11. augusta 2012

Ďalšie zlato pre Maďarsko

Olympiáda sa blíži ku koncu a aj keď maďarskí športovci získali v porovnaní so slovenskými olympionikmi omnoho viac medailí, z môjho pohľadu si ich ako národ zaslúžia ešte viac (ale to už nehovorím o športe). O športové medaily tu vlastne vôbec nejde. Športovcom fandím všetkým, aj keď v dnešnom svete je aj šport biznis a často aj špinavá politika. (Sama som si niečim podobným aj keď v omnoho menšom meradle prešla.) Ale, nie o tom som chcela – načo si zbytočne špiniť ruky a myseľ.


Nie je všetko zlato čo sa bliští. Maďari sú pre mňa víťazmi vo viacerých ohľadoch a keby to bolo možné, pár medailí by som rozdala. Nie tých olympiských, ale ľudských. Len tak, lebo si ich zaslúžia. Napr. za skvelú maďarskú pôdu. Hej, poviete si, že za tú nijako nemôžu a jednoducho ju získali vekmi. Hm, nie je to úplne pravda. K pôde majú miestni ľudia omnoho väčší vzťah a úctu. Pôda ich živí a Maďari vedia ako prírodné zdroje vyťažiť. To, že aj sem preniká globálne devastovanie, hnojenie a chemizovanie je na niekoľko samostatných postov (aj k nim sa určite dostaneme ;-). Mnohí sa živia prácou v poľnohospodárstve – gazdujú, pestujú, chovajú. Niekoľkokrát za deň nám po miestnej ceste okolo prejdú vozy s koňmi. Jasné, že aj traktory, ale nijako nám ani oni, ani kone nevadia. Práve naopak.

Nebyť ich skvelej maďarskej pôdy, zrejme by nám záhrada neprekvitala a nebujnela. Nejakých pár záhrad som už vo svojom živote videla, ale tej našej mám pocit, že šiblo – len v tom dobrom zmysle. Už keď som ju z jari rýľovala, mala som z tej hliny medzi rukami skvelý pocit. V sezóne sa prejavila naplno a tak byľky, rastlinky a semiačka krásne prosperujú. Jasné, niektoré rastlinky (najmä byliny) mi vôbec nevzišli (zožrali ich mravce), niektoré rastlinky rastú pomalšie, ale pripisujem to tomu, že som mnohé sadila a siala pomerne neskoro (ako mi vyšiel čas) + som záhradkár začiatočník – učím sa. Záhrada chce čas a veľa pozorovania. Robím na tom, čítam, študujem, zaznamenávam reálny stav, čo sa na našej zemi deje.

Záhrada – šibnutá a nádherná – polovica rajčín má 2 metre







Začala nám rajčinová sezóna. Vypestovala som 3 druhy rajčín z malilinkých semiačok a ešte s obavami presádzala do pôdy. Práve vtedy bolo pomerne chladno, tak som ich denne chodila kontrolovať, ako sa im vodí v chladnom počasí. Keď si spomeniem, aké boli drobné a jemnučké a vidím ich teraz – sama nechápem. Z najmenších cherry rajčiniek sa stali obry, čo majú 2 metre (nekecám!). Pár prvých kúskov sme chutnali už v týždni, ale len dnes som domov doniesla zlato. Červené, malinké, voňavé a neskutočne chutné. Pre nás majú nevýslovnú hodnotu a od dnešného dňa čakáme ďalšiu úrodu týchto malých prckov. Postupne sa k nim pridajú štandardné veľké rajčiny (prvé červené kúsky už sa hotovia) a aj San Marzano, na ktoré som obzlášť zvedavá.
Ďalšie zlato, ktoré by som Maďarom udelila, je za ich fantastický chlebík. Už som ho pred časom spomínala, ale je pre nás neustálym zdrojom fascinácie a neskutočných chutí. Jednoducho ho vedia robiť a basta! (Samozjreme, neglobalizujem, aj tu si treba vedieť vybrať pekára). Je voňavý, chrumkavý, vnútri hebučký ako pena a navyše, vydrží. Správa sa ako kedysi poctivý chlebík, ktorý bol jedlý aj po 3-4 dňoch. Neplesnivie, neobsychá. Poctivá robota sa nezaprie. Klobúk dolu. Vždy sa neskutočne tešíme na naše tradičné víkendové raňajky – čerstvý chlebík, rajčiny a syr (primárne hrudka). V syroch Maďari neexcelujú, tak sme verní overeným slovenským zdrojom z malých farmičiek a mliekární, ktoré svoju robotu robia poctivo a nepančujú. V dnešnej dobe, ak niekto premýšľa o jedle a nie je mu ľahostajné čo do seba dáva, to už naozaj nie je jednoduché, ale stále to nie je nemožné, nájsť kvalitu (je to samozrejme systém hľadania ihly v kope sena – v našom prípade v kopci sračiek, ktoré ponúkajú veľké obchody) (ospravedlňujem sa za expresívne vyjadrenie). A ak ju nenájdete v obchodoch, je čas na kvalitu z vlastných zdrojov.

