty moc jesť nemôžem a s ostatnými výrobkami od nich je v BA dosť problém. Ja som doslova závislá od ich hrudky, ale v BA ju nedostať. Chvíľu ju vozili na trh do jedného stánku, ale tam som ju kupovala iba ja - takže s dovozom prestali :-( Mávali ju chvíľu aj v Tete, ale tú zlikvidovali a miesto nej je Lidl. Sabi maslo som v BA nevidela, niekde sem tam vidieť ich cottage cheese. Pre mňa je Sabi najpoctivejšou mliekárňou na Slovensku.
OdstrániťAko píšeš, na pečenie používam maslo, na iné olivový olej extra virgin. Občas alternujem a kúpim aj repkový a slnečnicový lisovaný za studena (na pečenie) a ak ti môžem odporučiť - skús kokosový olej. Pridáva sa na smaženie (keď robíš trebárz placky a pod.) k tvojmu bežnému tuku - neviem si ho vynachváliť. Dodáva jedlám fantastickú chuť a vôňu. Je to síce drahšia záležitosť, ale používa sa ho tak málo, takže ho nespotrebuješ vôbec veľa a vydrží ti naozaj dlho. Plus - na osvieženie studenej kuchyne - tekvicový lisovaný za studena. Fajnovosť.
Ďakujem za pochvalu blogu - je fajn, že sa ti Hrnček páči a má čím obohatiť.
Ahoj Kati, v našej domácnosti minieme veľa masla, či už pri pečení ,alebo len tak na chlieb. Ramu a podobné "maslá" a masielka a raslá a všeličoiné nekupujeme a deťom ani nechutí. Najradšej máme maslo TAMI je výborné a uprednostňujeme výrobky z AGROTAMI tu v Nitre.Celkovo privátne značky nemusím,takže nekupujem múku ani mlieko značky daného obchodu.Som taký antisuper a hypermarketový typ.Do Tesca idem len pre oblečenie a kupujeme tam DVD :-).Najradšej mám potraviny Nitrazdroj,ktoré mám aj cez cestu.A popravde jediný taký akože superobchod ktorý navštevujem je LIDL-priznám sa dostali ma,aj ked to dlhšie trvalo.Majú výborný cmar(podmáslí) a aj to ich maslo je jedno z tých trošku lepších si myslím :-)A olivový olej mi nosí kamaátka z Talianska, je trochu drahší...ale tá chuť...
OdpovedaťOdstrániťMati, sme na tom podobne. Zo všetkých svätostánkov konzumu a super-, mega-, hypermarketov je mi vyslovene zle. Absolútne nevyhľadávam a maximálne sa im vyhýbam. Ja na olivový olej chodím priamo k talianovi, bežne dostupné z MO siete mi nie sú ani trochu sympatické, ani im nedôverujem a ani nemám dobré skúsenosti.
OdstrániťAhojte, ja by som sa chcela vyjadrit k maslu z Lidla - pekných pár rokov dozadu sme ho kupovali aj my ale po jednej nepríjemnej skúsenosti, keď som si na chleba natrela s maslom aj pár pekných tucnych červíkov, ho už nekupujeme :-/ podotýkym, že maslo bolo skladované v chladničke zabalené a tie červíky boli v strede... Moja mama je mliekarka a tiež ma neustale pripomienky k mliecnym vyrobkom,preto sme pestali kupovat Rajo maslo, povedala, ze sa moc lahko rozotiera, ked ho vyberie priamo z chladnicky, takze don musia nieco pridavat. Teraz kupujeme myslim Agromilk a s tym sme spokojni (a aj mama :))
OdpovedaťOdstrániťAnka