Kvalita pod kontrolou – melóniky, cvikla a rajčinky

V porovnaní so susedmi nehnojím a nebudem. Naozaj nevidím najmenší dôvod, prečo by som mala do seba dostávať chémiu a zahumusovať ňou telo i pôdu. Že budem mať menšie výnosy?! Nech! Čo sa má urodiť, urodí sa, čo bude silné, prežije. Ak príde chrobač, príde protichrobač. Stále môžete choré rastliny vyhodiť, otrhať im napadnuté lístky a vyhnúť sa tak úplnému zničeniu celej úrody. Pozorovala som tento rok rôznych škodcov a je fakt, že prišli iné živočíchy, čo ich prirodzene zlikvidovali. Myslela som si, že ružičkový kel je na komplet kaput a čuduj sa svete, žije (aj keď mal na mále). Stačí fakt viac pozorovať a žiť v súlade s prírodou. To je však skôr životná filozofia, na ktorú človek musí prísť (alebo nemusí a nikdy nepríde – každému, čo mu patrí :-).

Tento zázrak sme pred 2 dňami zjedli – neskutočný (fotené v čase, keď bol ešte maličký)

Máte pocit, že im niečo chýba? :-)

15 komentárov:

  1. Nádhera takto sa prejsť po vašej záhrade, je prekrásna, tiež som rada keď sa chémia nepoužíva vôbec. Harmónia s prírodou sa vypláca.Ja asi nikdy nebudem mať tak nádherne paradajky ani melóny, predsa len sme viac na severe, ale veľmi rada si ich kúpim u nás na trhu z Komárna sú výborné:)
    PS:...tie paradajočky sú tak rozkošné:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aji, Tvoja pochvala patrí záhradke a verím, že naša nie úplne tradičná opatera jej prospeje a bude nás mať za to rada. Trhovníci sú super, veľmi ich za to, čo robia obdivujem. Pre nich takto vo veľkom je pestovanie naozaj drina, pre mňa je to relax.

      Odstrániť
  2. Katka, závidííím (samozrejme v dobrom) a teším sa spolu s Tebou z úrody. Veľmi krásne si to napísala :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Kati, fakt skvelé čítanie ...ako vždy :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Zuzi, Mati – ďakujem, je fajn vedieť, že sa vám u mňa páči.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Krásné rajčátka,zahrádka i pohádková úroda, diky za prima počtení na tvém blogu...:))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vitaj u mňa Sonia a nech sa ti páči aj naďalej. Záhradke pochvalu odovzdám.

      Odstrániť
  6. Nad fotkou rajcatek jsem tu skoro zacala slintat :)) sice uz i nam dozravaji, ale takhle paradne nevypadaji ani nahodou. Neni nic lepsiho, nez si dat cerstve utrhnuta rajcata s bazalkou ze zahonu, ktery je hned vedle. Libi se mi, jak se z te zahrady dokazes tesit. Ja jsem asi pred tydnem zazila prekvapeni, kdyz jsem zjistila, ze si dyne asi plni sen stat se jabloni. Rozrostla se tak, ze nestacil ani zahon, ani trava, ale jala se splhat po strome :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Absolútna pravda Meg, nie je nič lepšie, ako si skočiť ráno, na obed, večer do záhradky, strhnúť čo treba a svišťať s tou dobrotou do kuchyne a kúzliť skvelé pokrmy. Nielen, že ovocie a zelenina chutia z vlastnej záhrady lepšie, ale primárne je pre mňa najdôležitejšie to, že viem, čo vlastne jeme.
      K dyniam - práve som pred pár dňami niekde čítala, že dyniam sa skvele darí, keď sa môžu pnúť a šplhať. Ja to vidím na našich jesenných tekviciach. Posadila som ich na samý okraj záhrady, čo som si tento rok vyčlenila a začali sa ťahať do širokého okolia. Je to nádherné - vlastne je to vidieť aj na fotografii vyššie - záplava dyňových listov. Tej tvojej by som nebránila, keď chce na strom, nech si lezie! :-)
      Jasné, že sa teším zo záhrady, veď nám dáva úrodu! Budem sa z nej tešiť, aj ju naďalej chváliť – však všetko čo nám ponúka je také skvelé. Však napr. cherry rajčiny chutia totálne rajčinkovo, sladučko. Ak by si chcela semiačka – pošlem. Už boli kupované ako bio a naďalej ich tak aj pestujem.

      Odstrániť
  7. Nádhera, nááádhera! Hneď by som sa tam presťahovala! A t som zo Žiliny!!! :DDD úžasná úroda, fandím Ti veľmi,Katuška!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Simi, záhrada aj ja ďakujeme za chvály. Že si Žilinčanka, .. aj môj Dodo je a nič na svete mu tu nechýba. Ak ste neni šibnutí, nemôžu vám vadiť podobné žvásty o neznášanlivosti národov. Tu tú pomyslenú nevraživosť nie je vôbec cítiť – je to len vec politiky. Našťastie sme obaja s mužom veľmi tolerantní ľudia, ktorým by bolo zrejme prakticky jedno, kde žijú, hlavne nech je na okolí kľud, pokoj a mier.
      V pestovaní pokračujeme (vlastne, všetko rastie prakticky samo) a na ďalšiu sklizeň sa tešíme, budú ďalšie reportáže. Veľa pozdravov a pozitívnej energie ti posielam (aj keď ty jej máš hodne, čo je super!). Ako vaša záhradka? Chcem vedieť, šup nejakú reportáž - lebo aj u vás je krásne!

      Odstrániť
  8. Katka, dnes večer som si dala povinné opakovanie a vyhladenie restov na tvojom blogu ;) Už druhú hodku povinne vsetko citam :-) no a svoje repete koncom pri tomto prispevku. Ked citam tvoj blog, mam rovnaky pocit ako ked citam zuzku z natanieri.sk, jednoducho totálny suhlas a akoby odraz vlastnej duse, vlastnych myslienok... Mate krasnu zahradu, radost pozerat na tu urodu. My tento rok velmi poskromne, s obzmedzenym zalievanim, ale aj napriek tomu sa kazdy vikend vytesujem. A co sa madarskeho chleba tyka, to je jednoducho zazrak... cely vikend som si ho uzivala, vata v kôrke ;-) Nech sa vám dobre stavia a zahradnici a najma, zije ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej veru, vás dve so Zuzkou mám ako spriaznené duše na diaľku. Ono to bude najmä tým, že sme trošku staršie (aj keď ty si myslím ešte mladučká), máme čoto odžité a tiež si formujeme svoju vlastnú životnú filozofiu (alebo ju už máme z časti jasnú). Keď som sa so Zuzkou dostala do jedného tímu v rámci stretnutia Foodblogger party 2, bola som nesmierne rada. Ako keby som sa rozprávala sama so sebou :-) No a keď vás obe čítam, presne viem, čo každou vetou myslíte - je to super vedieť, že ostalo pár "normálnych" ľudí, ktorí nepodľahli bláznivej dobe, alebo skôr, chcú sa z nej vymaniť.

      Odstrániť
  9. Katka veľmi rada chodím na tvoj blog, nádherné čítanie. Chcem ťa poprosiť či si nepamätáš odrodu cherry rajčiniek, sú krásne. Ja tiež sadím každý rok aj cherry, ale tie nie sú také drobnučké ako tvoje. Ďakujem. Iveta

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá Iveta.
      Rajčiny sú z bio semienka. Výrobca Floraself, Wildtomate, Lycopersicon pimpinellifolium, odrota Rote Murmel. Môžem naozaj túto odrodu len odporučiť. Nejedla som nikdy lepšie cherry rajčiny! V sáčku bolo síce iba 10 semiačok, ale je to riadny nezmar, vyrástol do výšky vyše 2m a naozaj nám tých 10 rastliniek stačilo (2 osoby). Navyše, myslím, že je to dosť odolná odroda, lebo vyzerala na začiatku veľmi vetcho a poriadne sa zmátorila! Mám odchytené semiačka z minulého roka, tak ak by si mala záujem a mala nejaké iné vlastné semiačka (z odchytu) na výmenu - ponúkni (čo máš), rada vymením :-)

      Odstrániť